znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 25/03-4

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2003 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., bytom K. n. K., ktorou namietal zbytočné prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pôvodne pod sp. zn. Nc 2173/90, toho času pod sp. zn. 4 C 423/95, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. M.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. novembra 2002 doručená sťažnosť J. M., bytom K. n. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal zbytočné prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca (ďalej len „okresný súd“) pôvodne pod sp. zn. Nc 2173/90, toho času pod sp. zn. 4 C 423/95.

Sťažovateľ   uviedol,   že   zbytočné   prieťahy   v uvedenom   konaní   zavinil   sudca okresného   súdu,   ktorý   vo   veci   koná,   pričom   konanie   nie   je   od   roku   1989   ukončené. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd „preveril“ uvedený prípad a aby „voči sudcovi, ktorý spor vedie boli vyvodené patričné dôsledky“.

Zo   sťažnosti   sťažovateľa,   ako aj zo   spisu   ústavného   súdu   sp.   zn. II.   ÚS   178/02 vyplýva, že sťažovateľ sa v tej istej veci obrátil na ústavný súd podaním z 22. júla 2002 (doručeným   ústavnému   súdu   24.   júla   2002).   Toto   podanie   sťažovateľa   neobsahovalo ustanovené náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom v zmysle § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Ústavný   súd   listom   z   18.   septembra   2002   upozornil   sťažovateľa   na   náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ako aj na skutočnosť, že jeho sťažnosť tieto zákonom predpísané náležitosti nespĺňa. Vyzval ho, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy doplnil svoje podanie predložením splnomocnenia pre advokáta alebo komerčného právnika na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom,   pokiaľ sťažnosť nemá byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ v lehote stanovenej ústavným súdom svoje podanie nedoplnil, preto bola jeho sťažnosť (podanie z 22. júla 2002) uznesením ústavného súdu č. k. II. ÚS 178/02-9 z 9. októbra 2002 odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

II.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 24 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,   o ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Zo sťažnosti sťažovateľa, ako aj zo spisu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 178/02 je zrejmé, že sťažovateľ sa v tej istej veci už obrátil na ústavný súd, ktorý jeho pôvodnú sťažnosť z 22. júla 2002 uznesením č. k. II. ÚS 178/02-9 z 9. októbra 2002 odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Opakovaná sťažnosť sťažovateľa doručená ústavnému súdu 28. novembra 2002 sa teda   týka   veci, o ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol.   Je   síce   pravdou,   že uznesením   č.   k. II. ÚS 178/02-9 z 9. októbra 2002 rozhodoval ústavný súd len o podmienkach konania, no opakovaná   sťažnosť   sťažovateľa   doručená   ústavnému   súdu   28.   novembra   2002   opäť nespĺňa   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie   konania   pred   ústavným   súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde.

K sťažnosti   nebolo   pripojené   splnomocnenie   pre   konkrétneho   advokáta   alebo komerčného právnika na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ v sťažnosti neoznačil, porušenie ktorých konkrétnych základných práv alebo   slobôd   zaručených   v Ústave   Slovenskej   republiky   alebo   v kvalifikovanej medzinárodnej   zmluve   namieta.   Sťažnosť   neobsahovala ani návrh   rozhodnutia   (petit), ktorého   sa   sťažovateľ   domáha,   vymedzený   presne,   určito   a zrozumiteľne,   teda   takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (II. ÚS 37/02, III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03).

Nemožno teda konštatovať, že v ďalšom návrhu sťažovateľa už podmienky konania v zmysle § 24 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde boli splnené.  

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   podľa   § 25   ods.   2   zákona o ústavnom súde v spojení s § 24 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde odmietol ako neprípustnú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2003