znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 249/2013-48

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   10.   septembra   2013 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť Š. L., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. Ch., K., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C/111/2003 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Š. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Košice   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15   C/111/2003 p o r u š e n é b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Košice   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15   C/111/2003 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Š. L. finančné zadosťučinenie   n e p r i z n á v a.

4. Okresný súd Košice I   j e   p o v i n n ý   uhradiť Š. L. trovy konania v sume 331,13   €   (slovom   tristotridsaťjeden   eur   a   trinásť   centov)   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. J. Ch., K.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 249/2013-11 z 11. júna 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Š. L. (ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C/111/2003.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn. Spr 29/13 doručeným ústavnému súdu 23. júla 2013, v ktorom ku skutkovej a právnej zložitosti sporu uviedol:

„...   spor   je   po   právnej   aj   faktickej   stránke   mimoriadne   zložitý.   Vo   veci   bolo nariadené   trikrát   znalecké   dokazovanie,   bolo   rozhodované   o   niekoľkých   návrhoch na nariadenie   predbežného   opatrenia,   bolo   rozhodované   o   zmene   účastníkov,   o   zmene žalobného návrhu, o námietke zaujatosti, o oprave zápisnice z pojednávania a podobne. Spis   bol   z   dôvodu   uplatnených   opravných   prostriedkov   niekoľkokrát   predložený na rozhodnutie krajskému súdu a jedenkrát na rozhodnutie o dovolaní Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Okrem týchto objektívnych skutočností k dĺžke konania prispeli svojim správaním   aj   samotní   účastníci   konania,   ktorí   nespočetnekrát   žiadali   o   odročenie pojednávania pre svoj zlý zdravotný stav, pre zmenu právneho zastúpenia, neskoro oznámili návrh na výsluch svedkov, znalcov a podobne.

Aj napriek doterajšej dĺžke konania, ktorá trvá cca 10 rokov, som toho názoru, že súd vo veci postupoval bez väčších prieťahov, a preto hodnotím sťažnosť ako nedôvodnú.“

Súčasťou vyjadrenia bola chronológia procesných úkonov okresného súdu, z ktorej okrem iného vyplýva:

«Konanie, predmetom ktorého je vyslovenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, sa na tunajšom súde začalo dňa 23. 9. 2003. Sťažovateľ vystupuje v tomto konaní na procesnej strane žalovaných.

Vec bola zapísaná do oddelenia 15C a pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. S. Súd už 7. 10. 2003 začal s prípravou pojednávania, vyžiadal si potrebné listinné dôkazy z katastrálneho úradu a dňa 11. 11. 2003 vyzval žalobcov na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 21. 11. 2003 žalobca doručil súdu návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Uznesením   č.   k.   15   C/111/03-22   zo   dňa   20.   12.   2003   súd   nariadil   predbežné opatrenie, ktorým zakázal disponovať žalovaným so spornou nehnuteľnosťou.

Dňa 13. 1. 2004 podali žalovaní proti tomuto uzneseniu odvolanie. Dňa   12.   2.   2004   bol   spis   s   opravným   prostriedkom   predložený   Krajskému   súdu v Košiciach.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 14 Co/52/04-52 zo dňa 31. 3. 2004 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Uznesením č. k. 15 C/111/03-58 súd opätovne rozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a to tak, že návrh zamietol.

Dňa 17. 1. 2005 súd vytýčil vo veci termín pojednávania na 3. 5. 2005. Dňa 29. 4. 2005 právna zástupkyňa žalobcu doručila súdu písomné ospravedlnenie a zároveň žiadosť o preloženie termínu pojednávania. Súd toto pojednávanie odročil na 29. 6. 2005.

Dňa 29. 6. 2005 právna zástupkyňa žalobcu telefonicky ospravedlnila neprítomnosť žalobcu na pojednávaní z dôvodu jeho práceneschopnosti. Pojednávanie sa neuskutočnilo, bolo odročené na 25. 10. 2005.

Dňa 21. 10. 2005 žalobca písomne oznámil súdu, že vypovedal plnú moc svojej právnej zástupkyni JUDr. B. a novú plnú moc udelil JUDr. J. Z. JUDr. J. Z. dňa 21. 10. 2005 požiadala súd o preročenie termínu pojednávania za účelom naštudovania spisu a prípravy na pojednávanie. Súd žiadosti právnej zástupkyne žalobcov vyhovel a preročil pojednávanie na 31. 1. 2006.

Dňa   25.   11.   2005   právna   zástupkyňa   žalobcov   doručila   súdu   návrh   na   zámenu účastníka konania a o zmenu žalobného návrhu.

Uznesením č. k. 15 C/111/03-83 zo dňa 23. 11. 2005 súd pripustil, aby z konania vystúpil žalobca Ing. G. L. a na jeho miesto vstúpil N. L.

Dňa 2. 11. 2005 žalobca doručil súdu návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Dňa 15. 12. 2005 žalovaní doručili súdu odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým súd pripustil zámenu účastníkov na strane žalobcov.

Dňa 5. 1. 2006 bol spis predložený na rozhodnutie krajskému súdu. Krajský súd uznesením č. k. 5 Co/7/2006-119 zo dňa 6. 2. 2006 odvolanie odmietol. Uznesením č. k. 15 C/111/03-135 zo dňa 6. 3. 2006 súd pripustil zmenu žalobného návrhu.   Proti   tomuto   uzneseniu   podali   dňa   23.   3.   2006   odvolanie   žalovaní.   Spis   bol predložený   na   rozhodnutie   krajskému   súdu   dňa   6.   4.   2006.   Krajský   súd   uznesením č. k. 1 Co/156/2006-153 zo dňa 30. 6. 2006 odvolacie konanie zastavil.

Dňa 21. 8. 2006 súd vytýčil termín pojednávania vo veci na 10. 10. 2006. Dňa 5. 10. 2006   právny   zástupca   žalovaných   požiadal   súd   o   odročenie   pojednávania   z   dôvodu akútneho   zhoršenia   zdravotného   stavu   žalovanej   v   1.   rade.   Súd   žiadosti   vyhovel a pojednávanie odročil na 5. 12. 2006.

Dňa 29. 11. 2006 právny zástupca žalovaných opätovne požiadal súd o odročenie pojednávania a to z dôvodu zlého zdravotného stavu žalovanej v 1. rade a taktiež z dôvodu dočasnej   pracovnej   neschopnosti   aj   žalovaného   v   2.   rade.   Súd   pojednávanie   preročil na 19. 12. 2006.

Dňa   19.   12.   2006   sa   na   pojednávanie   nedostavili   žalovaní   z   dôvodu práceneschopnosti a zároveň oznámili, že žiadajú odročiť pojednávanie o dobu 1 mesiacov. Ďalší termín pojednávania súd určil na 27. 2. 2007. Na žiadosť právnej zástupkyne žalobcu o zmenu termínu pojednávania, nakoľko dňa 27. 2. 2007 bude v Kanade, súd zmenil termín pojednávania na 6. 2. 2007.

Na žiadosť právneho zástupcu žalovaných o odročenie tohto pojednávania z dôvodu pretrvávajúceho zlého zdravotného stavu žalovaných súd odročil pojednávania na 20. 2. 2007. Dňa 16. 2. 2007 právny zástupca žalovaných požiadal súd o odročenie súdneho pojednávania   nakoľko   dňa   20.   2.   2007   má   predvolanie   na   súdne   pojednávanie   na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši.

Dňa 20. 2. 2007 súd neakceptoval ospravedlnenie právneho zástupcu žalovaných a pokračoval v konaní výsluchom žalobcu. Pojednávanie odročil na 13. 3. 2007 za účelom doplnenia dokazovania. Dňa 23. 2. 2007 súd v mieste bydliska vypočul žalovanú v 1. rade a žalovaného   v   2.   rade,   keďže   sa   dlhodobo   súdnych   pojednávaní   z   dôvodu   zlého zdravotného stavu nemohli zúčastniť.

Na pojednávaní dňa 13. 3. 2007 súd prejednal vec a pojednávanie odročil na 25. 4. 2007 za účelom doplnenia dokazovania.

Uznesením   č.   k.   15   C/111/2003-193   zo   dňa   30.   4.   2007   súd   nariadil   znalecké dokazovanie znalkyňou MUDr. Ľ. K. z odboru Zdravotníctvo a farmácia.

Dňa   11.   5.   2007   právny   zástupca   žalovaných   doručil   súdu   návrh   na   vylúčenie sudkyne z prejednávania veci. S týmto návrhom doručil súdu aj rovnopis žaloby o náhradu škody voči sudkyni JUDr. I. S.

Dňa   16.   5.   2007   bol   spis   predložený   Krajskému   súdu   v   Košiciach   za   účelom rozhodnutia o námietke zaujatosti.

Krajský súd uznesením č. k 3 NcC/29/2007-213 zo dňa 22. 5. 2007 rozhodol, že sudkyňa JUDr. S. nie je vylúčená z rozhodovania tejto veci.

Uznesením č. k. 15 C/111/2003-221 zo dňa 2. 8. 2007 súd predĺžil znalkyni lehotu na vypracovanie   znaleckého   posudku   o   90   dní   odo   dna   doručenia   tohto   uznesenia a následne   uznesením   č.   k.   15   C/111/2003-228   zo   dňa   14.   11.   2007   predĺžil   lehotu na vypracovanie znaleckého posudku do 15. 12. 2007. Znalkyňa doručila znalecký posudok až 29. 4. 2008.

Dňa   10.   4.   2008   žalobcovia   podali   na   súd   návrh   na   nariadenie   ďalšieho predbežného opatrenia.

Uznesením   č.   k.   15   C/111/2003-280   zo   dňa   16.   5.   2008   súd   čiastočne   návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel, čiastočne návrh zamietol.

Dňa 15. 5. 2008 súd nariadil termín pojednávania vo veci na 30. 9. 2008. Dňa   9.   6.   2008   žalovaní   doručili   súdu   odvolanie   proti   rozhodnutiu,   ktorým   súd nariadil   predbežné   opatrenie.   Dňa   19.   6.   2008   bol   spis   predložený   Krajskému   súdu v Košiciach. Krajský súd uznesením č. k. 4 Co/162/2008-294 zo dňa 18. 7. 2008 vrátil vec súdu prvého stupňa. Uznesením č. k. 15 C/111/2003-298 zo dňa 4. 9. 2008 súd opravil úvodnú časť uznesenia č. k. 15 C/111/2003-280.

Dňa 4. 9. 2008 súd zrušil termín pojednávania, ktorý bol určený na 30. 9. 2008 z dôvodu nutnosti predloženia spisu krajskému súdu za účelom rozhodnutia o odvolaní. Krajský súd uznesením č. k. 4 Co/314/2008-306 zo dňa 17. 10. 2008 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým bolo v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovené. V ostatnej časti odvolanie žalovanej odmietol.

Dňa   18.   11.   2008   súd   vytýčil   ďalší   termín   pojednávania   na   3.   2.   2009.   Toto pojednávanie   sa   neuskutočnilo,   účastníci   boli   upovedomení   o   odročení   z   dôvodu   ich návrhov na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania.

Uznesením č. k. 15 C/111/2003-318 zo dňa 13. 2. 2009 súd nariadil ďalšie znalecké dokazovanie   znalcom   MUDr.   P.   Dž.   Znalec   doručil   znalecký   posudok   a vyúčtovanie znalečného dna 13. 5. 2009.

Ďalší termín pojednávania súd nariadil na 8. 9. 2009. Dňa 28. 7. 2009 súd zistil, že žalovaný v 2. rade – Š. L. dňa 30. 3. 2009 zomrel a že dedičské konanie sa vedie pod sp.zn. 24 D/248/2009. Súd následne zisťoval okruh dedičov po zomrelom žalovanom v 2. rade. Dňa 4. 9. 2009 právny zástupca žalovaných doručil súdu žiadosť   o   odročenie   pojednávania   vytýčeného   na   deň   8.   9.   2009   a to   z   dôvodu   zlého zdravotného stavu žalovanej v 1. rade. Pojednávanie bolo odročené na 30. 9. 2009. Ani toto pojednávanie sa z dôvodu zlého zdravotného stavu žalovanej neuskutočnilo a ďalší termín pojednávania bol určený na 3. 11. 2009.

Ďalší termín pojednávania bol určený na 13.   1.   2010.   Na tomto pojednávaní aj napriek   neprítomnosti   účastníkov   konania   súd   vypočul   súdneho   znalca   MUDr.   P.   Dž. Vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci rozhodol. Proti rozsudku č. k. 15 C/111/2003- 431 zo dňa 13. 1. 2010 podali odvolanie žalovaní.

Spis   bol   dňa   6.   5.   2010   predložený   s   opravným   prostriedkom   Krajskému   súdu v Košiciach.   Krajský   súd   uznesením   č.   k.   1   Co/132/2010-563   zo   dňa   2.   6.   2011   zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 30. 6. 2011 zomrela žalovaná v 1. rade. Súd zisťoval okruh pravdepodobných dedičov.

Uznesením   č.   k.   15   C/111/2003-590   zo   dňa   26.   8.   2011   súd   rozhodol   o   návrhu na nariadenie   predbežného   opatrenia   a   to   tak,   že   mu   vyhovel.   Proti   tomuto   uzneseniu podali   odvolanie   žalovaní.   Spis   bol   dňa   23.   9.   2011   predložený   Krajskému   súdu   v Košiciach. Krajský súd uznesením č. k. 2 Co/278/2011-603 zo dňa 7. 10. 2011 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa.

Ďalší termín pojednávania bol určený na 25. 10. 2011. Na tomto pojednávam súd vypočul   súdneho   znalca   a   pojednávanie   odročil   na   neurčito   za   účelom   doplnenia dokazovania požiadaním súdnoznaleckej organizácie o vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku.

Dňa   23.   11.   2011   žalovaný   v   3.   rade   doručil   súd   dovolanie   proti   rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach č. k. 2 Co/278/2011. Dňa 24. 1. 2012 bol spis predložený za účelom rozhodnutia o dovolaní Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súdu Slovenskej   republiky   uznesením   č.   k.   6   Cdo   14/2012-681   uznesenie   Krajského   súdu v Košiciach č. k. 2 Co/278/2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa   16.   5.   2012   bol   spis   predložený   Krajskému   súdu   v   Košiciach   na   opätovné rozhodnutie o odvolaní žalovaných. KS uznesením č. k. 2 Co/153/2012-700 zo dňa 31. 5. 2012 rozhodol, že návrh na vydanie predbežného opatrenia zamieta.

Uznesením   č.   k.   15   C/111/2003-712   zo   dňa   12.   7.   2012   súd   nariadil   znalecké dokazovanie znalcami z odboru Zdravotníctvo a farmácia.

Dňa 25. 7. 2012 právna zástupkyňa žalobcov doručila súdu námietky proti osobám ustanovených znalcov.

Uznesením č. k. 15 C/111/2003-741 zo dňa 17. 9. 2012 súd zmenil osoby znalcov, ktorých poveril vypracovaním znaleckého posudku.

Znalci dňa 25. 1. 2013 doručili súdu znalecký posudok a vyúčtovanie znalečného. Ďalší termín pojednávania súd určil na 21. 3. 2013. Pojednávanie určené na 21. 3. 2013 bolo odročené z dôvodu, že účastníci konania žiadali predvolať na pojednávanie znalcov, ktorí vypracovali znalecký posudok a doplniť znalecký posudok ich osobným výsluchom.

Ďalší termín pojednávania bol určený na 15. 4. 2013. Na tomto pojednávaní súd vypočul   znalca   MUDr.   J.   V.   a   svedka   Doc.   I.   D.   a   pojednávanie   odročil   za   účelom doplnenia dokazovania na 6. 6. 2013.

Dňa   7.   5.   2013   právny   zástupca   žalovaných   doručil   súdu   námietky   proti   zneniu zápisnice a návrh na doplnenie zápisnice.

Dňa 13. 5. 2013 právny zástupca žalovaných doručil súdu odvolanie proti uzneseniu č. k. 15 C/111/2003-836 zo dňa 26. 4. 2013.

Na   pojednávaní   dňa   6.   6.   2013   súd   doplnil   dokazovanie   výsluchom   účastníkov konania a pojednávanie odročil na neurčito za účelom doplnenia dokazovania.

Ďalší termín pojednávania je určený na 14. 11. 2013.»

Vo vyjadrení zákonnej sudkyne, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 12. augusta 2013, sa uvádza:

„... Ja vo veci konám sústredene v záujme účastníkov podľa § 18 O. s. p. a nemôžem strániť   žiadnej   strane   sporu,   aj   keď   mám   dnes   400   sporov   nerozhodnutých   (výkaz pripájam).

Znalecké dokazovanie bolo nariadené podľa pokynov Krajského súdu v Košiciach, ktorý   zrušil   rozsudok   Okresného   súdu   Košice   I,   a   to   vo   veci   samej.   Uznesením   pod č. k. 15 C/111/2003-712   zo   dňa   12.   7.   som   nariadila   znalecké   dokazovanie   znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia, ale chýbajú znalci v K. a P. kraji a nie každý znalec môže v lehote 60 dní podať posudok. Uznesením pod č. k. 15 C/111/2003-741 zo dňa 17. 9. boli zmenené osoby znalcov, ktorých som poverila vypracovaním znaleckého posudku a znalci dňa 25. 1. 2013 doručili znalecký posudok s vyúčtovaním znalečného. MUDr. V., ktorý podával znalecký posudok ako posledný, pracuje ako funkcionár na Psychiatrickej klinike v B., preto som mu vyšla v ústrety, keďže účastníci konania žiadali osobný výsluch MUDr. J. V. a termín pojednávania bol nariadený na deň 15. 4. 2013, kedy sa mohol MUDr. J. V. osobne zúčastniť pojednávania a nebol pracovne zaneprázdnený. Zároveň som vypočula ako svedka Doc. I. D., ktorého navrhli vypočuť práve žalovaní. Od 7. 5. 2013 právny zástupca žalovaných JUDr. Ch. doručil súdu námietky proti zápisnice, návrh na doplnenie zápisnice a následne proti každému procesnému úkonu súdu podával odvolania (čo je v spise).

Nie je pravdou, že žalovaný v 2. rade Š. L. je 10 rokov účastníkom konania, pretože účastníkom konania bol v čase podania žaloby jeho nebohý otec, ktorý v priebehu konania zomrel (asi v roku 2008). Je nehorázne a zarážajúce obviňovať súd z porušovania práv a požadovať finančné zadosťučinenie 15 000,- Eur z porušovania práv, ktoré sám spôsobuje žalovaný v 3. rade, ako aj žalovaný v 4. rade. Žalovaný v 3. rade a ďalší žalovaní majú záujem umelo zvrátiť skutkový stav, i keď závery znaleckého dokazovania vypracovaného MUDr. V. a výpoveď súdneho znalca na pojednávaní, sú jednoznačné, pričom k nim sa už niekoľkokrát vyjadrovali...“

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 15 C/111/2003 ústavný súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd, preto ich považoval za preukázané. Na doplnenie však upresňuje, že okresný súd začal konať so sťažovateľom ako s účastníkom konania potom, ako 14. augusta 2009 zistil, že je právnym nástupcom odporcu v 2. rade, ktorý zomrel 30. marca 2009 (č. l. 358).

Dňa 1. augusta 2013 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým reagoval na uvedené vyjadrenie predsedu okresného súdu. Podľa jeho názoru okresný súd síce prácne vymenoval jednotlivé procesné úkony, avšak nezaoberal sa príčinami, ktoré spôsobili, že predmetné konanie trvá už 10 rokov. Sťažovateľ zároveň vyčíslil trovy svojho právneho   zastúpenia   v konaní pred   ústavným   súdom   na   sumu   496,70   €   (pozostávajúcu z troch úkonov právnej služby, troch režijných paušálov a DPH).

Dňa 28. augusta 2013 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým reagoval aj na vyjadrenie zákonnej sudkyne.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...,   ako   aj   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno za konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu   sťažovateľa   v   konkrétnom posudzovanom   prípade   považovať   také   konanie,   ktoré   smeruje   k   právoplatnému rozhodnutiu   vo   veci   alebo   k   odstráneniu   jeho   právnej   neistoty   zákonom   dovoleným spôsobom.   K   vytvoreniu   právnej   istoty   preto   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory o neplatnosť právneho úkonu tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a   v   zásade   ich   nemožno   považovať   za   právne   ani   skutkovo   zložité.   Okresný   súd vo vyjadrení k sťažnosti síce uviedol, že zo skutkového hľadiska ide o zložitejší spor, s čím sa ústavný súd čiastočne stotožňuje, pretože v priebehu konania bolo potrebné rozhodovať o zmene   žalobného   petitu,   o   zmene   okruhu   účastníkov,   o   predbežných   opatreniach, o námietkach   proti   zákonnej   sudkyni   a   znalcom,   pojednávania   boli   často   odročované na žiadosť účastníkov zo zdravotných dôvodov, došlo k úmrtiam niektorých účastníkov, v dôsledku čoho bolo potrebné ustáliť okruh účastníkov a vo veci muselo byť niekoľkokrát nariadené aj znalecké dokazovanie, avšak doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub prípadnej faktickej náročnosti prerokovávanej veci. Ústavný súd súčasne nezistil, že by išlo o právne zložitú vec.

2. Ako bolo uvedené, sťažovateľ sa stal účastníkom predmetného konania v r. 2009. Pri hodnotení druhého kritéria ústavný súd dospel k záveru, že hoci bol sťažovateľ v konaní aktívny   (zúčastňoval   sa   nariadených   pojednávaní,   podával   návrhy   na   doplnenie dokazovania),   aj   jeho   správanie   prispelo   k predĺženiu   posudzovaného   konania,   pretože viackrát   využil   možnosť   vyplývajúcu   z Občianskeho   súdneho   poriadku   a proti rozhodnutiam okresného súdu podal opravný prostriedok.

Konkrétne išlo o:

- odvolanie proti rozsudku okresného súdu č. k. 15 C/111/2003-431 z 13. januára 2010, na základe ktorého bol uvedený rozsudok uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 Co/132/2010-563 z 2. júna 2011 zrušený z dôvodu, že „účastníci konania neboli poučení podľa ust. § 120 ods. 4 O. s. p. o povinnosti označiť všetky dôkazy a skutočnosti do ukončenia dokazovania pred súdom prvého stupňa“, pričom jeho   úlohou   v ďalšom   konaní   bude   vysporiadať   sa   s rozpornými   závermi   doteraz predložených znaleckých posudkov,

- odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. 15 C/111/2003-590 z 26. augusta 2011   o nariadení   predbežného   opatrenia,   na   základné   ktorého   bol   návrh   navrhovateľa na jeho   vydanie   uznesením   krajského   súdu   č.   k.   2   Co/153/2012-700   z 31.   mája   2012 zamietnutý,

- odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. 15 C/111/2003-863 z 26. apríla 2013 o uložení povinnosti sťažovateľovi zložiť preddavok na trovy dokazovania, o ktorom dosiaľ nebolo rozhodnuté,

- odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. 15 C/111/2003-867 z 11. júna 2013 o zamietnutí návrhu sťažovateľa na doplnenie zápisnice z pojednávania konaného 15. apríla 2013, o ktorom dosiaľ nebolo rozhodnuté.

Ak   v   dôsledku   uplatnenia   procesných   práv   účastníkom   konania   dochádza k predĺženiu konania, zodpovednosť za tento stav neznáša oprávnená osoba, ale nemožno ju pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04). Ústavný súd preto dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľom uplatnených procesných právach osobitne nezapočítal do doby zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci. Ako vyplýva z prehľadu procesných úkonov uvedených v I. časti tohto nálezu, predmetné konanie začalo ešte 23. septembra 2003, keď bol návrh navrhovateľa doručený okresnému súdu, avšak dosiaľ, t. j. ani po uplynutí takmer 10 rokov, nie je o ňom meritórne rozhodnuté, a teda posudzované konanie nie je právoplatne skončené.

V súlade so svojou stabilnou judikatúrou (napr. IV. ÚS 280/2011, III. ÚS 231/2012, III. ÚS 473/2012) ústavný súd zastáva názor, že takéto konanie prvostupňového súdu už len vzhľadom na dĺžku jeho trvania nie je potrebné osobitne vyhodnocovať takým spôsobom, že   bude   uvádzať   jednotlivé   obdobia   jeho   nečinnosti,   resp.   podrobne   rozoberať   jeho neefektívny,   resp.   nesústredený   postup,   pretože už   len   poukazom   na   doterajšiu   dobu konania   možno   konštatovať   porušenie   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Takáto zdĺhavosť konania predlžuje stav právnej neistoty účastníka do takej miery, že sa jeho právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (mutatis mutandis I. ÚS 39/00, I. ÚS 66/03, III. ÚS 113/07).

Vychádzajúc   zo   samotnej   dĺžky   predmetného   konania   a   z dosiaľ   dosiahnutých výsledkov okresného súdu preto ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C/111/2003 bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právo na prejednanie jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   (bod   1 výroku nálezu).

Pretože ústavný súd zistil porušenie označených práv sťažovateľa okresným súdom v konaní   edenom   pod   sp.   zn.   15   C/111/2003,   prikázal   mu,   aby   vo   veci   konal   bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   aj   o   priznanie   finančného   zadosťučinenia v sume 15 000 €, svoju požiadavku však osobitne neodôvodnil.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   v danom   prípade   predstavuje   samotné   vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľa dostatočnú satisfakciu. S ohľadom na skutočnosti uvádzané v II. časti tohto nálezu, ako aj na to, že sťažovateľ ani neuviedol, z akých dôvodov sa priznania finančného zadosťučinenia domáha, nebol v danom prípade dôvod na takéto rozhodnutie ústavného súdu (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa trovy   konania vyčíslil   sumou   496,91   €,   a   to   za   tri   úkony   právnej   služby vrátane dane z pridanej   hodnoty   (prevzatie   právneho   zastúpenia   vrátane   prvej   porady   s   klientom, sťažnosť, stanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu).

Ústavný   súd   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“)   priznal sťažovateľovi   náhradu   trov konania.   Základom   pre   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   je   v   danom   prípade priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2012 v sume 781 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 130,16 €. Ďalej má právny zástupca sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,81 € za jeden úkon podľa vyhlášky. Právny zástupca je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje sumu 331,13 € (bod 4 výroku nálezu). Ústavný   súd   nepriznal   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   odmenu   za   tretí   úkon   právnej služby – stanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu vzhľadom na to, že išlo o úkon zo strany ústavného súdu nevyžiadaný, ktorý nebol potrebný pre rozhodnutie o sťažnosti. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu   sťažovateľa   (§   31a   zákona   o   ústavnom   súde   v   spojení   s   §   149   Občianskeho súdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2013