znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 249/2010-58

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   9.   novembra   2010 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosti S. B., Ž., zastúpenej advokátom JUDr. R. G., B., a J. B., Ž., zastúpenej A., s. r. o., Ž., v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. M. B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Martin   v   konaniach   vedených   pod   sp. zn. 6 C   359/2001   a   sp.   zn. 5 C 360/2001 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo S. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej republiky   a právo na prejednanie jej záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu   Martin   v   konaniach vedených   pod   sp. zn. 6 C 359/2001 a sp.   zn. 5 C 360/2001 p o r u š e n é   b o l o.

2. Základné právo J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej republiky   a právo na prejednanie jej záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 359/2001 p o r u š e n é   b o l o.

3. Okresnému   súdu   Martin p r i k a z u j e v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 6 C 359/2001 konať bez zbytočných prieťahov.

4. S. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom tritisícpäťsto eur) a J. B. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré   im   j e   Okresný   súd   Martin   p o v i n n ý   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   uhradiť   trovy právneho zastúpenia S. B. v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. R. G., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. Okresný   súd   Martin j e   p o v i n n ý   uhradiť   štátu   trovy   právneho   zastúpenia v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na účet Kancelárie Ústavného súdu   Slovenskej   republiky   č.   7000060515/8180   vedený   v   Štátnej   pokladnici   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

7. Okresný súd Martin   j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia J. B. v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na účet A., s. r. o., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 249/2010-39 z 25. augusta 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na konanie sťažnosti S. B. (ďalej len „sťažovateľka v 1. rade“) a J. B. (ďalej   len   „sťažovateľka   v 2.   rade“,   spolu   ďalej   len   „sťažovateľky“),   ktorou   namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Martin   (ďalej   len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 359/2001 a sťažovateľky v 1. rade aj v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 360/2001.

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   vyjadreniach   k   sťažnosti   sp.   zn.   Spr   550/10 zo 14. júna a sp. zn. Spr. 803/2010 z 20. septembra 2010 k priebehu namietaných konaní vedených okresným súdom okrem iného uviedla:

„1.   ústavná   sťažnosť   sa   týka   namietaných   prieťahov   v   konaní   Okresného   súdu Martin sp. zn. 6 C/359/2001, ktoré konanie sa začalo na tunajšom súde dňa 22. 08. 2001. Dňa 06. 04. 2010 bol vo veci vynesený rozsudok

2.   sťažovateľ   nevyužil   právo   podľa   ust.   §   62   a   nasl.   zákona   č.   757/2004   Z.   z... a sťažnosť na prieťahy v konaní nepodal

Z   obsahu   spisu   Okresného   súdu   Martin   zn.   6   C/359/2001   vyplýva   nasledovná chronológia úkonov súdu a účastníkov konania...

22. 08. 2001 - Okresnému súdu Martin postúpený spis z Okresného súdu Čadca...

08. 11. 2004 - právna zástupkyňa žalobcov doručila súdu žiadosť o oznámenie stavu konania spolu s návrhom na zrušenie predbežného opatrenia

17. 02. 2005 - súd vyzval právnu zástupkyňu žalobcov na odstránenie nejasností ohľadom podaného návrhu na zrušenie predbežného opatrenia vydaného Okresným súdom Žilina 09. 05. 1996 pod sp. zn. 9 Nc/3/1995, teda v inom konaní, ktoré nebolo prikázané Okresnému súdu Martin...

05. 10. 2005 - na pojednávaní vypočutí právny zástupcovia účastníkov. Pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu doplnenia dokazovania...

07. 11. 2005 - súdu doručený návrh žalobcov na zmenu žalobného petitu...

09. 02. 2006 - návrh právnej zástupkyne žalobcov na vstup účastníkov konania na strane navrhovateľa

10. 02. 2006 - na pojednávaní vypočutí účastníci konania, pojednávanie odročené na 27. 02. 2006

27. 02. 2006 - vyhlásený rozsudok...

13. 04. 2006 - podané odvolanie navrhovateľmi

18. 04. 2006 - podané odvolanie odporcom...

12. 05. 2006 - spis doručený Krajskému súdu Žilina...

20. 05. 2008 - spis vrátený Okresnému súdu Martin... rozsudok zrušený a vrátený na ďalšie konanie...

11. 08. 2008 - súd vydal uznesenie, ktorým konanie navrhovateľov v rade 12), 13), 14) zastavil. Súčasne tým istým dňom pripustil zmenu návrhu...

18. 09. 2008 - navrhovatelia doručili ďalšiu zmenu návrhu...

30. 09. 2008 - pojednávanie odročené na žiadosť právneho zástupcu navrhovateľov za účelom mimosúdnej dohody na 05. 11. 2008

05. 11. 2008 - na pojednávaní vypočutý svedok, prítomní účastníci a ich právny zástupcovia, odročené na 16. 12. 2008 za účelom výsluchu ďalších svedkov navrhnutých právnou zástupkyňou navrhovateľov JUDr. B.

10. 12. 2008 - právna zástupkyňa navrhovateľov JUDr. M. B. doručila súdu návrh na pripustenie zmeny o alternatívny petit

16.   12.   2008   -   na   pojednávaní   vypočutí   svedkovia,   odročené   na   návrh   právnej zástupkyne navrhovateľov na 11. 02. 2009 za účelom predvolania ďalšieho svedka

04. 02. 2009 - súd nepripustil návrh navrhovateľov na zmenu žalobného petitu zo dňa 18. 09. 2008 doplnený dňa 10. 12. 2008

11. 02. 2009 - vypočutí navrhnutí svedkovia, odročené na 04. 03. 2009 za účelom vyhlásenia rozsudku

04. 03. 2009 - vo veci vyhlásený rozsudok

16. 03. 2009 - súdu doručené odvolanie navrhovateľov...

31. 03. 2009 - súd vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie...

17. 04. 2009 - súdu doručené odvolanie navrhovateľky v rade 5) proti zaplateniu súdneho poplatku za podané odvolanie

17. 04. 2009 - súdu doručená žiadosť navrhovateľov v rade 6), 7), 8) o vylúčenie z konania s poukazom na 2 D/2056/2008 a odvolanie plnej moci JUDr. M. B.

- 10. 06. 2009 - spis doručený Krajskému súdu Žilina na rozhodnutie o odvolaní

- 29. 01. 2010 - spis vrátený odvolacím súdom Okresnému súdu Martin, v časti potvrdený, v časti zrušený...

11.   02.   2010 - navrhovatelia v rade 4),   5), 9), 10),   11) doručili súdu návrh na pripustenie zmeny a alternatívny petit...

25. 02. 2010 - súd uznesením pripustil zmenu petitu

06. 04. 2010 - vypočutí prítomní účastníci konania, vyhlásený rozsudok...

04. 05.2010 - súdu doručené odvolanie navrhovateľov v rade 4) 5) 9) - 11)...

28. 05. 2010 - súd predložil spis Krajskému súdu Žilina

27. 05. 2010 - Krajskému súdu Žilina doručená námietka zaujatosti všetkých sudcov Krajského súdu Žilina...

28. 05. 2010 - súdu doručené odvolanie odporcov...

21. 07. 2010 - zaslané vyjadrenie k odvolaniu právnej zástupkyni navrhovateľa

16. 08. 2010 - spis expedovaný Krajskému súdu Žilina na rozhodnutie o odvolaní

Sťažovateľka je právnou nástupkyňou po pôvodnom navrhovateľovi MUDr. V. B., ktorý zomrel počas konania dňa...

V   uvedenej   veci   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   rozhodol   dňa   4.   mája   2006 Nálezom   pod   č.   I.   ÚS   19/06-32,   v   ktorom   konštatoval   porušenie   základného   práva obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 60.000,- Sk.

Od rozhodnutia   Ústavného súdu Slovenskej republiky Okresný súd   Martin   konal plynulo. V období od 12. 05. 2006 do 20. 05. 2008 (teda dva roky) sa spis nachádzal na Krajskom súde Žilina a v tomto období neboli spôsobené prieťahy v konaní Okresným súdom   Martin.   Po   vrátení   spisu   Krajským   súdom   Žilina   dňa   20.   05.   2008   súd   konal, rozhodoval v primeraných lehotách o procesných návrhoch účastníkov a dňa 04. 03. 2009 vyhlásil   rozsudok.   Opätovne   od   10.   06.   2009   do   29.   01.   2010   sa   spis   nachádzal   na Krajskom súde Žilina. Po vrátení spisu zákonný sudca konal a dňa 06. 04. 2010 vyhlásil rozsudok....

Podľa   nášho   názoru   súd   postupoval   štandardne   bez   zbytočných   prieťahov.   Ešte pôvodne Okresný súd Čadca dňa 21. 06. 2000 prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Čadca sp. zn. 6 C/895/1998. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 12. 2000. V období prerušenia konania neplynuli žiadne lehoty a súd pravidelne zisťoval, či konanie vedené pod sp. zn. 6 C/895/1998 je právoplatne skončené. Okresný súd Čadca na žiadosť súdu nereagoval. Sudca začal konať vytýčením termínu na deň 05. 10. 2005. Subjektívne prieťahy v konaní od prvého rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky som nezistila. Konečné zodpovedanie otázky, či došlo k zbytočným prieťahom a   tým   k porušeniu   práv navrhovateľa   na spravodlivý a   rýchly   proces   je   na rozhodnutí ústavného súdu...

Ústavná sťažnosť sa týka namietaných prieťahov v konaní Okresného súdu Martin sp.   zn.   5   C/360/2001,   ktoré   konanie   sa   začalo   na   tunajšom   súde   dňa   21.   08.   2001 postúpením spisu z Okresného súdu Čadca.

Sťažovateľ využijúc právo podľa ust. § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z... podal sťažnosť na prieťahy v konaní dňa 19. 05. 2005, ktorú riešila predsedníčka okresného súdu. Sťažnosť hodnotila ako opodstatnenú čo do celkovej doby konania....

... Vo veci týchto účastníkov konania bola už podaná ústavná sťažnosť, vedená pod sp. zn. III. ÚS 49/06-17, kedy sťažovateľom bol S. spol. s r. o. a Ústavný súd vo svojom rozhodnutí konštatoval porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a priznal finančné zadosťučinenie vo výške 40.000,- Sk a trovy právneho zastúpenia vo výške 5.788,- Sk....

Chronológia úkonov súdu a účastníkov konania bola nasledovná...

22. 08. 2001 - Okresnému súdu Martin postúpený spis z Okresného súdu Čadca...

04. 04. 2003 - vytýčený termín pojednávania na deň 30. 05. 2003

23.   05.   2003   -   súdu   doručená   žiadosť   navrhovateľa   o   odročenie   pojednávania z dôvodu práceneschopnosti

09. 6. 2003 - vytýčený termín pojednávania na 19. 09. 2003

19. 09. 2003 - súd vykonal pojednávanie, odročené na žiadosť právnej zástupkyne odporcu za účelom vyhotovenia písomného vyjadrenia k návrhu...

18. 02. 2004 - vytýčený termín pojednávania na deň 19. 03. 2004

26. 02. 2004 - súdu doručené ospravedlnenie právneho zástupcu odporcu

15. 03. 2004 - vytýčený termín pojednávania na deň 19. 04. 2004

19.   04.   2004   -   pojednávanie   odročené   za   účelom   znaleckého   dokazovania a predloženia dokladov

24. 05. 2004 - súd vydal uznesenie o ustanovení znalca

23. 08. 2004 - spis doručený znalcovi

08.10. 2004 - žiadosť znaleckej organizácie o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku

- 30. 06. 2005- opätovne súdu doručená žiadosť znaleckej organizácie o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku

16. 01. 2006 - súdu doručený znalecký posudok...

22. 03. 2006 - pojednávanie, odročené za účelom predloženia spisu Ústavnému súdu Slovenskej republiky Košice...

11. 04. 2006 - výzva právnemu zástupcovi navrhovateľa - upresniť okruh účastníkov na strane odporcu...

03. 05. 2006 - uznesenie o priznaní znalečného

24. 05. 2006 - postúpený návrh právneho zástupcu odporcu na zrušenie predbežného opatrenia Okresného súdu Žilina

13. 06. 2006 - opravné uznesenie - k uzneseniu zo dňa 03. 05. 2006 (znalečné)

10. 07. 2006 - urgovaná znalecká organizácia

08. 8. 2006 - vyjadrenie znaleckej organizácie k námietkam

19.   09.   2006   -   vyjadrenie   zaslané   právnemu   zástupcovi   navrhovateľa,   právnemu zástupcovi odporcu...

26.   11.   2006   -   návrh   na   doplnenie   znaleckého   dokazovania   právnym   zástupcom odporcu...

17. 01. 2007 - odročené pojednávanie za účelom výsluchu svedkov na deň 08. 03. 2007...

25. 01. 2007 - žiadaná znalecká organizácia o doplnenie znaleckého posudku

08. 03. 2007 - pojednávanie odročené do vypracovania doplnku znaleckého posudku

20. 08. 2007 - urgovaný znalec

01. 10. 2007- uznesenie na doplnenie posudku

06. 09. 2007 - odpoveď znalca

28. 01. 2008 - urgovaný znalec

08. 02. 2008 - doplnok znaleckého posudku doručený Okresnému súdu Martin

25.   02.   2008   -   doplnok   doručený   právnemu   zástupcovi   navrhovateľa,   právnemu zástupcovi odporcu...

pojednávanie dňa 16. 4. 2008 odročené za účelom vyhlásenia rozsudku

21. 04. 2008 - vyhlásený rozsudok

13. 05. 2008 - podané odvolanie navrhovateľa a odporcu

30. 06. 2008 - uznesenie - priznanie znalečného

28. 07. 2008 - spis predložený Krajskému súdu v Žiline

10. 07. 2009 - vrátený spis z KS ZA - v časti rozsudok zrušený

14. 07. 2009 - rozhodnutie KS ZA doručované účastníkom konania

16. 07. 2009 - vytýčený termín pojednávania 23. 09.2009

23. 9. 2009 - pojednávanie odročené na neurčito - právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala lehotu na rozšírenie okruhu účastníkov konania a úpravu návrhu

30. 9. 2009 - podaný návrh právnou zástupkyňou navrhovateľa

26. 10. 2009 - uznesenie o pripustení zmeny návrhu na začatie konania a rozšírenie účastníkov konania

23. 11. 2009 - opravné uznesenie...

11. 2. 2010 - odročené pojednávanie na neurčito z dôvodu, že právna zástupkyňa navrhovateľa   na   pojednávaní   predložila   písomné   vyjadrenie   a   toto   bolo   potrebné preštudovať súdom a právnou zástupkyňou odporcu

16. 02. 2010 - procesné rozhodnutie o úprave návrhu...

22. 04. 2010 - pojednávanie odročené za účelom vyhlásenia rozsudku

22. 4. 2010 - rozsudok... (správne má byť 13. máj 2010, pozn.)

02.   07.   2010   -   spis   vrátený   z   Ústavného   súdu   SR   a   v   ten   istý   deň   expedovaný Krajskému súdu Žilina na rozhodnutie o odvolaní...

Po   právnej   stránke   bol   spor   zložitý,   vyžadujúci   si   zabezpečenie   a   predloženie viacerých dôkazov, jednotlivé úkony súdu systematicky smerovali k rozhodnutiu vo veci samej. Prihliadané bolo na všetky návrhy účastníkov konania na vykonanie dokazovania (námietky   k   znaleckému   posudku,   výsluch   svedkov,   návrh   na   doplnenie   znaleckého posudku).

Konečné zodpovedanie otázky, či došlo k zbytočným prieťahom a tým k porušeniu práv   sťažovateľky   na   spravodlivý   a   rýchly   proces   je   na   rozhodnutí   Ústavného   súdu Slovenskej republiky...“.

Rovnaké   úkony   okresného   súdu   v   namietaných   konaniach   zistil   aj   ústavný   súd z obsahu súdneho spisu a vyjadrení účastníkov.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v 2. rade sa k stanovisku okresného súdu vyjadrila podaním z 8. októbra 2010, v ktorom sa okrem iného uvádza:

«Považujem za potrebné zaujať stanovisko k tomuto vyjadreniu odporcu, a to z toho dôvodu,   že   v   podstate   všetky   skutočnosti   týkajúce   sa   uplatnenia   môjho   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov boli uvedené v mojej sťažnosti zo dňa 1. 6. 2010, avšak pokiaľ ide o stanovisko predsedníčky Okresného súdu Martin uvedené v bode II., že som nevyžila právo podľa ust. § 62 a nasl. zák. č. 757/2004 Z. z. o sudcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a sťažnosť na prieťahy v konaní som nepodala, považujem za potrebné sa k tejto námietke vyjadriť.

Táto námietka okresného súdu je bez opory v ustálenej súdnej praxi, pričom v tejto súvislosti poukazujem na nálezy Ústavného súdu SR:

-   nález   sp.   zn.   IV.   ÚS   241/07   zo   4.   10.   2007,   podľa   ktorého   „kritériom aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je materiálna povaha predmetu konania. Aplikácia uvedeného článku Dohovoru prichádza do úvahy iba v prípade, že ide o konanie, v ktorom sa rozhoduje o občianskych právach alebo záväzkoch, prípadne o oprávnenosti trestného obvinenia. Nie je pri tom rozhodujúce, či v okolnostiach konkrétneho prípadu rozhoduje všeobecný súd alebo iný orgán verejnej moci a taktiež nie je rozhodujúca ani povaha zákona, ktorý upravuje predmet daného konania, rovnako tak ani povaha strán ( účastníkov konania), resp. povaha právneho vzťahu, o ktorý v danej veci ide.

Pri vybavovaní sťažnosti a prešetrení vybavenia sťažnosti podľa zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o súdoch) ide o postup administratívneho charakteru,   ktorý sa   riadi len uvedeným   právnym   predpisom, resp. zák. č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach, pretože je vyňatý aj spod pôsobnosti právnych predpisov o správnom konaní. Táto špecifická oblasť preto nespadá pod garancie práva podľa čl. 6. ods. 1. Dohovoru.

Zároveň   to   znamená,   že   postup   pri   vybavovaní   sťažnosti,   resp.   prešetrení   ich vybavenia podľa zákona o súdoch v nijakom prípade nemožno považovať ratione materiae za súčasť práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6. ods. 1 Dohovoru.“».

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   od   ústneho   pojednávania,   keďže   od   neho   nebolo   možné   očakávať   ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľky sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov.   Zároveň   namietali   aj   porušenie   čl.   6   ods.   1 dohovoru,   podľa   ktorého   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Ústavný súd si pri   výklade   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   osvojil   judikatúru Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru),   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateliek.

1. Pri hodnotení podľa kritéria zložitosť veci vedenej pod sp. zn. 5 C 360/2001 sa ústavný súd nestotožnil s tvrdením okresného súdu, že ide o právne zložitú vec, pretože konkrétne   argumenty   k   tomuto   kritériu   ani   neuviedol   (resp.   uviedol   ich   k   hodnoteniu skutkovej   zložitosti   veci)   a   takéto   spory   nie   sú   právne   zložité   a   existuje   k   nim   aj stabilizovaná judikatúra všeobecných súdov, aj keď skutkovo, ako to vyplýva zo súdnej praxe, spravidla predpokladajú znalecké dokazovanie. Je pravdou, že na dĺžku tohto konania malo čiastočný vplyv zisťovanie a ustálenie skutkového stavu veci, ako aj to, že v priebehu konania vyvstala potreba vykonať znalecké dokazovanie a bolo nutné vypočuť aj viacerých svedkov,   ale   ústavný   súd   na   záver   vychádzajúc   z   dosiahnutých   výsledkov   a   zistených skutočností konštatuje, že žiadna skutková zložitosť veci nemôže ospravedlniť doterajšiu dĺžku tohto konania pred okresným súdom.

Navyše,   predmetom   tohto   aj   druhého   súvisiaceho   konania   vedeného   pod sp. zn. 6 C 359/2001 sú vzájomné návrhy tých istých účastníkov na vydanie bezdôvodného obohatenia,   ktoré   boli podané na inom   všeobecnom   súde   ešte v roku   1995.   K právnej a skutkovej zložitosti veci vedenej pod sp. zn. 6 C 359/2001 sa okresný súd ani nevyjadril.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria   ústavný   súd konštatuje,   že sťažovateľka v 1. rade je v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 359/2001 právnou nástupkyňou po pôvodnom navrhovateľovi, ktorý zomrel... Aj keď sťažnosť na zbytočné prieťahy podala až 27. mája 2010,   nemožno   na   jej   ťarchu   osobitne   pripísať,   že   sa   výraznou   mierou   podieľala   na predĺžení tohto konania bez ohľadu na to, že podávala viackrát návrhy na zmenu petitu žaloby   a   odvolania   proti   rozhodnutiam   prvostupňového   súdu   vo   veci   samej   a podobne. Nemožno to tvrdiť ani o konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 360/2001, kde sťažovateľka v 1. rade vystupuje po úmrtí svojho otca ako odporkyňa v 5. rade.

Sťažovateľka v 2. rade je v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 359/2001 účastníčkou tohto konania od samotného začiatku, teda od roku 1995, keď podala návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ústavný súd pritom nezistil, že by sa výraznou mierou podieľala na   doterajšej   dĺžke   tohto   konania   pred   okresným   súdom,   napriek   tomu,   že   podávala opakované zmeny petitu žaloby a opravné prostriedky proti rozsudkom okresného súdu vo veci samej, o ktorých musel rozhodovať krajský súd.

V dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť za predĺženie   konania oprávnená osoba, ale zodpovednosť   v takomto   prípade   nemožno pripísať na vrub ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04). V súlade s touto judikatúrou preto dobu potrebnú na rozhodnutie o uplatnených procesných právach   sťažovateliek   ústavný   súd   nezapočítal   do   doby   zbytočných   prieťahov v namietaných konaniach pred okresným súdom.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedených konaniach došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu.

V   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   C   359/2001   ústavný   súd   zistil,   že   najväčším pochybením okresného súdu je to, že i keď vo veci rozsudkom rozhodol trikrát (27. februára 2006, 4. marca 2009, 6. apríla 2010), jeho prvý rozsudok zrušil krajský súd 22. apríla 2008 pre viaceré procesné pochybenia, „nerešpektujúc resp. nesprávne vykladajúc) ust. § 18, § 92 ods. 2 a 3, § 95 ods. 1 a § 107 ods. 1 a 3 OSP“, a druhýkrát pre nerešpektovanie právneho názoru odvolacieho súdu   (§ 226 OSP) a nevykonanie dôkazov navrhovaných účastníkmi konania. Aj keď potom posledné rozhodnutie okresného súdu v časti nadobudlo aj   právoplatnosť   na   základe   rozhodnutia   krajského   súdu   sp.   zn.   8   Co   191/2009 z 24. novembra 2009, vo zvyšnej časti bolo zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. V súčasnosti sa vec nachádza na krajskom súde od júla 2010 na rozhodnutie o odvolaní účastníkov proti poslednému rozhodnutiu okresného súdu.

Okresný súd predtým v období 4 rokov od 22. augusta 2001 až do 6. septembra 2005 zisťoval   stav   iného   konania,   do   právoplatného   ukončenia   ktorého   bolo   posudzované konanie prerušené ešte právoplatným uznesením Okresného súdu Čadca, ktorý konal vo veci pred jej prikázaním okresnému súdu. Na uznesenie o prerušení konania poukázala predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti a uviedla, že okresný súd vzhľadom na existenciu tohto uznesenia dôvodne v uvedenom období vo veci nevykonával úkony smerujúce k jej prerokovaniu a rozhodnutiu.

Ústavný   súd   napriek   tomu   vymedzené   obdobie   hodnotí   ako   neefektívnu   činnosť okresného súdu z dôvodu opakovaného a bezvýsledného zisťovania stavu iného konania v tak   neprimerane   dlhom   období,   hoci   z obsahu   spisu   nevyplýva   žiaden   výsledok o zisťovanom stave iného konania.

V konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 360/2001 okresný súd tiež dvakrát rozhodol (21. apríl 2008 a 13. máj 2010), ale jeho prvý rozsudok v napadnutej časti krajský súd zrušil ešte 28. októbra 2008 z dôvodu, že účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 písm. f) OSP a konanie nie je ani po druhom rozsudku ešte právoplatne skončené, pretože účastníci podali tiež proti rozhodnutiu okresného súdu opravné prostriedky.

Ústavný súd vychádzajúc zo svojej judikatúry (napr. IV. ÚS 239/03, IV. ÚS 9/05, IV. ÚS 211/05) ďalej konštatuje, že neefektívny bol aj postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 360/2001 súvisiaci so znaleckým dokazovaním (na ten účel bolo odročené už pojednávanie konané 19. apríla 2004). Dňa 24. mája 2004 ustanovil znaleckú organizáciu, ktorá spracovala znalecký posudok až 16. januára 2006, nie v lehote stanovenej okresným   súdom.   Okresný   súd   navyše   znalecké   dokazovanie   musel   nariadiť   hneď opakovane druhýkrát a doplnok k znaleckému posudku mu bol po viacerých urgenciách predložený až vo februári 2008. Okresný súd teda nepostupoval pri nariaďovaní znaleckého dokazovania dôsledne a vopred nekonzultoval objektívnu možnosť podania posudku, čím v konaní vznikli zbytočné prieťahy.

Podľa názoru ústavného súdu občianske súdne konanie, ktoré trvá tak dlho, ako to bolo v daných veciach, možno už len na základe jeho posúdenia v globále považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru). Takáto zdĺhavosť konania totiž predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (mutatis mutandis I. ÚS 39/00, I. ÚS 66/03, III. ÚS 113/07).

Ústavný   súd   preto   neakceptoval   stanovisko   okresného   súdu,   že   v   konaniach vedených pod sp. zn. 6 C 359/2001 a 5 C 360/2001 konal a zbytočné prieťahy neboli zistené.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   preto   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateliek podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 a 2 výroku nálezu) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 359/2001 a u sťažovateľky v 1. rade aj v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 360/2001.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Podľa   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   sťažnosti vyhovie,   môže   prikázať,   aby   ten,   kto   základné   právo   alebo   slobodu   porušil   svojou nečinnosťou, vo veci konal. Keďže k porušeniu základného práva sťažovateliek podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo nekonaním okresného súdu, ústavný súd mu prikázal vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 359/2001 konať bez zbytočných prieťahov napriek tomu, že o to sťažovateľky nežiadali.

Aj   napriek   zisteniu   ústavného   súdu,   že   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľky v 1. rade na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom aj v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 360/2001, neprikázal mu konať bez zbytočných prieťahov v tejto veci vzhľadom na to, že táto povinnosť mu už bola uložená nálezom   sp.   zn.   III.   ÚS   49/06   z 5.   apríla   2006   (m.   m.   I.   ÚS   232/05,   IV.   ÚS   187/05, II. ÚS 96/06, IV. ÚS 45/07, IV. ÚS 99/07).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľky   žiadali   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia. Sťažovateľka v 1. rade v sume 55 000 € a sťažovateľka v 2. rade 49 790,85 € z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu neistotu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dobu posudzovaného súdneho konania sp. zn. 6 C 359/2001 a sp. zn. 5 C 360/2001, ich priebeh o dosiahnuté výsledky a podiel sťažovateliek a mieru zavinenia okresného súdu na vzniknutých prieťahoch v posudzovanom konaní ústavný súd považoval   priznanie   sumy   3   500   €   sťažovateľke   v 1.   rade   (ako   účastníčke   dvoch namietaných konaní) a 2 000 € sťažovateľke v 2. rade (ako účastníčky jedného namietaného konania) za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde sa na konanie pred ústavným súdom použijú primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 140 ods. 2 OSP ak bol účastníkovi ustanovený za zástupcu advokát, platí jeho hotové výdavky a odmenu za zastupovanie štát.

Podľa § 148 ods. 1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní úhrady trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2009, ktorá bola 721,40 €. Úhrada bola priznaná za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16   ods.   3   a   §   18   ods.   3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje v roku 2010 sumu 120,23 €, režijný paušál sumu 7,21 €, a teda za dva úkony právnej   služby   bola   odmena   a   paušálna   náhrada   hotových   výdavkov   ustálená   na   sumu 254,88 €, ktorú bolo potrebné podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ešte zvýšiť o daň z pridanej hodnoty (19 %), (tá predstavuje sumu 48,43 €), preto celkové trovy konania priznal ústavný súd sťažovateľke v 1. rade v celkovej sume 303,31 €. Keďže ústavný súd sťažovateľke v 1. rade na základe jej žiadosti a po splnení podmienok ustanovil právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, uložil podľa § 140 ods. 2 OSP Kancelárii ústavného   súdu   uhradiť   ustanovenému   právnemu   zástupcovi   trovy   právneho   zastúpenia v priznanej sume. Zároveň v zmysle § 148 ods. 1 OSP uložil okresnému súdu povinnosť uhradiť   štátu   trovy   právneho   zastúpenia   na   účet   Kancelárie   ústavného   súdu   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Podľa tejto vyhlášky priznal tie isté trovy konania aj sťažovateľke v 2. rade (bod 7 výroku   tohto   nálezu).   Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právnej zástupkyne sťažovateľky v 2. rade (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2010