znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 249/05-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. septembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť M. F., bytom N., zastúpeného advokátom Mgr. S. P., N., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 112/01, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. F.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2005 (doplnená na základe výzvy ústavného súdu 19. augusta 2005) doručená sťažnosť M. F., bytom N. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. S. P., N., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 112/01. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že návrhom z 15. marca 2001 doručeným okresnému súdu 22. marca 2001 sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 9 374 Sk a trov konania. Podľa vyjadrenia sťažovateľa okresný súd určil termín prvého pojednávania po roku a pol od podania návrhu. Sťažovateľ uviedol, že toto pojednávanie bolo odročené viackrát, a to v priebehu rokov 2002 až 2005, pričom posledné pojednávanie vo veci bolo odročené na neurčito. V tejto súvislosti vyslovil názor, že „od doby podania návrhu, čo je štyri   roky   a štyri   mesiace,   sa   v tejto   mojej   právnej   veci   vôbec   nikam   nedospelo,   vec sa nachádza v štádiu, v akom sa nachádzala po podaní návrhu a nebol vykonaný žiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej“. Sťažovateľ v postupe okresného súdu vidí porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a to aj z dôvodu, že podľa neho okresný súd nepostupuje vo veci tak, aby ochrana práv účastníkov konania bola účinná a rýchla. Uvedené doplnil tým, že postup okresného   súdu   nie   je   podľa   neho   efektívny   a nenesie   charakter   konania   smerujúceho k právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej, a tým k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa toho času nachádza.

Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu, aby predložil sťažnosť na prieťahy v konaní podanú v zmysle ustanovenia § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) [do účinnosti tohto zákona, teda   do   31.   marca   2005,   sťažnosť   podanú   v zmysle   ustanovenia   §   17   ods.   1   zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“)], reagoval doplnením sťažnosti doručeným ústavnému súdu 19. augusta 2005. V doplnení sťažnosti sťažovateľ uviedol, že predmetnú sťažnosť na prieťahy v konaní nepodal, čo odôvodnil tým, že   ústavný   súd   vo   svojom   rozhodnutí   sp.   zn.   II.   ÚS   26/95   konštatoval, „že uplatnenie ochrany ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je podmienené využitím možnosti uvedenej v § 17 ods. 1 zák. č. 80/1992 Zb. o štátnej správe súdov v znení neskorších predpisov“. V tejto súvislosti poukázal na skoršie rozhodnutie ústavného súdu sp.   zn.   III.   ÚS   241/04   z 11.   januára   2005,   v ktorom   podľa   neho   ústavný   súd   vyhovel sťažnosti sťažovateľa aj napriek tomu, že sťažovateľ v danom prípade nepodal príslušnému orgánu štátnej správy súdov sťažnosť na prieťahy v konaní.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodol nasledovným nálezom:

„1. Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 112/01 porušil právo M. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   IV   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   19   C   112/01 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. F. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 12 074 Sk (...), ktoré je Okresný súd Bratislava IV povinný M. F. vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet advokáta Mgr. S. P.

4. M. F. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia presne vyčísleného v rozhodnutí Ústavného súdu na účet advokáta Mgr. S. P.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde skúmal, či v danom prípade nejde o neprípustnosť.

Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ namietal zbytočné prieťahy v postupe okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 19 C 112/01.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Keďže v danom prípade ide o súdny spor, ktorý sa začal v marci 2001, sťažovateľ mohol na ochranu svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy podať sťažnosť na prieťahy v konaní okresného súdu orgánu štátnej správy súdov podľa ustanovenia § 17 ods.   1   zákona   o štátnej   správe   súdov   účinného   do   31.   marca   2005.   Podľa   citovaného ustanovenia sa môžu fyzické osoby a právnické osoby obracať na orgány štátnej správy súdov so sťažnosťami na postup súdu, len ak ide o prieťahy v konaní (...).

Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 zákona o štátnej správe súdov ústredným orgánom štátnej správy súdov je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Podľa odseku 2 citovaného   ustanovenia   orgánmi   štátnej   správy   súdov   sú   predseda   a podpredseda najvyššieho   súdu,   predsedovia   a   podpredsedovia   krajských   súdov,   predsedovia a podpredsedovia okresných súdov, ako aj predseda a podpredseda Špeciálneho súdu.

Ústavný súd konštatuje, že po nadobudnutí účinnosti zákona o súdoch dňom 1. apríla 2005   mal   sťažovateľ   možnosť   podať   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   okresného   súdu v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 zákona o súdoch.  

Podľa   ustanovenia   §   62   ods.   1   zákona   o súdoch   sťažnosť   môže   podať   účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva   na verejné prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov alebo porušovaniu   zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Podľa   ustanovenia   §   63   ods.   1   zákona   o súdoch   sťažnosti   vybavuje   predseda príslušného   súdu,   ak   osobitný   zákon   neustanovuje   inak.   Podľa   odseku   2   citovaného ustanovenia sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.

Ústavný   súd   je   toho   názoru,   že   sťažovateľ   sa   mohol   domáhať   ochrany   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   v podobe   podanej sťažnosti na prieťahy v konaní okresného súdu adresovanej predsedovi príslušného súdu. Práve využitím inštitútu podania sťažnosti mohol sťažovateľ docieliť nápravu, pretože ako ustanovujú citované ustanovenia zákonov, sťažovatelia sa môžu obracať so sťažnosťami na postup súdu, len ak ide o   prieťahy v konaní, respektíve ak sťažnosť na postup súdu smeruje proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal všetky opravné prostriedky alebo iné prostriedky, ktoré mu zákon na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Ustanovenie čl. 124 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy a ustanovením § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde limituje hranice poskytovania ústavnej ochrany základným právam zo strany ústavného súdu na jednej strane a iných orgánov štátu na strane druhej. Ústavný   súd   neposkytuje   takúto   ochranu   základným   právam   ako   jedna   z paralelných možností.   Jeho   pozícia   vyplýva   z princípu   subsidiarity,   kedy   sa   jeho   ústavnej   ochrany možno domáhať v prípade, ak sťažovateľ vyčerpal všetky opravné prostriedky alebo právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv účinne poskytuje (obdobne napr. III. ÚS 100/05).

Ústavný súd konštatuje, že postup podľa už citovaných ustanovení zákona o štátnej správe súdov a zákona o súdoch možno považovať za účinný prostriedok nápravy, ktorý poskytuje zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ však v prípade namietania prieťahov v konaní okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 19 C 112/01 tento účinný prostriedok nápravy nevyužil.

Sťažovateľ   argumentoval   tým,   že   aj   keď   nepodal   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní okresného súdu, uvedená skutočnosť mu nemôže byť na ujmu. V tejto súvislosti sa odvolal aj na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 241/04 a uviedol, že ústavný súd v ňom „vyhovel   sťažnosti   sťažovateľa   na   prieťahy   v konaní,   hoci   sťažovateľ   nevyužil   možnosť uvedenú   v   §   17   ods.   1   zák.   č.   80/1992   Zb.   o štátnej   správe   súdov   v znení   neskorších predpisov“. Ústavný súd zistil, že v danej veci III. senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí   27.   októbra   2004   prijal   sťažnosť   iného   sťažovateľa   pre   namietané   porušenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   na   ďalšie   konanie.   Argumentoval   pritom dĺžkou   namietaného   súdneho   konania   prebiehajúceho   od   20.   februára   1999.   Zároveň v náleze z 11. januára 2005 konštatoval porušenie sťažovateľovho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy aj preto, že „celková dĺžka konania (6 rokov) je zvlášť v pracovnom spore   neakceptovateľná“.   V súvislosti   so   sťažovateľovým   tvrdením   ústavný   súd   zistil, že predmetom konania vo veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. II. ÚS 26/95 boli prieťahy v konaní súdu o návrhu o určenie otcovstva. Uvedené konanie prebiehalo na súde od   roku   1977   a vzhľadom   na   okolnosti   a špecifiká   prípadu   ústavný   súd   nepovažoval podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle zákona o štátnej správe súdov za účinný prostriedok ochrany základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   je   toho   názoru,   že   v tomto   prípade   nejde   o pracovnoprávny   spor, prípadne   iný   súdny   spor,   ktorý   by   zásadným   spôsobom   ovplyvnil   právne   vzťahy sťažovateľa, ale o spor o zaplatenie sumy vo výške 9 347 Sk a trov konania. Nejde ani o spor,   ktorý   by   svojou   dĺžkou   konania   (4   roky   a 5   mesiacov)   bez   využitia   právneho prostriedku na zjednanie nápravy porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bol spôsobilý takéto porušenie spôsobiť. Vzhľadom na uvedené je ústavný súd toho názoru, že sťažovateľ nesplnil podmienky uvedené v ustanovení § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde, pretože nevyužitie sťažnosti na prieťahy v konaní, ktorú mal možnosť podať v zmysle zákona   o štátnej   správe   súdov   a neskôr   podľa   zákona   o súdoch,   nepreukázal   z dôvodov hodných   osobitného   zreteľa.   Nepreukázal   ani   iný   spôsob   možný   podľa   všeobecných procesných predpisov na ochranu svojich základných práv a slobôd (napr. urgencia, žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania a iné).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2005