znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 249/04-25

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   15.   decembra   2004 v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť Jána Sitára, T., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., T., ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava II v konaní sp. zn. 18 C 382/01, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Jána Sitára na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   v   konaní   vedenom   na   Okresnom   súde Bratislava II pod sp. zn. 18 C 382/01   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava II   p r i k a z u j e   v konaní sp. zn. 18 C 382/01 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Jánovi Sitárovi   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk (slovom desaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava II   p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava II   j e   p o v i n n ý   nahradiť Jánovi Sitárovi trovy právneho zastúpenia v sume 9 340 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsať slovenských korún) na bankový účet právneho zástupcu JUDr. J. K. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti Jána Sitára vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2004 doručená sťažnosť Jána Sitára, T. (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaním doručeným ústavnému súdu 4. augusta 2004, zastúpeného advokátom JUDr. J. K., T., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 18 C 382/01.

Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 249/04-12 z 18. augusta 2004 prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.

Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu, ktorá jej bola doručená 23. septembra 2004, vyjadrila, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu   27.   septembra   2004   oznámil,   že   netrvá   na   verejnom   pojednávaní   pred   ústavným súdom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že okresnému súdu doručil 9. januára 2001 žalobu „o   zaplatenie   renty   z titulu   valorizácie“ proti   Slovenskej   autobusovej   doprave Bratislava (ďalej len „odporca“). Prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené na 10. december 2002, ale bolo odročené na 10. február 2003 z dôvodu odcestovania právnej zástupkyne odporcu.   Pojednávanie   10.   februára   2003   bolo   odročené   na   neurčito   a odvtedy   sa neuskutočnilo   ani   jedno   pojednávanie,   hoci   sťažovateľ   viackrát   na   túto   skutočnosť upozorňoval, o čom svedčia odpovede predsedov okresného súdu z 30. septembra 2002 a 11.   septembra   2003   a   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ministerstvo spravodlivosti“) z 30. marca 2004.

S prihliadnutím   na   vzniknuté   prieťahy   v   konaní   spôsobené   okresným   súdom sťažovateľ vo svojom návrhu výroku rozhodnutia (petite) žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní sp. zn. 18 C 382/01 a prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Zároveň sťažovateľ požaduje primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd výzvou z 13. septembra 2004 požiadal predsedníčku okresného súdu, aby sa v zmysle ustanovenia § 29 ods. 6 zákona o ústavnom súde vyjadrila k sťažnosti sťažovateľa.   Predsedníčka   okresného   súdu   sa   vo   svojej   odpovedi   z   1.   októbra   2004 vyjadrila,   že v uvedenej   veci   došlo   v období   od   10.   februára   2003   do   10.   júna   2004 k prieťahom v konaní z objektívnych dôvodov (odchod zákonnej sudkyne na Krajský súd v Bratislave)   a následné   pridelenie   vecí   novému   zákonnému   sudcovi,   ktorý   sa   musel oboznámiť s agendou celého oddelenia.

II.

Ústavný   súd   na   základe   sťažnosti   sťažovateľa   a   spisu   okresného   súdu   sp.   zn. 18 C 382/01 zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Sťažovateľ   doručil   12.   januára   2001   Okresnému   súdu   Bratislava   I   žalobu „... o zaplatenie renty z titulu valorizácie“ proti odporcovi a Slovenskej poisťovni, a. s., Bratislava   (ďalej   len   „vedľajší   účastník   konania“)   s   prílohami.   Okresný   súd Bratislava I vydal 3. júla 2001 pokyn na pripojenie výpisu z obchodného registra týkajúce sa odporcu a dožiadaní od Miestneho úradu Bratislava – Nové Mesto a Miestneho úradu Bratislava   –   Ružinov.   Sťažovateľ   doručil   zákonnej   sudkyni   17.   júla   2001   žiadosť o urýchlenie konania s prihliadnutím na jeho pokročilý vek a nepriaznivý zdravotný stav.

Okresný   súd   Bratislava   I   vydal   14.   augusta   2001   pokyn   na   zaslanie   prípisu o postúpení   posudzovanej   veci   okresnému   súdu   z   dôvodu   miestnej   príslušnosti   podľa ustanovenia   §   105   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku,   ako   aj   doručenie   prípisov sťažovateľovi   a   odporcovi.   Podľa   úradného   záznamu   Okresného   súdu   Bratislava   I z 5. septembra 2001 nahliadol do spisu právny zástupca odporcu. Okresný súd Bratislava I vydal 5. septembra 2001 pokyn na doručenie predmetného spisu okresnému súdu.

Okresný   súd   vydal   21.   septembra   2001   pokyn   na   doručenie   návrhu   sťažovateľa odporcovi na vyjadrenie v lehote 20 dní, pripojenie spisu sp. zn. 11 C 15/92 a vyžiadanie spisu sp. zn. 8 C 152/77 Okresného súdu Bratislava III. Okresný súd vydal 11. októbra 2001 pokyn   na   zapožičanie   spisu   sp.   zn.   10   C   512/94   Okresného   súdu   Trenčín   a opätovné doručenie žaloby sťažovateľa odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi konania na vyjadrenie v lehote 20 dní. Okresný súd vydal 8. novembra 2001 pokyn čakať na vyjadrenia odporcu a vedľajšieho účastníka konania. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania bolo okresnému súdu doručené 9. novembra 2001 a vyjadrenie odporcu 14. novembra 2001.

Okresný súd vydal 15. novembra 2001 pokyn na zaslanie stanoviska vedľajšieho účastníka   konania   sťažovateľovi   a odporcovi,   ako   aj   stanoviska   odporcu   sťažovateľovi a vedľajšiemu účastníkovi konania. Vyjadrenie sťažovateľa bolo okresnému súdu doručené 4. decembra 2001. Okresný súd vydal 5. februára 2002 pokyn na vyžiadanie aktuálneho výpisu   z obchodného   registra   týkajúce   sa   odporcu.   Sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu 8. februára 2002 urgenciu vzhľadom na zdĺhavosť posudzovaného konania. Okresný súd urgoval   12.   februára   2002   zaslanie   výpisu   z   obchodného   registra   týkajúce   sa   odporcu a 19. februára 2002 vydal pokyn na založenie uvedeného výpisu po aktuálnych zmenách do spisu.

V posudzovanom   spise   je   priložené   oznámenie   vedľajšieho   účastníka   konania z 29. januára 2002 o zmene v osobe vedľajšieho účastníka konania (č. l. 74 spisu), podľa ktorého do práv a povinností namiesto Slovenskej poisťovne, a. s., vstupuje od 1. apríla 2002   Sociálna   poisťovňa   so   žiadosťou,   aby   súdy   v   mesiacoch   marec   a   apríl   2002 nenariaďovali pojednávania z dôvodu plynulého prechodu agendy medzi oboma subjektmi.

Okresný súd vydal 5. marca 2002 pokyn na zaslanie žiadosti o vypočutie sťažovateľa Okresnému   súdu   Trenčín   v   predmetnej   veci.   Právna   zástupkyňa   odporcu   doručila okresnému   súdu   18.   marca   2002   vyjadrenie   k   žalobe   sťažovateľa.   Okresný   súd   vydal 19. marca   2002   pokyn   na   zaslanie   vyjadrenia   odporcu   sťažovateľovi   a vedľajšiemu účastníkovi   konania.   Sťažovateľ   doručil   27.   marca   2002   okresnému   súdu   stanovisko k vyjadreniu odporcu. Okresný súd vydal 2. apríla 2002 pokyn na vyčkanie oznámenia o splnení dožiadania Okresným súdom Trenčín. Vedľajší účastník konania doručil 8. apríla 2002   okresnému   súdu   žiadosť   o zaslanie   kópie   spisového   materiálu   vo   veci   žaloby sťažovateľa.

Okresnému súdu boli 8. apríla 2002 doručené písomnosti od sťažovateľa súvisiace s jeho   vypočutím   pred   Okresným   súdom   Trenčín,   o ktorých   predloženie   bol   vyzvaný. Okresný súd Trenčín vydal 4. apríla 2002 pokyn na doručenie odpovede na dožiadanie okresného súdu z 5. marca 2002. Podľa úradného záznamu okresného súdu zo 17. júna 2002 sťažovateľ v uvedený deň nahliadol do predmetného spisu. Okresnému súdu bola 14. júna 2002   doručená   žiadosť   o opakované zaslanie kópie spisového materiálu vo veci   žaloby sťažovateľa.   Okresný   súd   vydal   2.   júla   2002   pokyn   na   opakované   zaslanie   uvedených písomností vedľajšiemu účastníkovi konania.

Sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   15.   júla   2002   žiadosť   o nariadenie   termínu pojednávania. Okresný súd nariadil 27. septembra 2002 termín pojednávania na 9. december 2002.   Právna   zástupkyňa   odporcu   doručila   okresnému   súdu   21.   októbra   2002   žiadosť o odročenie termínu pojednávania stanoveného na 9. december 2002 z dôvodu pobytu mimo územia Slovenskej republiky   v určenom termíne a žiadosť   o odpis zápisnice   z výpovede sťažovateľa pred Okresným súdom Trenčín.

Sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   16.   októbra   2002   doplnenie   a upresnenie pôvodnej   žaloby.   Okresný   súd   vydal   26.   novembra   2002   pokyn   na   doručenie   prípisu účastníkom   konania   o zrušení   termínu   pojednávania   určeného   na   9.   december   2002 a nariadení termínu pojednávania na 10. február 2003. Okresný súd vydal 4. decembra 2002 pokyn   na doručenie   predvolania na pojednávanie 10.   februára   2003 právnej   zástupkyni odporcu na novú adresu jej sídla, ako aj doručenie fotokópií odpisu zápisnice z výpovede sťažovateľa pred Okresným súdom Trenčín zo 4. apríla 2002. Vedľajší účastník konania oznámením   z 31.   januára   2002   oznámil   údaje   pracovníčky   poverenej   na   zastupovanie v posudzovanom konaní.

Na pojednávaní 10. februára 2003 boli vypočutí účastníci konania a pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom ďalšieho dokazovania. Okresný súd vydal 11. februára 2003 pokyn na zaslanie prípisu vedľajšiemu účastníkovi konania v súvislosti s oznámením o výške sumy dôchodku sťažovateľa poberaného od vedľajšieho účastníka konania v lehote 7 dní. Odpoveď vedľajšieho účastníka konania bola okresnému súdu doručená 5. marca 2003. Okresný súd vydal 20. marca 2003 pokyn na založenie predmetného spisu na lehotu v trvaní   2   mesiacov.   Sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   21.   januára   2004   doplnenie a upresnenie svojho žalobného návrhu z 9. januára 2001 (č. l. 117 spisu) a 30. júla 2003 žiadosť o nariadenie termínu pojednávania (č. l. 116 spisu). Sťažovateľ doručil okresnému súdu 26. mája 2004 (č. l. 117 spisu) žiadosť o preloženie veci sp. zn. 18 C 382/01 na Okresný súd Trenčín z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu a pokročilého veku.Okresný   súd   vydal   27.   mája   2004   pokyn   na   zaslanie   prípisu   sťažovateľovi,   aby v lehote   6   dní   oznámil,   či   trvá   na   prikázaní   veci   inému   súdu   z dôvodu   vhodnosti. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 4. júna 2004 odpoveď na prípis, v ktorej uviedol, že ponecháva na zváženie okresnému súdu, či sa bude pokračovať v prejednávaní jeho veci na predmetnom súde.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   doručila   okresnému   súdu   7.   júna   2004   návrh   na prikázanie   prejednania   posudzovanej   veci   z dôvodu   vhodnosti   s   prihliadnutím   na   vek a zhoršujúci sa zdravotný stav sťažovateľa Okresnému súdu Trenčín. Okresný súd vydal 10. júna 2004 pokyn na vypravenie prípisu Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ohľadne rozhodnutia o prikázaní prejednania veci z dôvodu uvedeného v ustanovení § 12 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd prípisom sp. zn. 3 Ndc   73/2004   z 24.   júna   2004   vrátil   posudzovaný   spis   okresnému   súdu   z dôvodu nezaplatenia   súdneho   poplatku   v uvedenej   veci   a chýbajúceho   vyjadrenia   ostatných účastníkov konania k danému návrhu sťažovateľa.

Podľa úradného záznamu okresného súdu zo 14. júla 2004 sťažovateľ v uvedený deň nahliadol   do   predmetného   spisu.   Okresný   súd   vyzval   prípisom   z   2.   augusta   2004 sťažovateľa na úhradu súdneho poplatku za návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v lehote 5 dní. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 19. augusta 2004 odpoveď na prípis   z 2.   augusta   2004,   v ktorom   odvolal   plnomocenstvo   udelené   právnej   zástupkyni 23. marca 2004 (č. l. 121 spisu). Okresný súd vydal 2. septembra 2004 pokyn na zistenie skutočnosti, či sťažovateľ uhradil súdny poplatok za návrh na postúpenie spisu. Oznámením okresného súdu z 9. septembra 2004 bolo zistené, že súdny poplatok nebol uhradený.

Okresný súd vydal 14. septembra 2004 pokyn na zaslanie výzvy sťažovateľovi, aby v lehote 10 dní oznámil, či trvá na svojej žiadosti z 25. mája 2004, a v prípade kladnej odpovede aby uhradil súdny poplatok za uvedený návrh. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 24. septembra 2004 odpoveď, v ktorej uviedol, že netrvá na prikázaní veci inému súdu a prejednávanie   veci   ponecháva   na   zváženie   okresnému   súdu.   Okresný   súd   nariadil

18. novembra 2004 termín pojednávania na 9. február 2005. Uvedeným záznamom spis končí.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ   sa   svojou   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   svojho   práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Len prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby neodstráni a nemôže odstrániť. Až právoplatným   rozhodnutím,   bez   ohľadu   na   to,   či   vyznie   v   prospech   alebo   neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 26/95, I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99 a ďalšie).

Sťažovateľ využil právny prostriedok, ktorého uplatnenie sa vyžaduje pred podaním návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, a podal opakovane sťažnosti na prieťahy a žiadosti   o   nariadenie   termínu   pojednávania   doručené   okresnému   súdu   17.   júla   2001,

8. februára   2002,   15.   júla   2002   a   30.   júla   2003. Predsedníčka   okresného   súdu   vo svojej odpovedi z 1. októbra 2004 doručenej ústavnému súdu 8. októbra 2004 uviedla, že vo veci sa nekonalo z objektívnych dôvodov od 10. februára 2003 do 10. júna 2004 a sťažnosť považuje za dôvodnú.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou   doterajšou   judikatúrou   (napr.   rozhodnutia   sp.   zn.   II.   ÚS   74/97,   I.   ÚS   70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že hoci predmetom sporu sú finančné nároky vyplývajúce z pracovného úrazu sťažovateľa, ide o vec,   ktorá   patrí   po   skutkovej   a právnej   stránke   do   štandardnej   rozhodovacej   agendy všeobecného   súdnictva   s rozsiahlou   judikatúrou   v   tejto   oblasti.   Predsedníčka   okresného súdu navyše vo svojom stanovisku neuviedla ako dôvod, prečo okresný súd dosiaľ vo veci nerozhodol, ani právnu, ani faktickú zložitosť prejednávanej veci.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Sťažovateľ   svojím   správaním neprispel   k   prieťahom   v   konaní,   pretože   na   výzvy   okresného   súdu   odpovedal prostredníctvom právneho zástupcu v požadovanej lehote. Svoju nespokojnosť s rýchlosťou priebehu   konania   dal   najavo   aj   žiadosťami   o určenie   termínu   pojednávania   doručenými okresnému súdu 17. júla 2001, 8. februára 2002, 15. júla 2002 a 30. júla 2003.

Sťažovateľ doručil okresnému súdu 7. júna 2004 (č. l. 120 spisu) prostredníctvom právnej zástupkyne žiadosť o prikázanie posudzovanej veci na prejednanie Okresnému súdu Trenčín s prihliadnutím na jeho pokročilý vek a nepriaznivý zdravotný stav. Vzhľadom na nesplnenie   poplatkovej   povinnosti   okresný   súd   nemohol   v danej   veci   konať,   a to   aj s poukázaním   na   vyjadrenie   najvyššieho   súdu   z 24.   júna   2004.   Sťažovateľ   po   výzve okresného   súdu   zo   14.   septembra   2004   vo   vyjadrení   doručenom   okresnému   súdu 24. septembra   2004   uviedol,   že   netrvá   na   postúpení   veci   inému   súdu.   Ústavný   súd predmetné predĺženie posudzovaného konania úkonmi sťažovateľa nepripisuje na ťarchu okresného súdu.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy,   bol   postup   samotného   okresného   súdu.   Pri   skúmaní   skutočnosti,   či   v dôsledku postupu okresného súdu došlo k porušeniu vyššie uvedeného práva, ústavný súd zistil, že tomu tak je, a to bez existencie zákonnej prekážky (napr. rozhodnutie II. ÚS 3/00).

Ústavný súd z prehľadu úkonov vykonaných okresným súdom v tejto veci zistil, že okresný súd bol nečinný od 20. marca 2003 do 27. mája 2004 (14 mesiacov).

Predsedníčka   okresného   súdu   sa   v   stanovisku   z   1.   októbra   2004   doručenom ústavnému   súdu   8.   októbra   2004   vyjadrila,   že v   uvedenej   veci   došlo   v   období   od 10. februára 2003 do 10. júna 2004 k prieťahom v konaní z objektívnych dôvodov (odchod zákonnej   sudkyne   na   Krajský   súd   v   Bratislave   a následné   pridelenie   vecí   novému zákonnému sudcovi, ktorý sa musel oboznámiť s agendou celého oddelenia).

Ústavný   súd   už   v priebehu   predchádzajúcej   rozhodovacej   činnosti   vyslovil,   že nadmerné množstvo vecí,   v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za prieťahy v súdnom konaní (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 40/97).

Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku postup okresného súdu v predmetnej veci vyhodnotil ako konanie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom zo strany okresného súdu v celkovej dĺžke štrnástich mesiacov (t. j. v období od 20. marca 2003 do 27. mája 2004).

Základné   právo   zaručené   čl.   48   ods.   2   ústavy   sa   realizuje   takým   konaním všeobecných súdov, ktoré plynule smeruje k odstráneniu právnej neistoty osoby, ktorá sa obrátila na súd v konkrétnej veci (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 40/97).

Na základe týchto dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako mu ho zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   ak   porušenie   základných   práv   a   slobôd   vzniklo nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže ústavný súd rozhodol o porušení uvedeného základného práva sťažovateľa v konaní okresného súdu sp. zn. 18 C 382/01, prikázal okresnému súdu v označenom konaní konať bez zbytočných prieťahov.

IV.

Pretože   ústavný   súd   rozhodol   o porušení   práva   sťažovateľa,   zaoberal   sa   aj   jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.“

V konkrétnych   okolnostiach   danej   veci   vidí   ústavný   súd   nemajetkovú   ujmu sťažovateľa najmä v okolnosti, že po uplynutí obdobia takmer štyroch rokov od podania jeho žaloby okresnému súdu nebolo v predmetnej veci rozhodnuté a neuskutočnilo sa ani jedno pojednávanie, pričom táto situácia vyvoláva u sťažovateľa pocit trvalej neistoty aj s prihliadnutím   na   jeho vysoký   vek   a súvisiace   zdravotné   problémy.   Ústavný   súd   preto považoval za primerané finančné zadosťučinenie sumu 10 000 Sk.

Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   so   zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu,   preto ústavný   súd   žiadosti   sťažovateľa   o primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   zvyšnej   časti nevyhovel a priznanú sumu považoval za primeranú aj s ohľadom na dĺžku zbytočných prieťahov v posudzovanom konaní.

V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom   súde,   ktorý   v odôvodnených   prípadoch   umožňuje   ústavnému   súdu   podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy,   ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   náhradu   trov právneho zastúpenia, pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa bolo porušené, a teda mal vo veci úspech.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia § 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom a podľa ktorého ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna tretina výpočtového základu. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Vzhľadom na skutočnosť, že dva úkony právnej služby boli realizované v roku 2004, ústavný   súd   vychádzal   pri   týchto   úkonoch   z oznámenia   Štatistického   úradu   Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2003 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 13 602 Sk, preto ústavný súd priznal náhradu trov za dva úkony   právnej   pomoci   každý   v hodnote 4 534 Sk. Ústavný súd rozhodol   aj o priznaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej   stotiny   výpočtového   základu   podľa   §   19   ods.   3   vyhlášky   č.   163/2002   Z.   z., t. j. 136 Sk.

Podľa takto určených kritérií je správny výpočet trov v sume 9 340 Sk, ktorú ústavný súd zaviazal uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľa okresný súd.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2004