SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 248/2015-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júna 2015predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti LABAŠ s. r. o., Textilná 1, Košice,zastúpenej spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26,Košice, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Klaudia Azariová, vo vecinamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného právana zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivésúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/56/2014a postupom a uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 7 NcC/16/2014-40 z 18. júla 2014a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti LABAŠ s. r. o. o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. novembra2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti LABAŠ s. r. o., Textilná 1, Košice (ďalej len„sťažovateľka), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl.46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listinyzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na zákonného sudcu podľačl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/56/2014a postupom a uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“)č. k. 7 NcC/16/2014-40 z 18. júla 2014.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: «... 1.1. Žalobou podanou dňa 05.03.2014 na Okresný súd Nové Zámky sa žalobkyňa,,, bytom, dožadovala voči sťažovateľovi ako žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 04.10.2013, vydanom v konaní vedenom pod sp. značkou SR179/2013. Žalobu viedol Okresný súd Nové Zámky v konaní pod sp. značkou 5C/56/2014.
1.2. V uvedenej žalobe žalobkyňa cituje právnu úpravu vzťahujúcu sa na nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách napriek tomu, že v rozhodcovskom rozsudku bola zaviazaná k úhrade 4015,61 EUR z titulu zmluvy o ručení zo dňa 27.06.2011, ktorou sa zaviazala ručiť za záväzky vyplývajúce z Kúpnej zmluvy č. zo dňa 25.06.2010, uzatvorenej medzi sťažovateľom a spoločnosťou PINTA, s.r.o., na základe Obchodného zákonníka (sťažovateľ dodával spoločnosti PINTA, s.r.o. potravinársky tovar).
1.3. V uvedenom konaní podal sťažovateľ vyjadrenie k žalobe, ktoré predstavovalo prvý úkon, ktorý účastníkovi patril a v súlade s ustanovením § 105 zákona 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) uplatnil námietku nedostatku miestnej príslušnosti ako aj skutočnosť, že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, nejde o spotrebiteľský spor, a preto nie je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Nové Zámky. Sťažovateľ podaním na Okresný súd Nové Zámky dôvodil nasledovne: „V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca nenapĺňa akýkoľvek zo znakov spotrebiteľa a samotný zabezpečovací vzťah, ako vzťah subsidiárny ku kúpnej zmluve č. uzatvorenej dňa 25.06.2010 medzi žalovaným a spoločnosťou PINTA, s.r.o., nie je vzťahom spotrebiteľským. Žalovaný žalobcovi nedodával akékoľvek plnenie a žalobca žiadne plnenie od žalovaného neprijal. Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe platne uzatvoreného inštitútu zabezpečenia záväzkov, konkrétne ručenia, ktoré v žiadnom prípade nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca nie je spotrebiteľom a z tohto dôvodu sú všetky jeho argumenty týkajúce sa zmluvy o ručení ako zmluvy spotrebiteľskej irelevantné.“... 2.3. Krajský súd v Nitre žiadnym iným spôsobom neodôvodnil, prečo je daná vec spotrebiteľským sporom, ak sťažovateľ od začiatku konania namietal, že Zmluva o ručení, ako titul, na základe ktorého bola sťažovateľovi priznaná rozhodnutím rozhodcovského súdu pohľadávka, nie je spotrebiteľskou zmluvou.
2.4. Týmto rozhodnutím a postupom Krajský súd v Nitre hrubo porušil základné práva a slobody sťažovateľa, ak arbitrárne, bez odôvodnenia, len citovaním zákonného ustanovenia, určil miestnu príslušnosť podľa bydliska spotrebiteľa, bez toho, aby v akomkoľvek rozsahu zdôvodnil to, prečo je Zmluva o ručení spotrebiteľskou zmluvou. Takéto rozhodnutie Krajského súdu v Nitre javí znaky arbitrárnosti, je absolútne neodôvodnené, Krajský súd v Nitre sa uspokojil len s citáciou zákonného ustanovenia bez akéhokoľvek poukazu na skutkový stav v predmetnej veci.
2.5. Krajský súd v Nitre sa ani žiadnym spôsobom nevyrovnal s argumentáciou sťažovateľa.
2.6. V rozpore s uvedeným konal porušovateľ práva, kedy jednak bez vykonania dokazovania, resp. akýchkoľvek procesných úkonov uviedol, že žalobca je spotrebiteľ a zároveň neuviedol jedinú vetu, na základe ktorej došiel k takémuto tvrdeniu. Pre predmetný záver stačilo Krajskému súdu v Nitre obyčajné tvrdenie žalobcu, že je spotrebiteľom.
2.7. Je porušením princípu právneho štátu, ak sa akákoľvek osoba označí sama v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku ako spotrebiteľ a súdy bez toho, aby skúmali právny úkon, ktorý má byť podľa tvrdenia žalobcu spotrebiteľskou zmluvou, určí miestnu príslušnosť podľa bydliska spotrebiteľa...»
Sťažovateľka vo veci samej navrhuje, aby po prijatí sťažnosti na ďalšie konanieústavný súd vydal takéto rozhodnutie:
„Základné právo spoločnosti LABAŠ s.r.o., so sídlom Textilná 1, 040 01 Košice, na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, podľa ustanovenia čl. 36 ods. 1 Listiny a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základné právo na zákonného sudcu 48 ods. 1 Ústavy, postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Nitre, v konaní vedenom pod sp. zn. 7NcC/16/2014 ako aj postupom, iným opatrením, Okresného súdu Nové Zámky porušené boli. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 18.07.2014, vydanom v konaní vedenom pod sp. značkou 7NcC/16/2014 a prikazuje Krajskému súdu v Nitre, aby vrátil vec Okresnému súdu Nové Zámky na ďalšie konanie. Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľovi, spoločnosti LABAŠ s.r.o., so sídlom Textilná 1, 040 01 Košice, priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000,- EUR, ktoré je mu Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Krajský súd v Nitre je povinný uhradiť trovy konania v sume 340,90 EUR na účet právneho zástupcu sťažovateľa, a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojhopráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bezohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišnézmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohtoustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, savždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiťnormy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváranía plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inejpodnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá priuzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnejčinnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 105 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v zneníneskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“) súd skúma miestnupríslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne akonavrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť ajpodľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôrju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorýúčastníkovi patrí.
Podľa § 87 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku popri všeobecnom súde odporcuje na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o sporzo spotrebiteľskej zmluvy.
Podľa § 88 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku na konanie vo veciach týkajúcichsa rozhodcovského konania je príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miestorozhodcovského konania. Ak je účastníkom konania spotrebiteľ, je na konanie vo veciachtýkajúcich sa rozhodcovského konania príslušný súd, v ktorého obvode má spotrebiteľbydlisko.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebopodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho pojednávania.
1. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/56/2014,preskúmaniu ústavnosti tohto postupu ústavným súdom bráni princíp subsidiarity zakotvenýv čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd (III. ÚS 5/05).
Takýmto súdom bol krajský súd, ktorý napadnutý postup okresného súdu preskúmala rozhodol uznesením č. k. 7 NcC/16/2014-40 z 18. júla 2014. V tejto časti ústavný súdsťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.
2. Pokiaľ ide o uznesenie krajského súdu č. k. 7 NcC/16/2014-40 z 18. júla 2014,ktorým tento súd rozhodol, že miestne príslušným na konanie je okresný súd vo vecivedenej na tomto súde pod sp. zn. 5 C/56/2014, sťažovateľka sťažnosťou namieta porušeniesvojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny,základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivésúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej opakovane uvádza, žek úlohám právneho štátu patrí aj vytvorenie právnych a faktických garancií na uplatňovaniea ochranu základných práv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzické osoby a právnické osoby.Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniťkonanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravytakýchto konaní, ktoré sú dostupné bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľovzákladných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkona ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesnézáruky základných práv a slobôd. Existenciou takýchto konaní sa však nevyčerpávajúústavné požiadavky späté s uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchtokonaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konaniauskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkým zákonomustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých procesných postupov. Ústavný súdz tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takého postupu orgánu verejnej moci(II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procesevylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci. Objektívnypostup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých dostupných zdrojovzisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahujeaj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ichvyužitia v súlade s procesnými predpismi.
Účelom čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, k súdualebo inému orgánu právnej ochrany. Základné právo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavyumožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov ustanovených zákonomúčastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jejefektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania so všetkými procesnýmioprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú.
Článok 6 ods. 1 dohovoru každému zaručuje právo podať žalobu o uplatnenie svojichobčianskych práv a záväzkov na súde. Takto interpretovaný článok zahŕňa právo na súd,do ktorého patrí právo na prístup k súdu. K nemu sa pridávajú záruky ustanovené čl. 6ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie konania. To všetkov súhrne zakladá právo na spravodlivé prejednanie veci (rozhodnutie Európskeho súdupre ľudské práva z 21. 2. 1975, séria A, č. 18, s. 18, § 36). Právo na spravodlivé prejednanieveci zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania, právo byťprítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a iné požiadavkyspravodlivého procesu (III. ÚS 199/08).
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorú si osvojilaj ústavný súd, vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na prístupk súdu, nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzenívšak nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že byuvedené právo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia súzlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie, lenvtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitýmiprostriedkami a týmto cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,II. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základv právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoréSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výkladaplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochranydôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platnáa účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).
Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavyje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasnea zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiaces predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázkynastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenierozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právoúčastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).
Aj ESĽP vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdyodôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každýargument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľapovahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutievyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti danéhoprípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorýje pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak všakide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď právena tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29;Hiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Gréckoz 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).
Ústavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskompre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušnýchna poskytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavyústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1ústavy treba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienkya podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého samožno domáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov,ktoré toto ustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).
Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní o namietanejveci aj krajský súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného prerokovaniasťažnosti aspoň rámcovo posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej miere,ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto základe formulovaťzáver, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.
Sťažovateľka v sťažnosti predovšetkým namieta, že krajský súd napadnuté uznesenieneodôvodnil dostatočným spôsobom a nezaoberal sa všetkými námietkami sťažovateľky.Podľa názoru sťažovateľky krajský súd nesprávne posúdil miestnu príslušnosť okresnéhosúdu, čo malo za následok skutočnosť, že vec bola odňatá zákonnému sudcovi. V dôsledkutoho malo dôjsť podľa sťažovateľky k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranupodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, základného práva na zákonného sudcupodľa čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
V relevantnej časti odôvodnenia uznesenia č. k. 7 NcC/16/2014-40 z 18. júla 2014krajský súd uviedol:
„... Žalobkyňa podala na Okresnom súde Nové Zámky žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá vec je vedená na tomto súde pod sp. zn. 5C/56/2014. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti vo veci konať s poukazom na ust. § 105 OSP v spojení s ust. § 84 a 85 ods. 2 OSP, majúc za to, že miestne príslušným vo veci konať je Okresný súd Košice II ako súd, v obvode ktorého má žalovaný ako právnická osoba sídlo.
Okresný súd Nové Zámky svojmu nadriadenému Krajskému súdu v Nitre predložil vec na rozhodnutie o miestnej príslušnosti namietanej žalovaným pri prvom úkone, ktorý mu patrí, s poukazom na ust. § 105 ods. 1 OSP.
Podľa § 105 ods. 1 OSP súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.
V danom prípade ide o konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý návrh podala žalobkyňa v mieste svojho bydliska t. j. na Okresnom súde v Nových Zámkoch. Keďže žalovaný namietal miestnu príslušnosť Okresného súdu v Nových Zámkoch, súd skúmal miestnu príslušnosť aj podľa § 84 - 87 OSP.
Podľa § 87 písm. f) OSP popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 88 ods. 2 posledná veta OSP na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku, je vždy príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádzal miesto rozhodcovského konania; ak je navrhovateľom spotrebiteľ, je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého má bydlisko.
S poukazom na citované ustanovenie je v danej veci namiesto všeobecného súdu žalovaného, miestne príslušným podľa §88 ods. 2 OSP Okresný súd Nové Zámky, v obvode ktorého má žalobca ako spotrebiteľ bydlisko...“
Ústavný súd zdôrazňuje, že určenie miestnej príslušnosti je otázkou pre rozhodovanievšeobecných súdov, prípadne ich spoločného nadriadeného. Určovanie miestnej príslušnostiorgánov verejnej moci nie je ústavnoprávny problém, a preto ústavný súd nemá anipríslušnosť na rozhodovanie o tejto otázke.
Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým uznesenímkrajského súdu č. k. 7 NcC/16/2014-40 z 18. júla 2014 a základným právom na súdnuochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, základným právom na zákonnéhosudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľka namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť,na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálnemohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaníodmietol sťažnosť sťažovateľky v časti, v ktorej namieta porušenie svojich práv postupoma uznesením krajského súdu č. k. 7 NcC/16/2014-40 z 18. júla 2014, podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
K námietke nevysporiadania sa so všetkými skutočnosťami uvádzanýmisťažovateľkou v jej vyjadrení ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrouuvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkomkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujúskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporuuvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoréstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, žez tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie(m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalšíchnávrhoch sťažovateľky uplatnených v petite sťažnosti (zrušenie napadnutého uzneseniakrajského súdu č. k. 7 NcC/16/2014-40 z 18. júla 2014, vrátenie veci na ďalšie konanie,priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júna 2015