znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 248/2012-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2012 predbežne prerokoval sťažnosť V. B., P., zastúpeného advokátkou Mgr. V. L., Advokátska kancelária, T., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Piešťany   v konaniach vedených pod sp. zn. 7 EM 4/2008 a sp. zn. 3 P 11/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. marca 2012 doručená   sťažnosť   V.   B.,   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   pre namietané   porušenie   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 7 EM 4/2008 a sp. zn. 3 P 11/2008 (ďalej aj „napadnuté konania“).

Sťažovateľ   v sťažnosti   uviedol,   že „navrhovateľky   ako   babka   a teta   maloletých A. a D. B. dňa 23.10.2007 podali návrh na úpravu styku s maloletými, na Okresnom súde Bratislava II,   č.k.   49P 397/07...   Prvostupňový súd,   Okresný súd Bratislava II rozhodol o podanom návrhu predbežným opatrením zo dňa 21.12.2007, č.k. 49 P 397/2007 o úprave styku, ktoré naďalej trvá, nakoľko do dnešného dňa nebolo právoplatne skončené konanie vo   veci   samej   o úprave   styku   detí   s rodinou   zosnulej   matky,   toho   času   vedené   na   OS v Piešťanoch, č.k. 3 P 11/2008.“. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že „neustály tlak zo strany   navrhovateliek,   ako   aj   zo   strany   organizácií,   donútili   sťažovateľa   odísť z Bratislavy do Piešťan a neskôr z Piešťan do Trnavy“.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza, že „na základe predbežného opatrenia podali navrhovateľky   návrh   na   pokutu   a prvostupňový   súd,   Okresný   súd   Piešťany   vydal   dňa 15.1.2009 uznesenie, č.k. 7Em/4/2008, ktorým uložil povinnému otcovi maloletých A. a D. pokutu vo výške 480,- eur. Odvolací súd, Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 31.3.2009, č.k.   10CoE35/2009   zrušuje   a vec   mu   vracia   na   ďalšie   konanie,   keď   rozhodnutie prvostupňového   súdu   považuje   za   predčasné   a dostatočne   nezistil   dôvody na nezrealizovanie styku.

Okresný   súd   Piešťany   uznesením   zo   dňa   20.8.2010,   č.k.   7Em/4/2008   uložil povinnému pokutu vo výške 60,- eur.

Uznesením   Krajského   súdu   v Trnave   uznesením   zo   dňa   10CoE   35/2009   zo   dňa 8.12.2011 odvolací súd uznesenie prvého stupňa druhýkrát zrušuje a vec mu vracia na ďalšie   konanie,   keďže   jeho   rozhodnutie   považuje   za   nesprávne,   nedostatočné a predčasné...“.

Sťažovateľ v sťažnosti tvrdí, že postupom okresného súdu v napadnutých konaniach dochádza   k porušovaniu   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ   opakovane   podal   sťažnosť   na   prieťahy   adresovanú   predsedníčke okresného súdu, ktorá bola naposledy (listom z 15. marca 2010 a listom z 9. júla 2010) vyhodnotená   ako   nedôvodná   jednak   z dôvodu   množstva   podaní,   vyjadrení   a   dôkazov sťažovateľa, ktorými sa súd vo veci musel zaoberať (list okresného súdu z 15. marca 2010), a jednak z dôvodu objektívnych okolností súvisiacich so zmenou zákonného sudcu (list okresného súdu z 9. júla 2010).

S poukazom na uvedené skutočnosti sťažovateľ tvrdí, že postupom okresného súdu v napadnutých konaniach dochádza k porušovaniu jeho označených práv, a preto žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 7 EM 4/2008 a sp. zn. 3 P 11/2008 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby ústavný súd okresnému súdu prikázal v predmetných veciach konať   bez   zbytočných   prieťahov a aby   mu   priznal   finančné   zadosťučinenie   v sume 15 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod sp.   zn.   3   P   11/2008   (konanie   o úpravu   styku maloletých detí s blízkymi osobami) a sp. zn. 7 Em 4/2008 (konanie o nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave styku nariadeného predbežným opatrením).

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

1. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 P 11/2008

Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom a Okresným súdom Trnava zistil, že okresný súd v napadnutom konaní uznesením sp. zn. 3 P 11/2008 z 23. septembra 2011 preniesol   miestnu   príslušnosť   na   Okresný   súd   Trnava.   Toto   uznesenie   nadobudlo právoplatnosť 19. októbra 2011, pričom súdny spis okresného súdu (sp. zn. 3 P 11/2008) bol odstúpený a doručený Okresnému súdu Trnava 14. marca 2012, kde bol zaevidovaný pod sp. zn. 18 P 18/2012. Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola doručená ústavnému súdu 15. marca 2012, teda deň potom, ako okresný súd doručil súdny spis v napadnutom konaní Okresnému súdu Trnava, sťažnosť sťažovateľa v tejto časti bolo potrebné odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

V tejto   súvislosti   ústavný   súd   poukazuje na to,   že sťažovateľ   namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie svojej   záležitosti   v primeranej   lehote   postupom   okresného   súdu   v napadnutom   konaní v čase,   keď   okresný   súd   už   nemohol   ovplyvniť   trvanie   tohto   konania,   keďže   bola   už uvedeným   uznesením   okresného   súdu   právoplatne   prenesená   miestna   príslušnosť na Okresný súd Trnava a súdny spis bol doručený Okresnému súdu Trnava. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou (napr. I. ÚS 34/99, II. ÚS 32/00, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, IV. ÚS 37/02, III. ÚS 109/03) pripomína, že ochrana základnému právu podľa čl.   48   ods.   2   ústavy   sa   poskytuje   v konaní   pred   ústavným   súdom   len   vtedy,   ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte trvalo.

Ak v čase,   keď   došla   sťažnosť   ústavnému   súdu,   už   nedochádza   k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde).   Vychádza   pritom   z toho,   že   účelom   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty, v ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   orgánu   verejnej   moci (napr. I. ÚS 19/00,   I.   ÚS   142/03,   I. ÚS 145/03).   Z tohto   pohľadu   je   petit   sťažnosti sťažovateľa smerujúci k vysloveniu porušenia jeho označených práv postupom okresného súdu   v spojení   s príkazom   okresnému   súdu   konať   v predmetnej   veci   bez   zbytočných prieťahov nevykonateľný.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

2. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 EM 4/2008

Predmetom označeného konania okresného súdu sp. zn. 7 EM 4/2008 je nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave styku nariadeného predbežným opatrením. Napadnuté konanie bezprostredne   súvisí   s konaním   o úpravu   styku   maloletých   detí   s blízkymi   osobami (pôvodne vedené pred Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 49 P 397/2007, neskôr vedené pred okresným súdom pod sp. zn. 3 P 11/2008, toho času vedeného pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 18 P 18/2012), v rámci ktorého ešte Okresný súd Bratislava II predbežným   opatrením   upravil   styk   maloletých   detí   s oprávnenými   uznesením   sp.   zn. 49 P 397/2007 z 21. decembra 2007, ktoré je dodnes platné, keďže vo veci samej v konaní o úpravu styku maloletých detí s oprávnenými do tohto rozhodnutia ústavného súdu nebolo právoplatne rozhodnuté.

Z povahy   tohto   konania   (sp.   zn.   7   EM   4/2008),   ktorého   účelom   je   dodržiavanie a realizácia   nariadeného   predbežného   opatrenia   Okresného   súdu   Bratislava   II   sp.   zn. 49 P 397/2007   z 21.   decembra   2007,   vyplýva,   že   dĺžka   jeho   trvania   je   závislá od dodržiavania   predbežného   opatrenia   v čase   jeho   trvania,   preto   ak   dochádza k porušovaniu nariadeného predbežného opatrenia, respektíve ak oprávnené z predbežného opatrenia v konaní tvrdia, že je opakovane porušované v rozličných termínoch (dochádza k rozširovaniu   počtu   skutkov),   tieto   skutkové   tvrdenia   musí   okresný   súd   vzhľadom na rozširovanie   predmetu   konania   v čase   sústavne   preverovať,   nemožno   hovoriť v okolnostiach prípadu o zbytočných prieťahoch v napadnutom konaní sp. zn. 7 EM 4/2008 o nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave styku nariadeného predbežným opatrením. Inými slovami,   okresný   súd   v rámci   napadnutého   konania   rozhoduje   o viacerých   tvrdených porušeniach   nariadeného   predbežného   opatrenia,   ktoré   musí   posúdiť   spoločne   v tomto konaní a ktoré sa mali udiať v rozdielnom čase a stali sa predmetom konania v rozdielnom čase.  

Z príloh   sťažnosti,   z kópie   uznesenia   Krajského   súdu   v Trnave   sp.   zn. 10 CoE 35/2009 z 31. marca 2009 ústavný súd zistil, že predmetom napadnutého konania (sp. zn. 7 EM 4/2008) pred okresným súdom boli nezrealizované styky medzi oprávnenými a maloletými deťmi v roku 2008, pričom z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10 CoE 217/2011 z 8. decembra 2011 vyplýva, že predmetom napadnutého konania boli aj nezrealizované styky v roku 2009 a 2010.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na kontinuálne rozširovanie predmetu napadnutého konania sp. zn. 7 EM 4/2008 a samotnú povahu tohto konania zjavne nedochádza   k porušovaniu   označených   práv   sťažovateľa,   preto   sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   stratilo   opodstatnenie   zaoberať sa ďalšími   návrhmi   sťažovateľa,   keďže   rozhodovanie   o   nich   je   viazané   na   vyslovenie porušenia práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).

Pre   úplnosť   ústavný   súd   poznamenáva,   že   toto   jeho   rozhodnutie   nebráni sťažovateľovi   opätovne   sa   obrátiť   so   sťažnosťou   na   ústavný   súd,   ak   by   v   budúcnosti v konaní o úpravu styku maloletých detí s blízkymi osobami na Okresnom súde Trnava dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2012