znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 248/2011-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   7.   júna 2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. J., D., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Zm/93/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. J.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2011 doručená   sťažnosť   J.   J.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava V   (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Zm/93/2005.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že na okresnom súde prebieha súdne konanie od roku 2005, v ktorom dochádza k porušovaniu jeho základného práva na právnu pomoc, pretože okresný   súd   o jeho   žiadosti   o ustanovenie   advokáta   z februára   2010   nekoná,   a taktiež dochádza   k porušovaniu   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Preto sťažovateľ podal na pošte predsedovi okresného súdu sťažnosť 7. apríla 2011.

Sťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby v dôsledku nečinnosti okresného súdu pri rozhodovaní o jeho žiadosti, ústavný súd rozhodol o porušení jeho označených práv podľa ústavy, zaviazal okresný súd, aby mu ustanovil v konaní advokáta a žiada na základe uvedeného, aby mu ustanovil v konaní pred ústavným súdom právneho zástupu z radov   advokátov.   Súčasne   sa   domáha   priznania   finančného   zadosťučinenia   v sume   9 378,20 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý   návrh   prerokuje   bez   prítomnosti   sťažovateľa   a   skúma,   či   dôvody   uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že okresný súd postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Zm/93/2005 porušil jeho základné právo na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy tým, že nekoná o jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu z 15. februára 2010. Okrem toho uvádza,   že   podal   7.   apríla   2010   na   nečinnosť   okresného   súdu   sťažnosť   predsedovi okresného súdu.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   v prípade   namietaného   porušenia   základných   práv považuje   ústavný   súd   za   takýto   prostriedok   s   účinnosťou   od   1. apríla 2005   sťažnosť adresovanú   predsedovi   príslušného   súdu   podľa   § 62   zákona   č. 757/2004   Z. z.   o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje,   že „Účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v danej   veci   boli   spôsobené prieťahy   v konaní...“.   V zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonného ustanovenia   „Orgán,   ktorý   vybavuje   sťažnosť,   je   povinný   na   účel   zistenia   stavu   veci prešetriť všetky skutočnosti.“.

Napokon   podľa   tretieho   odseku   predmetného   zákonného   ustanovenia   „Ak   orgán poverený   vybavovaním   sťažnosti   zistí,   že   sťažnosť   je   dôvodná,   prijme   a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí   za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu (teda aj s čl. 47 ods. 2), ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd nepovažuje za vyčerpanie tejto možnosti podľa citovaných ustanovení sťažnosť zaslanú okresnému súdu 7. apríla 2011, po podaní ktorej vzápätí bola podaná sťažnosť ústavnému súdu (29. apríla 2011).

Sťažnosť sťažovateľa, ktorý ju podal predsedovi okresného súdu iba dvadsaťdva dní pred   podaním   sťažnosti   ústavnému súdu,   je iba   formálnym úkonom, ktorému   nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v jeho veci.

Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   pre   jej neprípustnosť (obdobne napr. IV. ÚS 278/04, IV. ÚS 306/04).

Ústavný súd nad rámec   pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť (obdobne napr. I. ÚS 182/2010).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, bolo už bezpredmetné rozhodovať o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ako aj o ďalších jeho nárokoch uvedených v jej petite.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júna 2011