SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 248/03-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. novembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť A. H., trvale K., toho času K., ktorou namietala zbytočné prieťahy v bližšie neoznačenom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I o určenie otcovstva k maloletému G. H., a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť A. H. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna 2003 doručená sťažnosť A. H., trvale bytom K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala zbytočné prieťahy v bližšie neoznačenom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I (ďalej len „okresný súd“) o určenie otcovstva k maloletému G. H.
Sťažnosť sťažovateľky nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a v § 50 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
K sťažnosti nebolo pripojené splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika na zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľka v sťažnosti neoznačila, porušenie ktorých konkrétnych základných práv alebo slobôd zaručených v Ústave Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) alebo v kvalifikovanej medzinárodnej zmluve namieta, neuviedla spisovú značku konania, v ktorom malo dôjsť k zbytočným prieťahom v konaní zo strany okresného súdu, a nepripojila k sťažnosti dôkazy o využití právneho prostriedku nápravy (sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov), ktorý jej zákon na ochranu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Sťažnosť neobsahovala ani návrh rozhodnutia (petit), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (II. ÚS 37/02, III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03).
Ústavný súd listom z 10. júla 2003 upozornil sťažovateľku na náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ako aj na skutočnosť, že jej sťažnosť tieto zákonom predpísané náležitosti nespĺňa. Vyzval ju, aby v lehote 14 dní od doručenia výzvy tieto nedostatky odstránila a pripojila k sťažnosti splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pokiaľ sťažnosť nemá byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľka aj napriek tomu, že vyššie uvedený list ústavného súdu adresovaný jej do vlastných rúk prevzala (podľa poštovej doručenky 11. septembra 2003), na výzvu ústavného súdu nereagovala a v súdom stanovenej lehote nedostatky sťažnosti neodstránila. Neurobila tak ani do dňa predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom.
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Sťažnosť sťažovateľky nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a v § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľka aj napriek výzve ústavného súdu z 10. júla 2003 nedostatky svojej sťažnosti do dnešného dňa neodstránila (nepredložila ani splnomocnenie na svoje zastupovanie pred ústavným súdom udelené advokátovi alebo komerčnému právnikovi), hoci bola na možnosť odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde upozornená.
Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. novembra 2003