znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 247/07-10

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 27. septembra 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Š.   P.,   M.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   E.   B., Advokátska   kancelária,   B.,   vo veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva zaručeného   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 16/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája 2007 doručená   sťažnosť Š.   P.,   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 16/2006.V podanej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že od 24. novembra 2005 prebieha konanie vedené   okresným   súdom,   v ktorom   sa   domáha   zaplatenia   sumy   40   000   Sk „z   titulu jednorázového   finančného   odškodnenia,   ktorý   mu   vznikol   ako   priamemu   bojovníkovi slovenského národného povstania“. Okresný súd vydal 27. januára 2006 platobný rozkaz, ktorým   odporcovi   uložil   povinnosť   uhradiť   sťažovateľovi   žalovanú   sumu.   Okresný   súd výzvou   z   15.   marca   2006   vyzval   právnu   zástupkyňu   sťažovateľa,   aby   sa   vyjadrila k podanému   odporu   proti   platobnému   rozkazu.   Na   výzvu   právna   zástupkyňa   reagovala prípisom   z   25.   apríla   2006,   v ktorom   opätovne   okresný   súd   požiadala   o nariadenie pojednávania poukazujúc na vysoký vek sťažovateľa.

Právna zástupkyňa 16. októbra 2006 podala sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú predseda okresného súdu vyhodnotil ako dôvodnú s konštatovaním objektívneho prieťahu v konaní v období od 15. mája 2006. Podľa názoru sťažovateľa predseda okresného súdu nesplnil prísľub daný v odpovedi na sťažnosť na prieťahy v konaní, že termín pojednávania bude určený po pridelení pojednávacích miestností na rok 2007. Predseda okresného súdu preto „nemá záujem na dosledovaní veci“ a „koná len tak, aby sa zbavil sťažovateľa“, pričom   nezriadil   nápravu   podľa   §   64   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   opätovne   žiadala   okresný   súd   o určenie   termínu pojednávania v januári 2007, napriek tomu k určeniu termínu pojednávania nedošlo.

V takto popísanom postupe okresného súdu vidí sťažovateľ nepochybné porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy i práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, „ktorý kladie dôraz, aby veci, ktoré sa týkajú osôb, ktoré sú v pokročilom veku a je vážny predpoklad, že by sa rozhodnutia nemuseli dožiť boli prerokované s osobitnou rýchlosťou“.

V sťažnosti   sťažovateľ   požaduje   aj   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia, čo zdôvodnil pocitom krivdy, neistoty a nedôvery v rozhodovaciu činnosť súdov i pocitom popierania jeho základných práv a slobôd.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 16/2006 porušil základné právo Š.   P.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   článku   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky.

2. Š. P. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 200.000,- Sk, ktoré je Okresný   súd   Bratislava   I povinný   vyplatiť   do   2   mesiacov   od právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Bratislava I je povinný vo veci sp. zn. 25 C 16/2006 urýchlene konať a rozhodnúť.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 22.680,40- Sk (1 úkon právnej pomoci podľa § 11 ods. 2 vyhl. Č. 655/2004 Z. z. činí sumu 2.730,-   Sk   a 1   úkon   právnej   pomoci   zo   sumy   500.000,-   Sk   podľa   §   10   ods.   1   vyhl. č. 655/2004 Z. z. 6.650,- Sk/1 úkon t.j. 2 úkony á 9.830,- Sk – príprava a prevzatie, podanie sťažnosti,   19   %   DPH   v sume   3.564,40-   Sk   +   2   x   režijný   paušál   á   178,-   Sk)   k rukám advokátky JUDr. E. B. a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   ústavný   súd   môže   odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 221/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré   z   hľadiska   jeho   druhu   a   povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   vôbec   uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 331/04).

Ústavný súd z predloženej sťažnosti a z jej príloh zistil, že predmetné konanie začalo 24.   novembra   2005.   V počiatočnej   fáze   možno   konanie   okresného   súdu   hodnotiť   ako bezprieťahové,   o jeho   nečinnosti   možno   hovoriť   až   po   doručení   vyjadrenia   právnej zástupkyne   sťažovateľa   k odporu   podanému   proti   platobnému   rozkazu   okresného   súdu v máji 2006.

Ústavný súd považuje za potrebné pripomenúť, že z jeho stabilizovanej judikatúry vyplýva,   že   nie   každý   zistený   prieťah   v súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 48/03, I. ÚS 154/03). V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (III. ÚS 30/03) alebo sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (III. ÚS 199/02, I. ÚS 197/03).

Postup okresného súdu v konaní, ktoré ku dňu doručenia sťažnosti ústavnému súdu trvá   18   mesiacov   a v ktorom   sa   vyskytlo   obdobie   súvislej   nečinnosti   v celkovej   dĺžke 12 mesiacov,   preto   nemožno   považovať za   taký,   ktorý   by   mohol   byť   východiskom pre vyvodenie   záveru   o príčinnej   súvislosti   s možným   porušením   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 ústavy. Z uvedeného dôvodu je podľa názoru ústavného súdu podanú sťažnosť potrebné odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá a rozhodnutie o prikázaní vo   veci   konať   a   o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia   je   podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti nezaoberal. Nezaoberal sa ani návrhom na náhradu trov jeho zastúpenia, priznanie ktorej je viazané na úspešnosť v spore.

Ústavný   súd   nad   rámec   odôvodnenia   uvádza,   že   ak   by   v budúcnosti   v postupe okresného súdu dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby opätovne podal sťažnosť ústavnému súdu pre porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 127 ústavy.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. septembra 2007