znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 246/08-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. augusta 2008 predbežne prerokoval sťažnosť V. S., T., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 17/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. S.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. januára 2008 doručená   sťažnosť   V.   S.,   T.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   pre namietané   porušenie   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 17/05.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Okresnému   súdu   v Trnave   som   dňa   14.   02.   2005   predložil   Návrh   na   obnovu konania.

Podaním na súd zo dňa 30. 03. 2005, ktoré súdu bolo osobne doručené 31. 03. 2005 v záujme hospodárnosti konania som navrhol súdu v zmysle § 112 Občianskeho súdneho poriadku spojiť vec na spoločné konanie s vecou vedenou na Okresnom súde v Trnave pod sp.   zn.:   12 C   22/01 z dôvodu,   že   uvedené   veci sa začali na   Okresnom   súde v   Trnave a skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov.

Na uvedený návrh mi do dnešného dňa nebolo doručené žiadne rozhodnutie súdu. Keď súd vo veci sp. zn.: 11 C 17/05 nekonal podaním súdu zo dňa 15. 7. 2007 osobne doručené súdu dňa 18. 07. 2007 som uskutočnil urgenciu konania s príslušným odôvodnením.

Keď   súd   nereagoval   na   horeuvedenú   urgenciu   podaním   zo   dňa   22.   10.   2007 som uskutočnil   u   predsedu   okresného   súdu   Sťažnosť   na   zbytočné   súdne   prieťahy a neefektívne konanie vo veci vedenej na okresnom súde sp. zn.: 11 C 17/05.

Predseda Okresného súdu v Trnave mi oznámením zo dňa 02. 11. 2007 Spr. 2542/07 oznámil,   že   na   základe   vyjadrenia   zákonného   sudcu   tento   v   mesiaci   november   2007 rozhodne o návrhu, či pripúšťa, resp. nepripúšťa obnovu konania.

Do dnešného dňa mi nebolo doručené žiadne rozhodnutie.“

Sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   nálezom   rozhodol,   že   okresný   súd   v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 17/05 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby mu prikázal vo veci konať a zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk, ako aj náhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   predovšetkým   vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,   ak v konaní pred   orgánom   verejnej   moci   vznikne   procesná   situácia   alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo,   pretože   uvedená   situácia   alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú (III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05).

Z obsahu   sťažnosti,   ako   aj   z listu   predsedu   okresného   súdu   sp.   zn.   Spr   2542/07 z 2. novembra 2007 vyplýva, že okresnému súdu bol predložený návrh na obnovu konania, ktorý dosiaľ nebol prerokovaný, a sťažovateľ namieta, že tým dochádza k porušeniu jeho práv a slobôd zaručených ústavou a dohovorom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota (II. ÚS 26/95).

V danej veci už bolo právoplatne rozhodnuté, a tým bola nastolená aj právna istota účastníkov konania.

Ústavný   súd   vychádzal   zo   svojej   doterajšej   judikatúry,   podľa   ktorej   poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru len vtedy,   ak   bola   sťažnosť   ústavnému   súdu   uplatnená   v čase,   keď   k namietanému porušeniu   označeného   práva   ešte   dochádzalo,   alebo   porušenie   v tom   čase   ešte   trvá (II. ÚS 20/00, II. ÚS 204/03, IV. ÚS 102/05).

Sťažovateľ namietal   prieťahy v konaní okresného   súdu,   ktoré už bolo v okamihu podania   sťažnosti   právoplatne   rozhodnuté   a okresný   súd   konal   len   o mimoriadnom opravnom prostriedku.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti už nemohol žiadnym ústavne   relevantným   spôsobom   ovplyvniť   priebeh   konania,   prípadne   prieťahy   v ňom, lebo vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté (IV. ÚS 219/03, II. ÚS 184/06).

Tento stav konania viedol ústavný súd so zreteľom na podstatu a účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   k záveru, že sťažnosť   podaná   proti   okresnému   súdu   je   zjavne   neopodstatnená,   a preto   ju   podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. augusta 2008