znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 246/06-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2006 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. I., K., zastúpeného advokátkou JUDr. M. K., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní sp. zn. 6 Cb 1/06 (predtým sp. zn. 6 Nc Cb 4/05), a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. I.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla 2006 doručená sťažnosť Ing. M. I., K. (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaním z 13. júna 2006 na základe výzvy ústavného súdu č. k. Rvp 661/06-3 z 29. mája 2006, zastúpeného advokátkou   JUDr.   M.   K.,   K.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní sp. zn. 6 Cb 1/06 (predtým sp. zn. 6 Nc Cb 4/05).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že 5. novembra 2004 podal Okresnému súdu Košice   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   žalobu   o uhradenie   odmeny   s príslušenstvom v súvislosti   s vlastníckymi   právami   k zlepšovaciemu   návrhu „Zastrešenie   ruských vysokostenných   vagónov   na   prepravu   tovaru   po   ŠRT“.   Návrh   na   začatie   konania   bol postúpený vecne príslušnému krajskému súdu, pričom „Celý rok 2005 sa v merite veci nekonalo.   Svoju   prvú   sťažnosť   spolu   so   žiadosťou   na   vytýčenie   konania   som   podal 28. 12. 2005“.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej uvádza, že na pojednávaní 24. februára 2006 bol nariadený termín ďalšieho pojednávania na 10. máj 2006, ktorý však bol následne odročený na neurčito. Sťažovateľ požiadal listom z 19. apríla 2006 krajský súd o písomné stanovisko k odročeniu termínu pojednávania. Dňa 5. mája 2006 mu bola doručená odpoveď krajského súdu,   že   zákonná   sudkyňa   vykonáva   pracovnú   stáž   na   Najvyššom   súde   Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) a jej agenda bude prerozdelená.

Sťažovateľ   zastáva   názor,   že   pomalým   postupom   v danom   konaní   dochádza k neodôvodneným prieťahom a obdobiami nečinnosti krajského súdu, pričom na predmetné konanie   nadväzuje   konanie   pred   okresným   súdom   (sp.   zn.   27   C   133/03),   ktoré   bolo prerušené do rozhodnutia vo veci sp. zn. 6 Cb 1/06, ktorú prejednáva krajský súd.

S prihliadnutím   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ v návrhu   výroku   rozhodnutia (petite)   svojej   sťažnosti   žiada,   aby   ústavný   súd   vyslovil,   že   jeho   základné   právo   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo   na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní krajského súdu sp. zn. 6 Cb 1/06 (predtým sp. zn. 6 Nc Cb 4/05) bolo porušené. Sťažovateľ žiada zároveň o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume   50 000   Sk   a náhrady   trov právneho zastúpenia.II.

V zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom   čine,   z ktorého   je   obvinený.   Rozsudok   musí   byť   vyhlásený   verejne,   ale   tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného   poriadku   alebo   národnej   bezpečnosti   v demokratickej   spoločnosti,   keď   to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom   súdom   za   úplne   nevyhnutný,   pokiaľ   by   vzhľadom   na   osobitné   okolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, III. ÚS 34/06).

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí podľa   ustanovenia   §   25   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Skúmal pritom, či má na jej prerokovanie právomoc, či sťažnosť má náležitosti podľa ustanovení § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, či nie je neprípustná, podaná niekým zjavne neoprávneným alebo oneskorene, ako aj to, či nie je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať   sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   (I.   ÚS   66/98,   I.   ÚS   140/03,   III.   ÚS   118/04, III. ÚS 170/06).

Ústavný   súd   výzvou   č.   k.   Rvp   661/06-9   z 27.   júna   2006   požiadal   krajský   súd o zaslanie spisu sp. zn. 6 Cb 1/06 (predtým sp. zn. 6 NcCb 4/05). Požadovaný spis bol ústavnému súdu doručený 17. júla 2006.

V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu sa otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   skúma   vždy   s prihliadnutím   na   konkrétne   okolnosti posudzovanej veci najmä podľa týchto kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu v uvedenej veci.

Predmetom konania je žaloba o vyplatenie odmeny za využitie zlepšovacieho návrhu pričom v danej fáze je možné uvedené konanie hodnotiť po právnej a skutkovej stránke ako štandardné,   pretože   dosiaľ   bolo   vykonané   dokazovanie   v rámci   výsluchu   svedkov a predkladania   písomností   súvisiacich   s predmetom   konania   bez   nariadenia   znaleckého dokazovania.

Pri   posudzovaní správania   sťažovateľa   ako   účastníka   konania   ústavný   súd z predloženého spisu zistil, že sťažovateľ svojím správaním neprispel k predĺženiu konania.

Pri posudzovaní postupu krajského súdu v predmetnej veci ústavný súd z prehľadu spisu sp. zn. 6 Cb 1/06 zistil, že okresný súd listom z 30. decembra 2004 postúpil danú vec z dôvodu vecnej príslušnosti krajskému súdu, ktorému bol spis doručený 31. januára 2005.

Krajský   súd   vyslovil   2.   februára   2005   nesúhlas s postúpením   veci.   Najvyšší   súd uznesením sp. zn. 1 Ndob 9/05 z 28. februára 2005 rozhodol, že vecne príslušným súdom na prejednanie   predmetnej   veci   je   krajský   súd,   a to   v zmysle   príslušných   ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

Krajský súd uznesením č. k. 6 NcCb 4/05-44 z 21. apríla 2005 priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a uznesením č. k. 6 NcCb 4/05-45 z 21. apríla 2005 vyzval   odporkyňu,   aby   sa   v určenej   lehote   vyjadrila   k návrhu   sťažovateľa.   Vyjadrenie odporkyne bolo krajskému súdu doručené 30. mája 2005.

Krajský súd prípisom z 3. júna 2005 vyzval sťažovateľa, aby sa v určenej lehote vyjadril   k stanovisku   odporkyne.   Krajskému   súdu   bola   6.   júla   2005   doručená   žiadosť okresného   súdu   o zapožičanie   posudzovaného   spisu   v súvislosti   s konaním sp. zn. 27 C 133/03. Spis bol vypravený 22. júla 2005.

Sťažovateľ   doručil   krajskému   súdu   25.   augusta   2005   vyjadrenie   k stanovisku odporkyne   s prílohami   a 20.   septembra   2005,   3.   a 17.   októbra   2005   žiadosť   o začatie konania. Sťažovateľ doručil krajskému súdu 26. októbra 2005 a 15. novembra 2005 návrhy na doplnenie dokazovania. Krajskému súdu bol 12. decembra 2005 vrátený spis z okresného súdu. Sťažovateľ doručil krajskému súdu 14., 19. a 28. decembra 2005 žiadosti o začatie konania.

Krajský   súd   vydal   10.   januára   2006   pokyn   na   predloženie   spisu   podpredsedovi krajského   súdu   s návrhom   na   preradenie   veci   do   registra   6   Cb   a nariadil   termín pojednávania na 24. február 2006, pričom 12. januára 2006 bol súdom vydaný pokyn na vykonanie úkonov súvisiacich s prípravou pojednávania.

Na pojednávaní 24. februára 2006 bolo vykonané dokazovanie – výsluchy účastníkov konania a predvolaných svedkov, pričom pojednávanie bolo uznesením odročené na 10. máj 2006 za účelom ďalšieho dokazovania – výsluchu ďalších svedkov.

Sťažovateľ doručil krajskému súdu   6. marca 2006 návrhy na doplnenie ďalšieho dokazovania.   Krajský   súd   vydal   8.   marca   2006   pokyn   na doručenie   prípisu   odporkyni. Sťažovateľ doručil krajskému súdu 13. a 27. marca 2006 návrhy na zmenu a doplnenie petitu žaloby. Vyjadrenie odporkyne bolo krajskému súdu doručené 17. marca 2006.

Krajský súd prípisom z 13. apríla 2006 upovedomil účastníkov konania o odročení termínu   pojednávania   nariadeného   na   10.   máj   2006   na   neurčito.   Odporkyňa   doručila krajskému súdu 25. apríla 2006 návrh na pristúpenie vedľajšieho účastníka do predmetného konania, pričom sťažovateľ sa k návrhu odporkyne vyjadril stanoviskom z 22. mája 2006.

Podľa   úradného   záznamu   krajského   súdu   zo   14.   júna   2006   bola   predmetná   vec v zmysle opatrenia predsedu krajského súdu č. 5 (Spr. 1008/06 zo 6. júna 2006) pridelená inému   zákonnému   sudcovi   v dôsledku   pracovnej   stáže   pôvodnej   zákonnej   sudkyne   na najvyššom súde (v termíne od 1. mája 2006 do 31. decembra 2006). Krajský súd nariadil 13. júna 2006 termín pojednávania na 22. august 2006 a vydal pokyn na vyžiadanie spisu okresného súdu sp. zn. 27 C 133/03.

Ústavný súd na základe uvedenej chronológie úkonov vo veci sp. zn. 6 Cb 1/06 dospel k záveru, že v predmetnej veci nemohlo dôjsť k zbytočným prieťahom v zmysle čl. 48   ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Krajský   súd   postupoval   v danom   konaní v súlade   s platnými   právnymi   predpismi   a smeroval   v namietanom   období   plynule k naplneniu   právnej   istoty   účastníkov   konania,   t.   j.   rozhodnutiu   vo   veci   samej,   pričom celková dĺžka uvedeného konania a počet úkonov krajského súdu v danej veci vylučujú možnosť vzniku zbytočných prieťahov (napr. rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 334/06).

V zmysle   ustálenej   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   jedným   z dôvodov odmietnutia sťažnosti je zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom štátu a základným právom alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sťažovateľ   namieta   –   napr.   rozhodnutia   sp.   zn. I. ÚS 93/97, I. ÚS 24/98, III. ÚS 248/05, III. ÚS 170/06. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd odmietol sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní, nezaoberal sa žiadosťou sťažovateľa   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   ktoré   je   viazané   na rozhodnutie vo veci samej (napr. III. ÚS 225/06).

V zmysle ustanovenia § 36 zákona o ústavnom súde v spojení s ustanovením § 142 OSP ústavný súd rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2006