znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 245/2012-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. K., R., zastúpeného advokátom JUDr. P. P., Advokátska kancelária, H., vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu   Senica   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   Tp   18/2010   a postupom   Krajského   súdu v Trnave   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   Tpo   57/2010;   čl.   21   ods. 1,   2   a 3   Ústavy Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Senica   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. OS SI-V-11-1/2010; čl. 17 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaniach vedených pod sp. zn. Tp 26/2011 a sp. zn. Tp 11/2011; čl. 21 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresnej prokuratúry Senica v konaní vedenom pod sp. zn. PO-V-10/2010; čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Krajskej   prokuratúry   v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 62/2010; čl. 21 ods. 1, 2 a 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trnava v konaní vedenom pod ČVS: ORP-41/1-OVK-TT-2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľ. K. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája 2011 doručená   sťažnosť   (doplnená   podaniami   doručenými   ústavnému   súdu   27.   júna   2011, 20. januára 2012) Ľ. K., R. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. P. P., Advokátska kancelária, H., vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a čl.   5   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Senica   v konaní o vzatí do väzby vedenom pod sp. zn. Tp 18/2010 a druhostupňovým postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“); čl. 21 ods. 1, 2 a 3 ústavy postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. OS SI-V-11-1/2010; čl. 17 ods. 2, čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru postupom Okresného súdu Trnava v konaniach vedených pod sp. zn. Tp 26/2011 a sp. zn. Tp 11/2011; čl. 21 ods. 1, 2 a 3 ústavy postupom Okresnej prokuratúry Senica (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. PO-V-10/2010;   čl.   48   ods. 2   ústavy   a čl.   6   ods. 1   dohovoru   postupom   Krajskej   prokuratúry v Trnave   (ďalej   len   „krajská   prokuratúra“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Kv   62/2010 a čl. 21 ods. 1, 2 a 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Trnava   (ďalej   len   „okresné   riaditeľstvo   PZ“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP-41/1-OVK-TT-2011.

V podanej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že je proti nemu okresným riaditeľstvom PZ vedené trestné stíhanie pod ČVS: ORP-41/1-OVK-TT-2011.

V úvode sťažnosti sťažovateľ formuloval námietku porušenia čl. 17 ods. 5 ústavy a „čl.   5   ods.   1   písm.   c)“ dohovoru,   v rámci   ktorej   uviedol,   že   bol   17.   augusta   2010 zadržaný, teda bola obmedzená jeho osobná sloboda. Okresný súd Senica však o jeho väzbe rozhodol až 19. augusta 2010, čím podľa vyjadrenia sťažovateľa konajúci súd prekročil o viac   ako   20 hodín   prípustnú   lehotu,   za   ktorú   sťažovateľ   považuje   lehotu   24   hodín. V tomto   kontexte   sťažovateľ   v sťažnosti   formuloval   vlastnú   rozsiahlu   interpretáciu relevantnej právnej úpravy, o ktorú opieral svoj záver o prípustnej dĺžke lehôt zadržania v jeho konkrétnom prípade.

V ďalšom   bode   sťažnosti   sťažovateľ predostrel   námietku   porušenia   čl.   17 ods.   2 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 26/2011 týkajúcom sa rozhodovania o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby, v rámci ktorého   podľa tvrdenia sťažovateľa konajúci súd opomenul rozhodnúť o návrhu sťažovateľa podanom podľa ustanovenia § 80 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (poskytnutý písomný sľub sťažovateľa).

Sťažovateľ   tiež   namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   riaditeľstva   PZ v konaní vedenom pod ČVS: ORP-41/1-OVK-TT-2011   a postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 62/2010 dôvodiac, že „vyšetrovateľ policajného zboru v uvedenej trestnej veci doručuje uznesenia vyhotovené 18.8.2010, 8.9.2010 a 13.9.2010 až dňa 25.01.2011, pričom sťažovateľ nedal dôvody na prieťahy v konaní, nakoľko bol v čase ich doručovania v cele policajného zaistenia resp. vo výkone väzby“.

Ďalšiu formulovanú námietku porušenia základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy vo vedenom trestnom konaní odôvodnil sťažovateľ argumentáciou, v ktorej namietal, že mu bolo „pred rozhodnutím týkajúcim sa jeho väzby ako aj ostatných úkonov odmietnuté nahliadnuť do spisu, pričom o nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu písomne požiadal   príslušného   vyšetrovateľa   policajného   zboru   dňa   10.02.2011   a 13.04.2011,   čo podstatne   obmedzilo   jeho   možnosti   získať   informácie   potrebné   pre   argumentáciu v prospech jeho prepustenia z väzby a postupu v budovaní svojej obhajoby vo veci samej“.

Sťažovateľ   opieral   svoje   tvrdenie   o porušení   čl.   48   ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1 dohovoru   postupom   okresného   riaditeľstva   PZ   v označenom   prípravnom   konaní   aj o argumentáciu,   v ktorej   poukázal,   že   vyšetrovateľ   okresného   riaditeľstva   PZ   „napriek väzobnej veci od októbra 2010 nevykonal žiadne úkony až do januára 2011, t.j. 3 mesiace“.Porušenie svojho základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy videl sťažovateľ aj v skutočnosti,   že mu Okresný   súd Trnava podľa   jeho tvrdenia   neumožnil „vyjadriť sa k predmetnému návrhu na predĺženie lehoty väzby a pripraviť si obhajobu, nakoľko toto podanie mu bolo doručené 15.02.2011 a v ten istý deň sa aj rozhodovalo“.

Sťažovateľ   tiež   namietal   postup   Okresného   súdu   Trnava,   ktorým   podľa   názoru sťažovateľa konajúci súd porušil čl. 50 ods. 3 ústavy [v odôvodnení cituje aj čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru] tak, že „napriek žiadosti sťažovateľa pojednával v neprítomnosti jeho obhajcu a to dňa 15.02.2011 a 31.03.2011, pričom išlo o rozhodovanie o predĺženie lehoty väzby resp. prepustenia na slobodu a sťažovateľ sa nemal možnosť poradiť o jeho právach pri rozhodovaní o predĺžení lehoty väzby“.

Porušenia   práva   sťažovateľa   na   urýchlené   rozhodnutie   o zákonnosti   väzby garantovaného čl. 5 ods. 4 dohovoru a čl. 17 ods. 2 ústavy sa Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod „sp. zn. Tp 11/2011, resp. sp. zn. Tp 26/2011“ podľa vyjadrenia sťažovateľa dopustil   tým,   že   uznesenie   krajského   súdu   z 8.   marca   2011   (ktorým   bola   zamietnutá sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava o predĺžení lehoty trvania jeho väzby) doručil sťažovateľovi až 20. apríla 2011.

Sťažovateľ   prezentoval   aj   námietku   porušenia   jeho   základného   práva na nedotknuteľnosť obydlia zaručeného čl. 21 ods. 1, 2 a 3 ústavy postupom okresného riaditeľstva   PZ   v označenom   konaní   a tiež   postupom   okresnej   prokuratúry   v konaní vedenom pod sp. zn. PO-V-10/2010 a Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. OS SI-V-11-1/2010   v súvislosti   s   realizáciou   úkonov   domovej   prehliadky   a prehliadky iných priestorov a pozemkov, kde sťažovateľ dôvodil, že príkazy na domovú prehliadku a prehliadku iných priestorov a pozemkov boli vydané 13. augusta 2010, pričom samotné prehliadky boli vykonané s časovým odstupom štyroch dní až 17. augusta 2010, čo je podľa názoru   sťažovateľa „v   zjavnom   rozpore   s úpravou   zákonných   podmienok   jej   vykonania v našom právnom poriadku, ktorý uvádza, aby   bola vykonaná bezodkladne“. Vo vzťahu k vykonanej   prehliadke   iných   priestorov   a pozemkov   sťažovateľ   poukázal   aj   na ďalšie závažné porušenie právnej úpravy týkajúce sa spôsobu výkonu prehliadky, pri ktorej podľa tvrdení sťažovateľa nebola zabezpečená nepretržitá prítomnosť nezúčastnenej osoby. Vychádzajúc z uvedeného odôvodnenia sťažovateľ v sťažnosti žiadal, aby ústavný súd rozhodol v jeho veci nálezom, v ktorom by vyslovil:

„1. Okresný súd Senica v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 18/2010 a Krajský súd Trnava č.k. 5Tpo 57/2010 porušil právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. T p 26/2011 nerozhodnutím o nahradení väzby písomným sľubom porušil právo sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-41/1-OVK-TT-2011 porušil základné právo sťažovateľa, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď uznesenia zo dňa 18.8.2010, 8.9.2010, 13.9.2010 doručili až 25.01.2011.

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-41/I-OVK-TT-2011 porušil základné právo sťažovateľa na obhajobu zaručené v čl. 50 ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky,   keď   sťažovateľovi   napriek   písomným   žiadostiam odopreli nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu.

3. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-41/UOVK-TT-2011 a Krajská prokuratúra Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. Kv   62/2010   porušili   základné   právo   sťažovateľa,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných   prieťahov,   zaručené   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo na prejednanie ich veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď napriek väzobnej veci neboli vykonávané žiadne úkony trestného konania od októbra 2010 až do januára 2011.

Okresný súd Trnava svojím konaním a postupom v konaní č. T p 11/2011 porušil právo sťažovateľa na obhajobu zaručené v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, keď sťažovateľovi napriek jeho výslovnému upozorneniu odoprel prípravu na obhajobu, nakoľko podanie   Krajskej   prokuratúry   v   Trnave   o   predĺžení   lehoty   väzby   Okresný   súd   Trnava doručil len dňa 15.02.2011, čiže v deň rozhodovania o predĺžení lehoty väzby.

4. Okresný   súd   Trnava   svojím   konaním   a   postupom   v   konaní   č.   Tp   11/2011 a Tp 26/2011   dňa   15.02.2011   a   31.03.2011   porušil   právo   sťažovateľa   na   obhajobu zaručené v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, keď sťažovateľovi odoprel prípravu na obhajobu z dôvodu, že jeho obhajca bol zo zdravotných dôvodov neprítomný a napriek povinnej obhajobe nemal sa možnosť poradiť o svojich právach.

5. Okresný súd Trnava svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 11/2011 zo dňa 15.02.2011 porušil právo sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keď uznesenia Krajského súdu Trnava sp. zn. 3Tpo 13/2011 zo dňa 8.3.2011 doručil sťažovateľovi až 20.04.2011.

6. Základné právo sťažovateľa na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky   postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trnava v konaní vedenom pod ČVS: ORP-41/1-OVK-T T-2011 v súvislosti s úkonom vykonaným dňa 17.8.2010 - prehliadkou rodinného domu v R. a následne prehliadkou iných priestorov a pozemkov v obci L. a postupom Okresnej prokuratúry Senica v konaní vedenom pod sp. zn. PO-V-10/2010-1 z 13.08.2010 a postupom Okresného súdu Senica č.k. OS SI-V-11- 1/2010 z 13.08.2010 porušené bolo.

7. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 Eur, ktorú   sú   porušovatelia   povinní   spoločne   a   nerozdielne   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

8.   Sťažovateľovi   priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 471.27 Eur vrátane   DPH,   ktorú   sú   porušovatelia   povinní   spoločne   a   nerozdielne   vyplatiť   na   účet právneho zástupcu JUDr. P. P. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľa   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a   preskúmal   ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, a označenie, proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k sťažnosti pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Sťažnosť   sťažovateľa   i   napriek   tomu,   že   bola   po   jej   doručení   ústavnému   súdu právnym   zástupcom   sťažovateľa   dvakrát   doplnená,   nespĺňala   všetky   náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažnosť neobsahovala náležitú špecifikáciu veci v zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, sťažovateľ v tomto smere ústavnému súdu poskytol iba strohé konštatovanie, že je proti nemu vedené trestné stíhanie pred okresným riaditeľstvom PZ pod ČVS:ORP-41/1-OVK-TT-2011. V odôvodnení sťažnosti tak absentuje akýkoľvek, čo i len stručný   opis   skutkovo   –   procesnej   stránky   trestnej   veci   sťažovateľa,   ktorý   by   poskytol nevyhnutný východiskový rámec pre preskúmanie jednotlivých námietok sťažnosti.

V rámci odôvodnenia sťažnosti a aj v petite sťažnosti sťažovateľ formuloval viaceré námietky porušenia označených základných práv zaručených ústavou a práv zaručených dohovorom   jednak   vo   vzťahu   k postupom   Okresnému   súdu   Trnava,   ale   aj   vo   vzťahu k postupom Okresnému súdu Senica. V tomto kontexte však sťažovateľ nijako neozrejmil dôvod   rozhodovania   dvoch   odlišných   prvostupňových   súdov   v tej   istej   trestnej   veci sťažovateľa.   Analogický   nedostatok   sa   týka   aj   námietok   formulovaných   vo   vzťahu k postupom   prokuratúry   (sťažnosť   obsahuje námietky   smerujúce   jednak   proti   okresnej prokuratúre, jednak proti krajskej prokuratúre).

Sťažovateľ v rámci námietky porušenia čl. 17 ods. 5 ústavy a čl. 5 ods. 1 dohovoru postupom pri jeho zadržaní, ktorá smerovala jednak proti Okresnému súdu Trnava (konanie vedené pod sp. zn. Tp 18/2010), jednak proti krajskému súdu, nešpecifikoval namietané konanie krajského súdu príslušnou spisovou značkou.

Sťažovateľ   poukázal   na   porušenie   požiadavky   prerokovania   veci   bez   zbytočných prieťahov   zo strany okresného riaditeľstva PZ, a to oneskoreným doručovaním uznesení vyšetrovateľom PZ. Na tomto mieste v texte sťažnosti (v časti odôvodnenia)   námietku porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru adresoval aj vo vzťahu k postupu krajskej   prokuratúry   (v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   Kv   62/2010),   no   jej   zdôvodnenie konkrétnou   špecifikáciou   nedostatkov   postupu   označeného   konania   krajskej   prokuratúry nijako   argumentačne   nepodložil.   Navyše,   v petite   sťažnosti   námietka   porušenia   čl.   48 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru označeným postupom krajskej prokuratúry nekorešponduje s obsahom   odôvodnenia   sťažnosti,   pretože   sťažovateľ   ju   v petite   sťažnosti   systematicky začlenil   k inej   časti   obsahujúcej   námietku   týkajúcu   sa   nevykonávania   úkonov   trestného konania „od októbra 2010 až do januára 2011“. V konečnom dôsledku má teda predmetná námietka zmätočný charakter.

V súvislosti s námietkou porušenia požiadavky urýchleného rozhodovania väzobných vecí   garantovanou   čl.   17   ods.   2   ústavy   a čl.   5   ods.   4   dohovoru   týkajúcou   sa   tvrdenia o oneskorenom   doručení   rozhodnutia   druhostupňového   súdu   Okresným   súdom   Trnava sťažovateľ   nijako   nešpecifikoval   predmetné   rozhodnutie   a jednoznačne   nevymedzil   ani namietané   konanie   Okresného   súdu   Trnava,   pretože   na   tomto   mieste   formuloval   bez bližšieho ozrejmenia súčasne dve spisové značky konania („sp. zn. Tp 11/2011, resp. sp. zn. Tp 26/2011“).

Sťažovateľ   predostrel   námietku   porušenia   čl.   21   ods. 1,   2   a 3   ústavy   v súvislosti s nezákonnou   realizáciou   úkonu   prehliadky   iných   priestorov   a pozemkov   vykonanej okresným riaditeľstvo PZ, ktorú formuloval aj vo vzťahu k postupu okresnej prokuratúry (v konaní vedenom pod   sp. zn. PO-V-10/2010).V tomto smere však v sťažnosti absentuje akékoľvek   zdôvodnenie,   t.   j.   vymedzenie   nedostatkov   postupu   príslušnej   prokuratúry majúce príčinnú súvislosť s obsahom označenej námietky.

Sťažovateľ nesplnil ani základnú náležitosť požadovanú ustanovením § 50 ods. 2 zákona   o ústavnom   súde   –   priloženie   kópií   právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia   alebo dôkazy o inom zásahu. Aj keď sa na ne vo svojich podaniach z 31. mája 2011 a 27. júna 2011 odvoláva, ústavnému súdu v skutočnosti nepredložil jediný relevantný listinný dôkaz ako podklad preukazujúci existenciu vedeného trestného stíhania proti jeho osobe.

Ústavný   súd   listom   z 25.   apríla   2012   poučil   právneho   zástupcu   sťažovateľa o jednotlivých zákonných náležitostiach sťažnosti v zmysle ustanovení § 20, § 50 a § 53 zákona o ústavnom súde a vyzval ho, aby ich v intenciách tohto poučenia náležite v určenej lehote doplnil.

Právny zástupca sťažovateľa podaním doručeným ústavnému súdu 14. mája 2012 síce spresnil v dvoch bodoch namietané konania a rozhodnutie konajúcich súdov uvedením príslušnej   spisovej   značky   [1. spisová   značka druhostupňového   konania krajského súdu o vzatí do väzby; 2. spisová značka konania Okresného súdu Trnava (ako aj doručovaného rozhodnutia   krajského súdu),   proti   ktorému smerovala námietka   sťažovateľa o   porušení požiadavky   urýchleného   rozhodovania   o zákonnosti   väzby], no   v ďalšom   iba   zopakoval znenie petitu sťažnosti, tak ako ho formuloval vo svojom pôvodnom podaní, a prevažnú väčšinu absentujúcich zákonných náležitosti i napriek výzve ústavného súdu nedoplnil.

Ústavný   súd   zdôrazňuje,   že   taký   rozsah   nedostatkov   zákonom   predpísaných náležitostí,   aký   vyplýva   z   podania   sťažovateľa,   nie   je   povinný   odstraňovať   z   úradnej povinnosti. Túto úlohu plní práve inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania (IV. ÚS 409/04).

Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa i napriek tomu,   že   bola   po   jej   doručení   ústavnému   súdu   právnym   zástupcom   sťažovateľa   trikrát doplnená (z toho jedenkrát na základe výzvy ústavného súdu na odstránenie nedostatkov podania   adresovanej   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa),   vykazuje   takú   intenzitu nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, že nie je možné preskúmať splnenie čo i len procesných   podmienok   konania   pred   ústavným   súdom,   a preto   ju   z uvedeného   dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd na záver dodáva, že podľa ustanovenia § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších   predpisov   je   advokát   povinný   pri   výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej   služby,   ktoré   je povinný vykonať advokát tak, aby také   úkony   boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to   splnené   zákonom   ustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začína   konanie   pred   ústavným   súdom (II. ÚS 117/05).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2012