SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 245/2012-45
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. K., R., zastúpeného advokátom JUDr. P. P., Advokátska kancelária, H., vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 18/2010 a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tpo 57/2010; čl. 21 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. OS SI-V-11-1/2010; čl. 17 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaniach vedených pod sp. zn. Tp 26/2011 a sp. zn. Tp 11/2011; čl. 21 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresnej prokuratúry Senica v konaní vedenom pod sp. zn. PO-V-10/2010; čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajskej prokuratúry v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 62/2010; čl. 21 ods. 1, 2 a 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trnava v konaní vedenom pod ČVS: ORP-41/1-OVK-TT-2011 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ľ. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája 2011 doručená sťažnosť (doplnená podaniami doručenými ústavnému súdu 27. júna 2011, 20. januára 2012) Ľ. K., R. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. P. P., Advokátska kancelária, H., vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Senica v konaní o vzatí do väzby vedenom pod sp. zn. Tp 18/2010 a druhostupňovým postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“); čl. 21 ods. 1, 2 a 3 ústavy postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. OS SI-V-11-1/2010; čl. 17 ods. 2, čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru postupom Okresného súdu Trnava v konaniach vedených pod sp. zn. Tp 26/2011 a sp. zn. Tp 11/2011; čl. 21 ods. 1, 2 a 3 ústavy postupom Okresnej prokuratúry Senica (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. PO-V-10/2010; čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 62/2010 a čl. 21 ods. 1, 2 a 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trnava (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP-41/1-OVK-TT-2011.
V podanej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že je proti nemu okresným riaditeľstvom PZ vedené trestné stíhanie pod ČVS: ORP-41/1-OVK-TT-2011.
V úvode sťažnosti sťažovateľ formuloval námietku porušenia čl. 17 ods. 5 ústavy a „čl. 5 ods. 1 písm. c)“ dohovoru, v rámci ktorej uviedol, že bol 17. augusta 2010 zadržaný, teda bola obmedzená jeho osobná sloboda. Okresný súd Senica však o jeho väzbe rozhodol až 19. augusta 2010, čím podľa vyjadrenia sťažovateľa konajúci súd prekročil o viac ako 20 hodín prípustnú lehotu, za ktorú sťažovateľ považuje lehotu 24 hodín. V tomto kontexte sťažovateľ v sťažnosti formuloval vlastnú rozsiahlu interpretáciu relevantnej právnej úpravy, o ktorú opieral svoj záver o prípustnej dĺžke lehôt zadržania v jeho konkrétnom prípade.
V ďalšom bode sťažnosti sťažovateľ predostrel námietku porušenia čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 26/2011 týkajúcom sa rozhodovania o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby, v rámci ktorého podľa tvrdenia sťažovateľa konajúci súd opomenul rozhodnúť o návrhu sťažovateľa podanom podľa ustanovenia § 80 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (poskytnutý písomný sľub sťažovateľa).
Sťažovateľ tiež namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného riaditeľstva PZ v konaní vedenom pod ČVS: ORP-41/1-OVK-TT-2011 a postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 62/2010 dôvodiac, že „vyšetrovateľ policajného zboru v uvedenej trestnej veci doručuje uznesenia vyhotovené 18.8.2010, 8.9.2010 a 13.9.2010 až dňa 25.01.2011, pričom sťažovateľ nedal dôvody na prieťahy v konaní, nakoľko bol v čase ich doručovania v cele policajného zaistenia resp. vo výkone väzby“.
Ďalšiu formulovanú námietku porušenia základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy vo vedenom trestnom konaní odôvodnil sťažovateľ argumentáciou, v ktorej namietal, že mu bolo „pred rozhodnutím týkajúcim sa jeho väzby ako aj ostatných úkonov odmietnuté nahliadnuť do spisu, pričom o nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu písomne požiadal príslušného vyšetrovateľa policajného zboru dňa 10.02.2011 a 13.04.2011, čo podstatne obmedzilo jeho možnosti získať informácie potrebné pre argumentáciu v prospech jeho prepustenia z väzby a postupu v budovaní svojej obhajoby vo veci samej“.
Sťažovateľ opieral svoje tvrdenie o porušení čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného riaditeľstva PZ v označenom prípravnom konaní aj o argumentáciu, v ktorej poukázal, že vyšetrovateľ okresného riaditeľstva PZ „napriek väzobnej veci od októbra 2010 nevykonal žiadne úkony až do januára 2011, t.j. 3 mesiace“.Porušenie svojho základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy videl sťažovateľ aj v skutočnosti, že mu Okresný súd Trnava podľa jeho tvrdenia neumožnil „vyjadriť sa k predmetnému návrhu na predĺženie lehoty väzby a pripraviť si obhajobu, nakoľko toto podanie mu bolo doručené 15.02.2011 a v ten istý deň sa aj rozhodovalo“.
Sťažovateľ tiež namietal postup Okresného súdu Trnava, ktorým podľa názoru sťažovateľa konajúci súd porušil čl. 50 ods. 3 ústavy [v odôvodnení cituje aj čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru] tak, že „napriek žiadosti sťažovateľa pojednával v neprítomnosti jeho obhajcu a to dňa 15.02.2011 a 31.03.2011, pričom išlo o rozhodovanie o predĺženie lehoty väzby resp. prepustenia na slobodu a sťažovateľ sa nemal možnosť poradiť o jeho právach pri rozhodovaní o predĺžení lehoty väzby“.
Porušenia práva sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby garantovaného čl. 5 ods. 4 dohovoru a čl. 17 ods. 2 ústavy sa Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod „sp. zn. Tp 11/2011, resp. sp. zn. Tp 26/2011“ podľa vyjadrenia sťažovateľa dopustil tým, že uznesenie krajského súdu z 8. marca 2011 (ktorým bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava o predĺžení lehoty trvania jeho väzby) doručil sťažovateľovi až 20. apríla 2011.
Sťažovateľ prezentoval aj námietku porušenia jeho základného práva na nedotknuteľnosť obydlia zaručeného čl. 21 ods. 1, 2 a 3 ústavy postupom okresného riaditeľstva PZ v označenom konaní a tiež postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. PO-V-10/2010 a Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. OS SI-V-11-1/2010 v súvislosti s realizáciou úkonov domovej prehliadky a prehliadky iných priestorov a pozemkov, kde sťažovateľ dôvodil, že príkazy na domovú prehliadku a prehliadku iných priestorov a pozemkov boli vydané 13. augusta 2010, pričom samotné prehliadky boli vykonané s časovým odstupom štyroch dní až 17. augusta 2010, čo je podľa názoru sťažovateľa „v zjavnom rozpore s úpravou zákonných podmienok jej vykonania v našom právnom poriadku, ktorý uvádza, aby bola vykonaná bezodkladne“. Vo vzťahu k vykonanej prehliadke iných priestorov a pozemkov sťažovateľ poukázal aj na ďalšie závažné porušenie právnej úpravy týkajúce sa spôsobu výkonu prehliadky, pri ktorej podľa tvrdení sťažovateľa nebola zabezpečená nepretržitá prítomnosť nezúčastnenej osoby. Vychádzajúc z uvedeného odôvodnenia sťažovateľ v sťažnosti žiadal, aby ústavný súd rozhodol v jeho veci nálezom, v ktorom by vyslovil:
„1. Okresný súd Senica v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 18/2010 a Krajský súd Trnava č.k. 5Tpo 57/2010 porušil právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. T p 26/2011 nerozhodnutím o nahradení väzby písomným sľubom porušil právo sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-41/1-OVK-TT-2011 porušil základné právo sťažovateľa, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď uznesenia zo dňa 18.8.2010, 8.9.2010, 13.9.2010 doručili až 25.01.2011.
Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-41/I-OVK-TT-2011 porušil základné právo sťažovateľa na obhajobu zaručené v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, keď sťažovateľovi napriek písomným žiadostiam odopreli nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu.
3. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-41/UOVK-TT-2011 a Krajská prokuratúra Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 62/2010 porušili základné právo sťažovateľa, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď napriek väzobnej veci neboli vykonávané žiadne úkony trestného konania od októbra 2010 až do januára 2011.
Okresný súd Trnava svojím konaním a postupom v konaní č. T p 11/2011 porušil právo sťažovateľa na obhajobu zaručené v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, keď sťažovateľovi napriek jeho výslovnému upozorneniu odoprel prípravu na obhajobu, nakoľko podanie Krajskej prokuratúry v Trnave o predĺžení lehoty väzby Okresný súd Trnava doručil len dňa 15.02.2011, čiže v deň rozhodovania o predĺžení lehoty väzby.
4. Okresný súd Trnava svojím konaním a postupom v konaní č. Tp 11/2011 a Tp 26/2011 dňa 15.02.2011 a 31.03.2011 porušil právo sťažovateľa na obhajobu zaručené v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, keď sťažovateľovi odoprel prípravu na obhajobu z dôvodu, že jeho obhajca bol zo zdravotných dôvodov neprítomný a napriek povinnej obhajobe nemal sa možnosť poradiť o svojich právach.
5. Okresný súd Trnava svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 11/2011 zo dňa 15.02.2011 porušil právo sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keď uznesenia Krajského súdu Trnava sp. zn. 3Tpo 13/2011 zo dňa 8.3.2011 doručil sťažovateľovi až 20.04.2011.
6. Základné právo sťažovateľa na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trnava v konaní vedenom pod ČVS: ORP-41/1-OVK-T T-2011 v súvislosti s úkonom vykonaným dňa 17.8.2010 - prehliadkou rodinného domu v R. a následne prehliadkou iných priestorov a pozemkov v obci L. a postupom Okresnej prokuratúry Senica v konaní vedenom pod sp. zn. PO-V-10/2010-1 z 13.08.2010 a postupom Okresného súdu Senica č.k. OS SI-V-11- 1/2010 z 13.08.2010 porušené bolo.
7. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 Eur, ktorú sú porušovatelia povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
8. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 471.27 Eur vrátane DPH, ktorú sú porušovatelia povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. P. P. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, a označenie, proti komu sťažnosť smeruje.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k sťažnosti pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Sťažnosť sťažovateľa i napriek tomu, že bola po jej doručení ústavnému súdu právnym zástupcom sťažovateľa dvakrát doplnená, nespĺňala všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažnosť neobsahovala náležitú špecifikáciu veci v zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, sťažovateľ v tomto smere ústavnému súdu poskytol iba strohé konštatovanie, že je proti nemu vedené trestné stíhanie pred okresným riaditeľstvom PZ pod ČVS:ORP-41/1-OVK-TT-2011. V odôvodnení sťažnosti tak absentuje akýkoľvek, čo i len stručný opis skutkovo – procesnej stránky trestnej veci sťažovateľa, ktorý by poskytol nevyhnutný východiskový rámec pre preskúmanie jednotlivých námietok sťažnosti.
V rámci odôvodnenia sťažnosti a aj v petite sťažnosti sťažovateľ formuloval viaceré námietky porušenia označených základných práv zaručených ústavou a práv zaručených dohovorom jednak vo vzťahu k postupom Okresnému súdu Trnava, ale aj vo vzťahu k postupom Okresnému súdu Senica. V tomto kontexte však sťažovateľ nijako neozrejmil dôvod rozhodovania dvoch odlišných prvostupňových súdov v tej istej trestnej veci sťažovateľa. Analogický nedostatok sa týka aj námietok formulovaných vo vzťahu k postupom prokuratúry (sťažnosť obsahuje námietky smerujúce jednak proti okresnej prokuratúre, jednak proti krajskej prokuratúre).
Sťažovateľ v rámci námietky porušenia čl. 17 ods. 5 ústavy a čl. 5 ods. 1 dohovoru postupom pri jeho zadržaní, ktorá smerovala jednak proti Okresnému súdu Trnava (konanie vedené pod sp. zn. Tp 18/2010), jednak proti krajskému súdu, nešpecifikoval namietané konanie krajského súdu príslušnou spisovou značkou.
Sťažovateľ poukázal na porušenie požiadavky prerokovania veci bez zbytočných prieťahov zo strany okresného riaditeľstva PZ, a to oneskoreným doručovaním uznesení vyšetrovateľom PZ. Na tomto mieste v texte sťažnosti (v časti odôvodnenia) námietku porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru adresoval aj vo vzťahu k postupu krajskej prokuratúry (v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 62/2010), no jej zdôvodnenie konkrétnou špecifikáciou nedostatkov postupu označeného konania krajskej prokuratúry nijako argumentačne nepodložil. Navyše, v petite sťažnosti námietka porušenia čl. 48 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru označeným postupom krajskej prokuratúry nekorešponduje s obsahom odôvodnenia sťažnosti, pretože sťažovateľ ju v petite sťažnosti systematicky začlenil k inej časti obsahujúcej námietku týkajúcu sa nevykonávania úkonov trestného konania „od októbra 2010 až do januára 2011“. V konečnom dôsledku má teda predmetná námietka zmätočný charakter.
V súvislosti s námietkou porušenia požiadavky urýchleného rozhodovania väzobných vecí garantovanou čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru týkajúcou sa tvrdenia o oneskorenom doručení rozhodnutia druhostupňového súdu Okresným súdom Trnava sťažovateľ nijako nešpecifikoval predmetné rozhodnutie a jednoznačne nevymedzil ani namietané konanie Okresného súdu Trnava, pretože na tomto mieste formuloval bez bližšieho ozrejmenia súčasne dve spisové značky konania („sp. zn. Tp 11/2011, resp. sp. zn. Tp 26/2011“).
Sťažovateľ predostrel námietku porušenia čl. 21 ods. 1, 2 a 3 ústavy v súvislosti s nezákonnou realizáciou úkonu prehliadky iných priestorov a pozemkov vykonanej okresným riaditeľstvo PZ, ktorú formuloval aj vo vzťahu k postupu okresnej prokuratúry (v konaní vedenom pod sp. zn. PO-V-10/2010).V tomto smere však v sťažnosti absentuje akékoľvek zdôvodnenie, t. j. vymedzenie nedostatkov postupu príslušnej prokuratúry majúce príčinnú súvislosť s obsahom označenej námietky.
Sťažovateľ nesplnil ani základnú náležitosť požadovanú ustanovením § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde – priloženie kópií právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkazy o inom zásahu. Aj keď sa na ne vo svojich podaniach z 31. mája 2011 a 27. júna 2011 odvoláva, ústavnému súdu v skutočnosti nepredložil jediný relevantný listinný dôkaz ako podklad preukazujúci existenciu vedeného trestného stíhania proti jeho osobe.
Ústavný súd listom z 25. apríla 2012 poučil právneho zástupcu sťažovateľa o jednotlivých zákonných náležitostiach sťažnosti v zmysle ustanovení § 20, § 50 a § 53 zákona o ústavnom súde a vyzval ho, aby ich v intenciách tohto poučenia náležite v určenej lehote doplnil.
Právny zástupca sťažovateľa podaním doručeným ústavnému súdu 14. mája 2012 síce spresnil v dvoch bodoch namietané konania a rozhodnutie konajúcich súdov uvedením príslušnej spisovej značky [1. spisová značka druhostupňového konania krajského súdu o vzatí do väzby; 2. spisová značka konania Okresného súdu Trnava (ako aj doručovaného rozhodnutia krajského súdu), proti ktorému smerovala námietka sťažovateľa o porušení požiadavky urýchleného rozhodovania o zákonnosti väzby], no v ďalšom iba zopakoval znenie petitu sťažnosti, tak ako ho formuloval vo svojom pôvodnom podaní, a prevažnú väčšinu absentujúcich zákonných náležitosti i napriek výzve ústavného súdu nedoplnil.
Ústavný súd zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Túto úlohu plní práve inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04).
Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa i napriek tomu, že bola po jej doručení ústavnému súdu právnym zástupcom sťažovateľa trikrát doplnená (z toho jedenkrát na základe výzvy ústavného súdu na odstránenie nedostatkov podania adresovanej právnemu zástupcovi sťažovateľa), vykazuje takú intenzitu nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, že nie je možné preskúmať splnenie čo i len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd na záver dodáva, že podľa ustanovenia § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov je advokát povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (II. ÚS 117/05).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. júna 2012