znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 245/09-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   2.   septembra 2009   predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   G.,   B.,   zastúpenej   advokátom   Mgr.   P.   S.,   B., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 536/2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. G.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2009 doručená sťažnosť M. G., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 536/2004.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„Sťažnosť podávam z nasledovných dôvodov. Moja klientka podala návrh na rozvod dňa 13. 9. 2004. Nakoľko konanie nebolo ani po štyroch rokoch ukončené, podala moja klientka dňa 23. 12. 2008 sťažnosť predsedníčke Okresného súdu Bratislava I sťažnosť na prieťahy v konaní.

Predsedníčka   okresného   súdu...   listom   zo   dňa   9.   1.   2009,   sp.   zn.   Spr.   2332/08 oznámila mojej klientke, že k prieťahom v konaní došlo, a to podľa súdu z objektívnych dôvodov na strane súdu.

Predsedkyňa súdu skonštatovala, že k prieťahom, na strane súdu, došlo v období od 10. 2. 2006 do 10. 4. 2007 a od 19. 04. 2007 do 30. 7. 2008. Spolu to predstavuje 2 roky a   5   mesiacov   prieťahov   spôsobených   konaním,   resp.   nekonaním   súdu.   Následne   súd až po viac   ako   štyroch   rokoch a   siedmich mesiacoch,   dňa 28.   4.   2009   vydal   rozsudok, ktorým rozhodol vo veci samej a ktorý, bol doručený mojej klientke dňa 22. 6. 2009. Nakoľko sa jedná o rozhodnutie v konaní o rozvode, súd, okrem neúmerne dlhého konania,   ktoré   v   zmysle   judikatúry   Ústavného   súdu   SR   (nález   ÚS   SR   I.   ÚS   70/98, I. ÚS 133/02-32, III. ÚS 145/02-27, II.ÚS 26/95,   I. ÚS 92/97) je porušením ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, spôsobil mojej klientke škodu aj tým, že majetok patriaci do BSM, ktorý počas trvania procesu, a to aj počas prieťahov, ktoré spôsobil súd, moja klientka získala, sa po rozvode bude deliť medzi manželov a na ktorý, má jej bývalý manžel právo si nárokovať.

Z daňových priznaní mojej klientky za rok 2006, 2007 a 2008 vyplýva, že sa jedná o sumu 8.588,96 €... Vyššie uvedenú sumu moja klientka považuje za primerané finančné zadosťučinenie, vzhľadom na dĺžku spôsobených prieťahov, právnu neistotu, ktorej bola vystavená ona a jej maloletý syn, po dobu konania o rozvode a v neposlednom rade aj vzhľadom na finančnú škodu a následky, ktoré jej zbytočné prieťahy konania spôsobili... Na   základe   vyššie   uvedeného   preto   navrhujem   aby   Ústavný   súd,   po   vykonaní potrebného dokazovania, vydal nasledovný nález:

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14C 536/2004 porušil základné právo M. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. M. G. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 8 588,96 €..., ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť M. G. trovy právneho zastúpenia v sume 293,39 € s DPH... na účet... jej právneho zástupcu advokáta Mgr. P. S. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   predovšetkým   vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v danom prípade okresného súdu) nemohlo dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým   postupom   tohto   orgánu   a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci   vznikne   procesná   situácia   alebo   procesný   stav,   ktorý   vylučuje,   aby   tento   orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, IV. ÚS 55/05).

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa   stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu   (III.   ÚS   20/00,   III.   ÚS   109/03, IV. ÚS 37/02) sa ochrana základnému právu vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   poskytuje   v konaní   pred   ústavným   súdom   len   vtedy,   ak   v čase   uplatnenia   tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v danom prípade okresným súdom) ešte trvalo.

Ak   v čase,   keď   došla   sťažnosť   ústavnému   súdu,   už   nedochádzalo   k porušeniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde).   Vychádza   pritom   z toho,   že   účelom   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03 a iné).

Sťažovateľka   predložila   sťažnosť   20.   júla   2009   a zároveň   predložila   aj   kópiu rozsudku sp. zn. 14 C 536/2004 z 28. apríla 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 19. júna 2009.

Sťažovateľka   namietala   prieťahy   v konaní   okresného   súdu   v čase,   keď   tento už vo veci   rozhodol,   a jeho   rozhodnutie   nadobudlo   aj   právoplatnosť.   Okresný   súd už právoplatným rozsudkom nastolil vo veci právnu istotu sťažovateľky.

Tento právny stav viedol ústavný súd k tomu, že so zreteľom na podstatu a účel základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   dospel   k záveru, že sťažnosť   podaná   proti   okresnému   súdu   je   zjavne   neopodstatnená,   preto   ju   v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

Keďže ústavný súd návrhu sťažovateľky nevyhovel, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími nárokmi uplatnenými sťažovateľkou v petite sťažnosti, ktoré sa viažu na úspech v konaní.

Vzhľadom na uvedené rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2009