znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 245/05-68

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   14.   februára   2006 v senáte zloženom   z predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a zo sudcov   Juraja Babjaka a Eduarda Báránya prerokoval sťažnosť J. M., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. T. B., P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   38   ods.   2   Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   Okresným   súdom   Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1104/98, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   Okresným   súdom   Považská   Bystrica   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 6 C 1104/98   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1104/98 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. M.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 40 000 Sk (slovom   štyridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Považská   Bystrica p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Okresný   súd   Považská   Bystrica j e   p o v i n n ý   uhradiť   trovy   právneho zastúpenia   J.   M.   vo   výške   13   687   Sk   (slovom   trinásťtisícšesťstoosemdesiatsedem slovenských korún) advokátovi JUDr. T. B., P., v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti J. M.   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. novembra 2004   doručená   sťažnosť   J.   M.,   t.   č.   vo   väzbe   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom   JUDr.   T.   B.,   P.,   ktorá   bola   doplnená   podaniami   z   26.   októbra   2005 a 16. novembra 2005 a ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) Okresným súdom Považská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1104/98.

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 23. novembra   2005   a   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) ju uznesením č. k. III. ÚS 245/05-49 prijal na ďalšie konanie. Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania, ktoré vzhľadom na charakter konania nemohlo prispieť k ďalšiemu objasneniu veci.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ vidí porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v nasledovne opísanom skutkovom stave:

Žalobca (v konaní vedenom na ústavnom súde sťažovateľ) sa žalobou z 10. decembra 1997 doručenou Okresnému súdu Čadca 13. marca 1998 domáhal, aby súd zaviazal R. K. zaplatiť   čiastku   47   705   Sk.   Podľa   tvrdenia   sťažovateľa   žaloba   mala   všetky   zákonom stanovené náležitosti a boli k nej priložené všetky súvisiace podklady. Pretože žalovaný účelovo zmenil bydlisko do okresu P., Okresný súd Čadca 28. augusta 1998 postúpil vec Okresnému   súdu   Považská   Bystrica.   Spis   bol   okresnému   súdu   doručený   11. septembra 1998. V priebehu ďalšieho konania okresný súd zisťoval pobyt žalovaného prostredníctvom Centrálnej evidencie pobytu obyvateľov Slovenskej republiky v Banskej Bystrici (ďalej len „CEPO“). Okrem toho zisťoval, na ktorom živnostenskom úrade je žalovaný evidovaný ako živnostník. Dňa 14. januára 1999 sa konalo na okresnom súde prvé pojednávanie, na ktoré sa   žalovaný   nedostavil.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   22. september   1999.   Uvedené pojednávanie   bolo   znova   odročené,   pretože   žalovaný   naň   nebol   políciou   predvedený. V nasledujúcom období sa uskutočnilo na okresnom súde šesť pojednávaní, avšak ani na jedno sa žalovaný nedostavil a nebol ani predvedený orgánmi polície. Pre potreby jeho výsluchu   bol   spis   viackrát   zaslaný   Okresnému   súdu   Čadca,   v obvode   ktorého   sa   mal žalovaný zdržiavať. Okresný súd Čadca viackrát vytýčil pojednávanie, aby ho vypočul, avšak napriek tomu, že bolo nariadené aj jeho predvedenie políciou, výsluch bol vykonaný až 13. júla 2004. Vzhľadom na to, že bolo potrebné vypočuť ešte ďalších svedkov, spis bol zaslaný   dožiadaným   okresným   súdom   v Čadci,   Bratislave   I   a Bratislave   II.   Výsluchy svedkov boli vykonané prostredníctvom dožiadaných okresných súdov 17. decembra 2004, 6. júna 2005 a 5. septembra 2005.

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ   vo   svojom   návrhu   výroku rozhodnutia   (petite)   žiada,   aby   ústavný   súd   deklaroval   porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1104/98 a prikázal okresnému súdu konať vo veci sp.   zn.   6   C   1104/98   bez   zbytočných   prieťahov.   Zároveň   sťažovateľ   žiada   priznať   mu primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   100   000   Sk,   ako   aj   náhradu   trov   právneho zastúpenia.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   k sťažnosti   vyjadrila   podpredsedníčka okresného   súdu,   ktorá   podala   chronologický   prehľad   procesných   úkonov   a uviedla,   že k prieťahom v konaní došlo najmä tým, že nebolo riadne vykonané dožiadanie o výsluch odporcu   prostredníctvom   Okresného   súdu   Čadca.   Poukazuje   aj   na   to,   že   okresný   súd nemohol   zabezpečiť   predvedenie   odporcu,   ktorý   sa   zdržiaval   v obvode   iného   súdu, a nemohol mu byť ustanovený opatrovník, pretože bola známa jeho adresa a podľa správy polície sa v mieste bydliska zdržiaval. Nečinnosť Okresného súdu Čadca riešil zákonný sudca aj prostredníctvom predsedu Okresného súdu Čadca listom z 27. apríla 2004 pod č. Spr 366/04. Až po tom, ako bol odporca 13. júla 2004 vypočutý dožiadaným súdom, mohol súd začať vykonávať dôkazy – vypočúvať svedkov, čo znova bolo potrebné urobiť cestou dožiadaní.

Podpredsedníčka   okresného súdu   uvádza, že aj samotný sťažovateľ sťažil postup súdu tým, že sa bez ospravedlnenia štyrikrát nedostavil na pojednávanie, pričom súd až šetrením   zistil,   že   sa   nachádza   vo   väzbe,   a   samotný   navrhovateľ   túto   skutočnosť   súdu neoznámil.

Vo vyjadrení je vyslovený názor, že z obsahu spisu vyplýva, že zákonný sudca konal plynulo a bez prieťahov vždy, keď mal úkony vykonávať priamo, a urobil všetky opatrenia na to, aby zabránil prieťahom v konaní.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností a predovšetkým z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 6 C 1104/98 (predtým sp. zn. 5 C 246/98).

Dňa   13.   marca   1998   podal   navrhovateľ   (v   konaní   vedenom   na   ústavnom   súde sťažovateľ) návrh na zaplatenie 47 705 Sk ako náhrady mzdy a odstupného. Okresný súd Čadca ho 23. marca 1998 vyzval na zaplatenie poplatku za návrh a poplatok bol následne 6. apríla 1998 zaplatený. Dňa 12. júna 1998 bolo okresnému súdu oznámené, že odporca zmenil   bydlisko,   a okresný   súd   24.   júna 1998   zaslal odporcovi   výzvu   na novú   adresu. Dňa 8.   júla   1998   boli   Okresnému   súdu   Čadca   doručené   oznámenie   právnej   zástupkyne odporcu   o udelení   plnomocenstva   a žiadosť   o zaslanie   kompletného   návrhu   na   začatie konania. Obvodné oddelenie Policajného zboru K. oznámilo Okresnému súdu Čadca, že zásielka nebola odporcovi doručená. Na základe žiadosti Okresného súdu Čadca z 27. júla 1998 bolo 24. augusta 1998 Okresnému súdu Čadca doručené potvrdenie o trvalom pobyte R. K. z CEPO.

Dňa 11. septembra 1998 Okresný súd Čadca postúpil vec Okresnému súdu Považská Bystrica   na   ďalšie   konanie   s odôvodnením,   že   odporca   pred   podaním   návrhu   zmenil bydlisko. Okresný súd listom z 18. septembra 1998 zisťoval na Okresnom úrade Č., odbore živnostenskom a ochrany spotrebiteľa, či je odporca evidovaný ako podnikateľský subjekt. Na uvedený   list   bola okresnému súdu   30.   septembra   1998   doručená záporná   odpoveď. Okresný   súd   sa   snažil   zistiť   uvedenú   skutočnosť   aj   od   jeho   právnej   zástupkyne,   ale 22. októbra 1998 mu bola doručená odpoveď, že odporca sa od prevzatia veci s ňou vôbec neskontaktoval, a následne 3. decembra 1998 právna zástupkyňa odporcu oznámila, že jej odporca   vypovedal   plnomocenstvo.   Okresný   súd   uznesením   č.   k.   6   C   1104/98-36 zo 7. januára 1999 nariadil predvedenie odporcu na pojednávanie konané 14. januára 1999. Navrhovateľ listom z 11. januára 1999 žiadal o preloženie súdneho pojednávania z dôvodu ochorenia jeho právnej zástupkyne. Prvé pojednávanie sa konalo 14. januára 1999, ale bolo odročené   na   22.   február   1999   z dôvodu   neúčasti   účastníkov   konania.   Okresný   súd uznesením   č.   k.   6   C 1104/98-39   zo   14.   januára   1999   nariadil   predvedenie   odporcu   na pojednávanie   konané   22. februára   1999.   Dňa   18.   januára   1999   Obvodné   oddelenie Policajného   zboru   v P.   oznámilo   okresnému   súdu,   že   nemohlo   predviesť   odporcu   na pojednávanie konané 14. januára 1999, pretože sa nenachádzal na adrese uvedenej súdom. Pojednávanie, ktoré sa konalo 22. februára 1999, bolo odročené na neurčito, pretože sa nedostavil odporca. Okresný súd zisťoval pobyt odporcu prostredníctvom Obecného úradu v P.,   Obvodného   oddelenia   Policajného   zboru   P.,   CEPO.   Dňa   2.   marca   1999   bolo okresnému   súdu   doručené   z CEPO   potvrdenie   o trvalom   pobyte,   ktorého   adresa   bola totožná   s adresou   bydliska,   ktorú   mal   k dispozícii   okresný   súd.   Právna   zástupkyňa navrhovateľa   listom   z 2.   marca   1999   oznámila   okresnému   súdu   informácie   o pobyte odporcu.   Okresný   súd   uznesením   č.   k.   6 C 1104/98-47   z 19.   marca   1999   nariadil predvedenie odporcu   na pojednávanie konané 1. apríla 1999. Dňa 22. marca 1999 bola okresnému súdu oznámená Obvodným oddelením Policajného zboru P, adresa odporcu, na ktorej   sa   zdržiaval.   Dňa 1. apríla   1999 sa   konalo   pojednávanie,   na   ktoré   sa   nedostavil odporca.   Zo   zápisnice   z 19.   mája   1999   vyplýva,   že   Okresný   súd   Čadca   na   základe dožiadania   vypočul   navrhovateľa.   Obvodné   oddelenie   Policajného   zboru   K.   oznámilo Okresnému   súdu   Čadca   informácie   o pobyte   odporcu,   ktorý   sa   zdržiaval   na   predtým uvedenej adrese, ale aj v Českej republike na presne nezistenom mieste. Dňa 2. augusta 1999 bol   spis   vrátený   z Okresného   súdu   Čadca   po čiastočnom   vybavení   dožiadania. Okresný   súd   listom   z 25.   augusta   1999   znova   zisťoval   údaje   o tom,   na   akej   adrese   sa zdržiava odporca. Dňa 8. decembra 1999 bola Okresnému súdu Čadca doručená žiadosť okresného súdu o výsluch odporcu.

Ďalšie   pojednávanie   sa   konalo 3.   marca   2000, navrhovateľ   ospravedlnil   svoju neúčasť   na   ňom   z pracovných   dôvodov,   ale   pojednávania   sa   zúčastnila   jeho   právna zástupkyňa. Nedostavil sa však odporca aj napriek tomu, že predvolanie mu bolo doručené. Bolo nariadené opätovné predvolanie odporcu na 17. marec 2000. Dňa 11. apríla 2000 bol okresnému   súdu   doručený   list   navrhovateľa,   ktorým   poukazuje   na   nevhodné   správanie odporcu a žiada súd, aby urobil opatrenia. Navrhovateľ 1. júna 2000 telefonicky oznámil okresnému súdu novú adresu, na ktorej sa zdržiava odporca. Zo zápisnice Okresného súdu Čadca z 8. júna 2000 vyplýva, že odporca sa znova nedostavil na vypočutie aj napriek tomu, že   Obvodné   oddelenie   Policajného   zboru   K.   mu   8.   júna   v ranných   hodinách   doručilo predvolanie.   Navrhovateľ   bol   prítomný.   Okresný   súd   Čadca   sa   pokúsil   o doručenie predvolania   odporcovi   aj   prostredníctvom   Obvodného   oddelenia   Policajného   zboru   K. a odporcovi bolo predvolanie doručované aj na adresu, ktorú súdu oznámil navrhovateľ. Okresný súd Čadca uznesením č. k. Cd 137/99-75 zo 7. augusta 2000 rozhodol o predvedení odporcu na pojednávanie konané 14. septembra 2000, avšak odporca na uvedenej adrese nebol zastihnutý. Okresný súd Čadca uznesením č. k. Cd 137/99-85 z 19. decembra 2000 rozhodol o predvedení odporcu na pojednávanie konané 25. januára 2001.

Zo zápisnice Okresného súdu Čadca z 25. januára 2001 vyplýva, že účastníci sa na pojednávanie   nedostavili.   U   navrhovateľa   nebolo   vykázané   doručenie,   odporca   nebol predvedený. Pojednávanie bolo odročené na neurčito. Okresný súd Čadca uznesením č. k. Cd 137/99-80 z 29. marca 2001 znova rozhodol o predvedení odporcu na pojednávanie konané 30.   apríla   2001. V spise   je   vložená   nedoručená   zásielka   navrhovateľovi s poznámkou,   že   navrhovateľ   sa   odsťahoval   do   Ž.   a adresu   nezanechal.   Zásielka   bola vrátená súdu 8. apríla 2001. Odporca telefonicky oznámil súdu, že 30. apríla 2001 bol mimo svojho bydliska, a súd mu stanovil nový termín na 14. máj 2001, ktorý zobral na vedomie. V spise je vložená nedoručená zásielka pre navrhovateľa, ktorá bola súdu vrátená 11. mája 2001, pretože nebol zastihnutý na uvedenej adrese, a zásielka pre odporcu bola súdu vrátená 27. júna 2001, lebo nebola vyzdvihnutá. Okresný súd Čadca uznesením č. k. Cd 137/99-98 zo   4. októbra   2001   rozhodol   o predvedení   odporcu   na   pojednávanie 23.   októbra   2001. Zo zápisnice Okresného súdu Čadca z 23. októbra 2001 vyplýva, že na pojednávanie sa nedostavil   odporca.   Pred   začatím   konania   telefonicky   oznámil,   že   sa   nemôže   dostaviť na výsluch   z dôvodu   pracovnej   zaneprázdnenosti.   Ďalej   uviedol,   že   pohľadávka   voči navrhovateľovi je vyplatená a vo veci zašle súdu vyjadrenie. Žiadal, aby vec bola vrátená okresnému súdu, a uviedol, že na procesný súd sa dostaví. Dňa 31. decembra 2001 bol okresnému súdu vrátený spis z Okresného súdu Čadca bez vybavenia dožiadania, pretože odporca nebol zastihnutý na adresách, na ktorých sa mal zdržiavať.

Dňa 14.   februára   2002 sa   konalo   pojednávanie   na   okresnom   súde,   na   ktoré   sa nedostavili   účastníci   konania.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   14.   marec   2002. Na pojednávanie 14. marca 2002 sa účastníci znova nedostavili, odporca svoju   neúčasť telefonicky   ospravedlnil.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   21.   marec   2002.   Listom z 20. marca   2002   právna   zástupkyňa   navrhovateľa   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na pojednávaní 21. marca 2002 so zdôvodnením, že predvolanie jej bolo doručené 18. marca 2002 a má krátky čas na skontaktovanie sa s navrhovateľom, ktorý zmenil adresu bydliska. Zároveň dodatočne ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní 14. marca 2002, pretože toto pojednávanie kolidovala s nutnou obhajobou na ďalšom pojednávaní, o čom priložila kópiu predvolania. Na pojednávanie 21. marca 2002 sa účastníci nedostavili, a preto bolo odročené na 11. apríl 2002. Dňa 9. apríla 2002 bol okresnému súdu doručený list právnej zástupkyne   navrhovateľa,   v ktorom   žiadala   ospravedlniť   svoju   neúčasť   na   pojednávaní 11. apríla 2002 pre naliehavé pracovné povinnosti, ale aj preto, že 6. apríla 2002 jej bol doručený list od manželky navrhovateľa, ktorý má byť údajne vo väzbe. Keďže viac ako rok sa   s ňou   ako   právnou   zástupkyňou   neskontaktoval,   žiada,   aby   bol   vypočutý   vo   väzbe prostredníctvom   dožiadaného   Okresného   súdu   Žilina,   či   naďalej   trvá   na   návrhu. Na pojednávanie 11. apríla 2002 sa účastníci nedostavili a pojednávanie bolo odročené na neurčito.   Prostredníctvom   Ústavu   na   výkon   väzby   v Ž.   okresný   súd   zisťoval,   či   je navrhovateľ   vo   väzbe.   Okresný   súd   listom   z 22.   mája   2002   žiadal   Okresný   úrad vyšetrovania Policajného zboru v Ž. o súhlas na výsluch a následne 5. júna 2002 žiadal Okresný súd Žilina o výsluch navrhovateľa vo väzbe. Zo zápisnice z výsluchu z 3. júla 2002 vyplýva, že navrhovateľ bol vypočutý a trvá na svojom návrhu a splnomocnil svoju právnu zástupkyňu, aby ho vo veci zastupovala, pretože sa   teraz nebude môcť zúčastňovať na pojednávaní. Na pojednávanie 2. septembra 2002 sa nedostavili účastníci konania, aj keď im predvolanie bolo doručené. Okresný súd listom z 2. septembra 2002 žiadal Okresný súd Čadca   o výsluch   právnej   zástupkyne   a odporcu.   Zo   zápisnice   Okresného   súdu   Čadca z 18. októbra 2002 vyplýva, že na výsluch sa dostavila právna zástupkyňa navrhovateľa, ale odporca sa na výsluch nedostavil. Okresný súd listom zo 14. októbra 2002 urgoval Okresný súd Čadca, že nevybavil dožiadanie v stanovenej 30-dňovej   lehote.   Okresný súd Čadca uznesením sp. zn. 1 Cd 70/02 z 15. novembra 2002 rozhodol   o predvedení odporcu   na pojednávanie 13. decembra 2002. Okresný súd listom z 10. decembra 2002 urgoval zaslanie spisu z Okresného súdu Čadca. Odporca nebol Obvodným oddelením Policajného zboru K. predvedený na pojednávanie, pretože na uvedenej adrese nikto neotváral dvere. Okresný súd Čadca listom z 19. decembra 2002 oznámil okresnému súdu, že odporca sa 3-krát nedostavil na pojednávanie.

Dňa 15. januára 2003 bol spis vrátený okresnému súdu bez vybavenia dožiadania. Okresný   súd   listom   z 23.   januára   2003   opätovne   žiadal   Okresný   súd   Čadca   o výsluch odporcu s odporučením, nech sú využité všetky prostriedky prípustné Občianskym súdnym poriadkom. Z úradného záznamu Okresného súdu Čadca vyplýva, že odporca sa telefonicky informoval na súde, v akej veci je predvolaný na 7. marec 2003, a oznámil, že napriek svojej práceneschopnosti sa na pojednávanie dostaví. Na pojednávanie sa však nedostavil a nový   termín   bol   vytýčený   na   4.   apríl   2003.   Okresný   súd   Čadca   uznesením   sp.   zn. 4 Cd 2/03 z 12. marca 2003 rozhodol o predvedení odporcu na pojednávanie 4. apríla 2003. Obvodné   oddelenie   Policajného   zboru   K.   8.   apríla   2003   oznámilo   súdu,   že   došlo k doručeniu písomnosti. Obvodné oddelenie Policajného zboru K. listom z 11. apríla 2003 oznámilo, že odporca nemohol byť predvedený, pretože sa na uvedenej adrese nezdržiaval. Okresný súd Čadca uznesením č. k. 4 Cd 2/03-152 zo 6. mája 2003 rozhodol o predvedení odporcu na pojednávanie 30. mája 2003. Okresný súd Považská Bystrica listom z 12. mája 2003   žiadal   Okresný   súd   Čadca   o uskutočnenie   výsluchu   obratom.   Obvodné   oddelenie Policajného zboru K. znova nepredviedlo odporcu na pojednávanie 30. mája 2003, pretože nebol prítomný doma a podľa tvrdenia otca odišiel na lekárske ošetrenie. Rovnako ani na pojednávanie,   ktoré   sa   malo   konať 4.   júla   2003, sa   nepodarilo   na   základe   uznesenia Okresného   súdu   Čadca   predviesť   odporcu,   pretože   sa   nezdržiaval   na   uvedenej   adrese. Následne Okresný súd Čadca 30. júla 2003 vrátil nevybavené dožiadanie o výsluch odporcu okresnému súdu so zdôvodnením, že odporca bol 3-krát predvolaný na výsluch a 4-krát bolo uznesením nariadené jeho predvedenie prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru K., ktoré však nebolo realizované, lebo odporca sa v mieste bydliska nezdržiaval. Okresný súd sa listom z 5. augusta 2003 znova obrátil na Okresný súd Čadca s dožiadaním o výsluch odporcu, avšak odporca sa na výsluch 29. septembra 2003 nedostavil. Okresný súd   listom   z 10. októbra   2003   urgoval   vykonanie   výsluchu   na   Okresnom   súde   Čadca. Obvodné   oddelenie   Policajného   zboru   K.   listom   zo 14.   októbra   2003   oznámilo,   že doručenie   zásielky   odporcovi   bolo   vykázané,   čo   potvrdil   podpisom.   Odporca   sa 10. novembra 2003 telefonicky informoval na Okresnom súde Čadca ohľadne predvolania. Okresný súd Čadca uznesením sp. zn. 10 Cd 13/03 zo 14. novembra 2003 uložil odporcovi poriadkovú pokutu vo výške 15 000 Sk.

Okresný   súd   Čadca   listom   zo 17.   marca   2004   žiadal   CEPO   o zaslanie   správy o trvalom pobyte odporcu. Správa o trvalom pobyte mu bola doručená 25. marca. 2004. Okresný súd Čadca 13. apríla 2004 vrátil dožiadanie bez vybavenia okresnému súdu, ktorý listom   z 27.   apríla   2004   informoval   predsedu   Okresného   súdu   Čadca   o nevybavení dožiadania   a nesprávnom   postupe   súdu   a žiadal   ho   o   vybavenie   spisu,   ktorý   bol   opäť zaslaný   Okresnému   súdu   Čadca.   V spise   je   vložený   úradný   záznam   zo   4.   júna   2004, z ktorého vyplýva, že na predvolanie sa nedostavil odporca a doručenie zásielky u neho nebolo   vykázané.   Obvodné   oddelenie   Policajného   zboru   K.   listom   zo 7. júna   2004 oznámilo, že doručenie zásielky odporcovi nevykonalo, pretože nikto neotváral. Opatrením predsedníčky Okresného súdu Čadca z 23. júna 2004 bola vec pridelená na vybavenie inej sudkyni (Mgr. A. K.). Uznesením Okresného súdu Čadca sp. zn. 1 Cd 15/2004 z 24. júna 2004 bolo rozhodnuté o predvedení odporcu na výsluch v ktorýkoľvek pracovný deň od 8.00 h do 14.00 h pred sudkyňu Mgr. A. K. Podpredsedníčka Okresného súdu Čadca listom z 23. júna 2004 informovala okresný súd o postupe pri zabezpečení dožiadaného výsluchu odporcu. Dňa 13. júla 2004 bol na Okresnom súde Čadca vypočutý odporca.

Na pojednávanie, ktoré sa konalo 26. augusta 2004, sa účastníci konania nedostavili. Pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito.   Zo   zápisnice   z pojednávania   vyplýva,   že prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II budú vypočutí svedkovia Ing. J. M. a Ing. R. K. a prostredníctvom Okresného súdu Čadca svedok J. J. Okresný súd listom z 26. augusta 2004 žiadal odporcu, aby mu doručil doklady o okamžitom zrušení pracovného pomeru navrhovateľa a ďalšie doklady. Okresný súd listom zo 16. augusta 2004 žiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru K. o doručenie zásielky odporcovi. Listami z 26. augusta 2004 okresný súd dožiadal Okresný súd Bratislava II a Okresný súd Čadca o výsluch svedkov. Okresný súd Bratislava II listom z 31. augusta 2004 oznámil okresnému súdu, že postúpil jeho dožiadanie Okresnému súdu Bratislava III. Obvodné oddelenie Policajného zboru K. 30.   septembra   2004   oznámilo   okresnému   súdu,   že   doručilo   zásielku   do   vlastných   rúk odporcovi.   Okresný   súd   Bratislava   III   vrátil   22. októbra   2004   nevybavené   dožiadanie o výsluch svedkov so zdôvodnením, že sa na uvedenej adrese nezdržiavajú. Okresný súd Čadca taktiež nevypočul svedka, pretože sa 1. októbra ani 19. októbra 2004 nedostavil na vypočutie. Nebolo mu možné ani doručiť predvolanie, a to ani prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru Č., pretože sa nenachádzal na uvedenej adrese. Následne po zistení adresy svedka Okresný súd Čadca 17. decembra 2004 vypočul uvedeného svedka.

Vypočutie svedkov bývajúcich v jednotlivých obvodoch okresných súdov Bratislava sa uskutočnilo až 6. júna 2005 a 5. septembra 2005, pretože Okresný súd Bratislava IV mal najprv problém so zistením adries ich trvalého pobytu a následne po vypočutí svedka Ing. J. M. postúpil spis okresného súdu sp. zn. 6 C 1104/98 Okresnému súdu Bratislava I, ktorý bol miestne   príslušný   na   výsluch   svedka   Ing.   R.   K.   Dňa 16. septembra   2005   Okresný   súd Bratislava I vrátil uvedený spis okresnému súdu.

III.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, každý má právo na to, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 38 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov (…).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného súdu   sa   otázka,   či   v konkrétnom   prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého prípadu najmä podľa týchto   troch   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu   (II. ÚS   79/97, I. ÚS 70/98, I. ÚS 3/00).

Pokiaľ   ide   o kritérium   „zložitosť   veci“,   ústavný   súd   vychádzajúc   z obsahu preskúmavaného na vec sa vzťahujúceho písomného materiálu a zisteného priebehu konania konštatuje,   že   doterajšia   dĺžka   konania   nie   je   ovplyvnená   právnou   a   ani   faktickou náročnosťou (zložitosťou) veci.

Správanie účastníka je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k porušeniu   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Z hľadiska hodnotenia   podľa   uvedeného   kritéria   je   potrebné   poukázať   na   to,   že   odporca   úplne ignoroval spoluprácu s okresným súdom, vyhýbal sa jednotlivým pojednávaniam a značne prispel   k zdĺhavosti   konania.   V priebehu   roku   2001   okresný   súd   mal   taktiež   problém doručiť   zásielky   navrhovateľovi   (t.   j.   sťažovateľovi),   pretože   zmenil   trvalé   bydlisko a následne bol vo väzbe a tieto skutočnosti okresnému súdu neoznámil.

Aj   sťažovateľ   prispel   ku   predlžovaniu   konania   neúčasťou   na   pojednávaniach 14. marca 2002 a 21. marca 2002 súvisiacou s nedostatočnou súčinnosťou v tom, že súdu neoznámil, že sa nachádza vo väzbe. Táto nedostatočná súčinnosť sťažovateľa však zásadne neovplyvnila celkovú dĺžku konania ani nespôsobila neefektívnosť postupu okresného súdu.

Tretím   hodnotiacim   kritériom,   použitím   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva prejednať vec v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.

Pri   skúmaní   toho,   či   v dôsledku   postupu   okresného   súdu   došlo   k porušeniu označeného základného práva, ústavný súd zistil, že priebeh takmer celého preskúmavaného konania   je   poznačený   prieťahmi.   Konanie,   ktoré   sa   začalo v roku   1998,   doteraz   nie   je právoplatne ukončené a okresný súd v období od decembra 1999 do júla 2004 sám vo veci konal   iba   deväť   mesiacov   a   ostatné   obdobie   sa   5-krát   obrátil   s dožiadaním   o   výsluch odporcu   na   Okresný   súd   Čadca   napriek   tomu,   že   stále   vrátil   nevybavené   dožiadanie okresnému súdu a odporcu vypočul až 13. júla 2004. Okresný súd mal byť aktívnejší a buď sám vypočuť odporcu, a to aj za cenu, že by využil všetky dostupné prostriedky podľa Občianskeho súdneho poriadku a prinútil odporcu spolupracovať so súdom, resp. obrátiť sa na predsedu Okresného súdu Čadca so žiadosťou o účinnú spoluprácu, tak ako to realizoval v apríli 2004 a jeho dožiadanie bolo kladne vybavené v priebehu 2 a pol mesiaca.

V konaní okresného súdu sp. zn. 6 C 1104/98 teda došlo ku zbytočným prieťahom v celkovej   dĺžke   takmer   štyroch   rokov,   ktoré   treba   považovať za   porušenie   základného práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré boli zapríčinené neefektívnym konaním okresného súdu.

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný   súd   rozhodol   o porušení   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   a práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote,   a preto   prikázal okresnému súdu, aby v uvedenom súdnom konaní konal bez zbytočných prieťahov.

V súvislosti s úpravou sťažnosti čl. 127 ods. 3 ústavy ustanovuje: „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.“

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“. Z ustanovenia § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ústavný súd môže priznať   tomu,   koho   základné   právo   alebo   sloboda   sa   porušili,   aj   primerané   finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ v doplnení sťažnosti z 28. októbra 2005 požadoval primerané finančné zadosťučinenie   vo   výške   100 000   Sk,   avšak   v ďalšom   doplnení   sťažnosti   doručenej ústavnému   súdu   16.   novembra   2005   žiadal   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie vo výške 500 000 Sk. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia zdôvodnil neúmernou dĺžkou konania v jeho veci, počas ktorej je vystavený „pocitom právnej neistoty, krivdy a poníženia, nespravodlivosti, márnosti a úzkosti, keď príslušný súd za neprimeranú dobu nerozhodol a ani nekonal v jeho veci (spore), pričom takéto konanie príslušného súdu vrhlo sťažovateľa do stavu hmotnej núdze, a bolo jednou z príčin rozpadu jeho manželstva…“.

Ústavný súd sťažovateľovi priznal primerané finančné zadosťučinenie a pri určovaní jeho výšky vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva,   keď   priznáva   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   to,   že   celková   doba   konania   okresného   súdu   bola   poznačená zbytočnými   prieťahmi na strane okresného   súdu,   ústavný   súd   pri   priznaní primeraného finančného   zadosťučinenia   podľa   §   56   ods.   4   zákona   o ústavnom   súde   považoval   za primerané   priznať   ho   sťažovateľovi   vo   výške   40   000   Sk.   Vo   zvyšnej   časti   návrhu   na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nevyhovel.

Právny   zástupca   sťažovateľa   v sťažnosti   žiadal   ústavný   súd   o priznanie   trov právneho   zastúpenia.   Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o trovách   požadovaných   právnym zástupcom sťažovateľa vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi   bol   právny   zástupca   ustanovený   ústavným   súdom   a   bol   vo   veci úspešný, preto je potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom.

Podľa   §   1   ods.   3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

V zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania   pred   ústavným   súdom,   ak   predmet   sporu   nie   je   možné   oceniť   peniazmi. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Ústavný súd preto vychádzal pri priznaní náhrady trov právneho zastúpenia za úkony právnej   služby   vykonané   v roku   2005   z   oznámenia   Štatistického   úradu   Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk.

Právny   zástupca   v sťažnosti   vyčíslil   trovy   právneho   zastúpenia   podľa   vyhlášky č. 655/2004 Z. z. nasledovným spôsobom: trovy konania v sume 13 687 Sk (trovy právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby, prevzatie a príprava zastúpenia, preštudovanie spisu, porada s klientom, doplnenie sťažnosti, každý á 2 501 Sk = 10 004 Sk + 19 % DPH = 11 904 Sk + strata času 2 polhod. po 250 Sk + 4-krát režijný paušál á 150 Sk a cestovné 24. októbra 2005 v sume 638 Sk).

Ústavný súd priznal úhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške požadovanej právnym zástupcom sťažovateľa.

Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. februára 2006