znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 245/04-64

Ústavný súd Slovenskej   republiky na verejnom zasadnutí 22. júna 2005 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya prerokoval sťažnosť Ing. M. O., V., zastúpeného advokátom JUDr. J. T., P., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní sp. zn. 2 C 531/99, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. M. O. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd v konaní vedenom   na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 2 C 531/99 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Kežmarok   p r i k a z u j e   v konaní sp. zn. 2 C 531/99 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. M. O. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom   dvadsaťtisíc   slovenských   korún), ktoré   je Okresný   súd   Kežmarok povinný mu zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Kežmarok j e   p o v i n n ý   nahradiť Ing. M. O. trovy právneho zastúpenia v sume 11 889 Sk (slovom jedenásťtisícosemstoosemdesiatdeväť slovenských korún) na účet právneho zástupcu JUDr. J. T. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti Ing. M. O. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2004 doručená   sťažnosť   Ing.   M.   O.,   V.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom JUDr. J. T., P., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) Okresným súdom Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 2 C 531/99.

Porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny vidí sťažovateľ v nasledovne opísanom skutkovom stave.

Sťažovateľ uvádza, že rozsudkom okresného súdu sp. zn. 2 C 531/99 z 19. decembra 2001 v právnej veci o ochranu osobnosti bolo rozhodnuté, že sťažovateľ je ako odporca povinný zdržať sa určitých tvrdení týkajúcich sa navrhovateľa, doručiť svedkovi list v znení určenom   okresným   súdom,   uhradiť   navrhovateľovi   sumu   200   000   Sk,   trovy   konania a právneho zastúpenia.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 4 Co 184/03 z 30. júna 2003 čiastočne potvrdil posudzovaný rozsudok okresného súdu v časti týkajúcej sa   povinnosti   sťažovateľa   zdržať   sa   určitých   výrokov   týkajúcich   sa   navrhovateľa, povinnosti doručiť list svedkovi v znení určenom okresným súdom a povinnosti uhradiť náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľovi v sume 100 000 Sk. Vo zvyšnej časti odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Sťažovateľ podal proti právoplatnému rozsudku v októbri 2003 dovolanie, pričom v sťažnosti uvádza, že spis nebol dosiaľ expedovaný z okresného súdu Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Zároveň v časti predmetnej veci, ktorú krajský súd rozsudkom zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, okresný súd dosiaľ nerozhodol. Sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu, odpoveď však nedostal.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ vo svojom návrhu výroku rozhodnutia (petite) žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny v konaní okresného súdu sp. zn. 2 C 531/99 a prikázal okresnému súdu konať v uvedenej veci bez zbytočných prieťahov. Zároveň sťažovateľ žiada primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 245/04-8 z 18. augusta 2004 prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.

Právny zástupca sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 30. septembra 2004 oznámil, že sťažovateľ trvá na verejnom ústnom pojednávaní pred ústavným súdom. Ústavný súd výzvou zo 16. septembra 2004 požiadal predsedu okresného súdu, aby sa v zmysle ustanovenia § 29 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vyjadril k sťažnosti sťažovateľa a oznámil, či trvá na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Predseda okresného súdu v stanovisku doručenom ústavnému súdu 11. októbra 2004 uviedol   rozbor   napadnutej   veci   s časovou   analýzou   jednotlivých   úkonov   tak,   ako   ich vypracovala zákonná sudkyňa prejednávajúca posudzovanú vec, pričom ďalšie návrhy na dokazovanie neboli okresným súdom predložené.

Predseda   okresného   súdu   zároveň   vo   svojom   vyjadrení   uviedol,   že   okresný   súd netrvá na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.

III.

Ústavný   súd   nariadil   na 22.   jún   2005   verejné ústne pojednávanie,   na ktorom   sa zúčastnili sťažovateľ a jeho právny zástupca, pričom ústavnému súdu bolo 21. júna 2005 doručené   písomné   ospravedlnenie   neúčasti   predsedu   okresného   súdu   na   pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti.

Na verejnom ústnom pojednávaní sa sťažovateľ a jeho právny zástupca pridržiavali písomného   znenia   sťažnosti.   Zdôraznila   sa   pritom   najmä   skutočnosť,   že   celková   dĺžka predmetného konania je neprijateľná aj vzhľadom na predmet konania. Sťažovateľ a jeho právny   zástupca   zároveň   žiadali,   aby   ústavný   súd   v náleze   vyslovil,   že   k porušeniu sťažovateľovho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny v posudzovanom konaní došlo, pričom právny zástupca   žiadal   o pripustenie   zmeny   petitu   v časti   priznania   primeraného   finančného zadosťučinenia zo sumy 100 000 Sk na sumu 30 000 Sk.

IV.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľa, stanoviska predsedu okresného súdu, verejného ústneho pojednávania uskutočneného v konaní pred ústavným súdom 22. júna 2005, ako aj podrobného preštudovania spisu okresného súdu sp. zn. 2 C 531/99 zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Navrhovateľ doručil okresnému súdu 9. septembra 1999 žalobu týkajúcu sa ochrany osobnosti s prílohami proti sťažovateľovi ako odporcovi. Okresný súd vydal 10. septembra 1999   pokyn   na   doručenie   výzvy   navrhovateľovi,   aby   v určenej   lehote   uhradil   súdny poplatok. Okresný súd vydal zároveň 10. septembra 1999 pokyn na doručenie návrhu na začatie konania sťažovateľovi,   aby sa   k nemu ako odporca   vyjadril.   Sťažovateľ doručil svoje stanovisko okresnému súdu 11. októbra 1999.

Právny   zástupca   navrhovateľa   doručil   okresnému   súdu   28.   októbra   1999   úhradu súdneho   poplatku.   Okresný   súd   nariadil   4.   novembra   1999   termín   pojednávania   na 18. november 1999. Právny zástupca navrhovateľa doručil okresnému súdu 17. novembra 1999 faxové podanie, v ktorom ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní 18. novembra 1999 z dôvodu zabezpečenia obhajoby vo väzobnej trestnej veci.

Predvolaný   svedok   doručil   okresnému   súdu   18.   novembra   1999   faxové   podanie, v ktorom uviedol dôvody svojej neúčasti na pojednávaní 18. novembra 1999. Sťažovateľ doručil   okresnému   súdu   18.   novembra   1999   faxové   podanie,   v ktorom   uviedol   dôvody svojej neúčasti na pojednávaní 18. novembra 1999. Na pojednávaní 18. novembra 1999 boli neprítomní účastníci konania a predvolaný svedok, pričom pojednávanie bolo uznesením odročené na neurčito.

Okresný súd nariadil 31. mája 2001 termín pojednávania na 23. august 2001. Podľa úradného záznamu okresného súdu zo 16. augusta 2001 sťažovateľ so svojím právnym zástupcom   nahliadli   do   posudzovaného   spisu.   Sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu 23. augusta 2001 faxové podanie, v ktorom uviedol dôvody svojej neúčasti na pojednávaní

23. augusta 2001, pričom zároveň ospravedlnil aj neúčasť svojho právneho zástupcu na uvedenom pojednávaní.

Na   pojednávaní   23.   augusta   2001   vypovedal   navrhovateľ   a predvolaný   svedok a pojednávanie bolo odročené na 2. október 2001. Právny zástupca navrhovateľa doručil okresnému súdu 28. augusta 2001 návrhy na vypočutie ďalších svedkov v posudzovanom konaní. Na pojednávaní 2. októbra 2001 právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil neúčasť navrhovateľa na pojednávaní a právny zástupca sťažovateľa trval na vypočutí prítomného svedka za účasti navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu bolo pojednávanie uznesením odročené na 30. október 2001.

Právny   zástupca   navrhovateľa   doručil   okresnému   súdu   29.   októbra   2001   faxové podanie, v ktorom uviedol dôvody neúčasti navrhovateľa na pojednávaní 30. októbra 2001. Na pojednávaní 30. októbra 2001 vypovedal sťažovateľ ako účastník konania a navrhol ďalšie   dokazovanie   týkajúce   sa   predmetnej   veci,   pričom   pojednávanie   bolo   uznesením odročené na 20. november 2001.

Okresný   súd   prípisom   z 30.   októbra   2001   požiadal   Úrad   inšpekčnej   služby Policajného zboru K., inšpekčný odbor o poskytnutie informácií týkajúcich sa predmetu konania.   Predmetná   odpoveď   bola   okresnému   súdu   doručená   20.   novembra   2001. Na pojednávaní 20. novembra 2001 vypovedali účastníci konania a predvolaní svedkovia, pričom   pojednávanie   bolo   uznesením   odročené   na   29.   november   2001   za   účelom predvolania ďalšieho svedka.

Okresný súd prípisom z 20. novembra 2001 požiadal zástupcov spoločnosti C., a. s., o poskytnutie informácií týkajúcich sa predmetu konania. Právny zástupca navrhovateľa doručil   okresnému   súdu   23.   novembra   2001   doplnenie   petitu   žaloby   navrhovateľa. Na pojednávaní 29. novembra 2001 okresný súd uznesením pripustil zmenu petitu žaloby, bol vypočutý predvolaný svedok a pojednávanie bolo uznesením odročené na 19. december 2001. Spoločnosť C., a. s., doručila okresnému súdu 23. novembra 2001 odpoveď na prípis okresného súdu z 20. novembra 2001.

Sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   5.   decembra   2001   žiadosť   o zaslanie   kópie zápisnice z pojednávania uskutočneného 23. augusta 2001 a 17. decembra 2001 záverečné vyjadrenie k žalobe navrhovateľa s prílohami.

Na pojednávaní 19. decembra 2001 bol vyhlásený rozsudok č. k. 2 C 531/99-85, ktorým bola sťažovateľovi uložená povinnosť zdržať sa určitých tvrdení, doručiť svedkovi list   určeného   znenia,   uhradiť   sťažovateľovi   určenú   finančnú   sumu   a trovy   právneho zastúpenia.

Podľa záznamu o zložení okresného súdu z 21. decembra 2001 navrhovateľ uhradil súdny poplatok za zmenu petitu žaloby 21. decembra 2001. Právny zástupca navrhovateľa doručil okresnému súdu 31. decembra 2001 vyčíslenie trov právneho zastúpenia. Podľa úradného záznamu okresného súdu z 24. apríla 2002 sťažovateľ v uvedený deň nahliadol do posudzovaného spisu.

Právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu 3. mája 2002 odvolanie proti rozsudku okresného súdu č. k. 2 C 531/99-85 z 19. decembra 2001. Okresný súd vydal 20. mája 2002 pokyn na doručenie prípisu sťažovateľovi, aby v stanovenej lehote uhradil súdny poplatok za podané odvolanie. Okresný súd zároveň vydal 20. mája 2002 pokyn na zaslanie odvolania sťažovateľa na vyjadrenie navrhovateľovi. Právny zástupca navrhovateľa doručil okresnému súdu 30. mája 2002 vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľa. Okresný súd prípisom z 30. mája 2002 zaslal spis krajskému súdu za účelom rozhodnutia o odvolaní.

Podľa záznamu o zložení okresného súdu zo 4. júna 2002 sťažovateľ uhradil súdny poplatok   za   podanie   odvolania   4.   júna   2002.   Okresný   súd   opravným   uznesením   č.   k. 2 C 531/99-104   z   12.   februára   2003   opravil   výrok   rozsudku   č.   k.   2   C   531/99-85 z 19. decembra 2001 o trovách v zmysle ustanovenia § 164 Občianskeho súdneho poriadku. Okresný súd vydal 31. marca 2003 pokyn na doručenie predmetného opravného uznesenia účastníkom konania a opätovné predloženie spisu krajskému súdu za účelom rozhodnutia o odvolaní   podaného   sťažovateľom.   Krajskému   súdu   bol   predmetný   spis   doručený 25. apríla 2003.

Krajský   súd   nariadil   10.   júna   2003   termín   pojednávania   na   30.   jún   2003. Na pojednávaní 30. júna 2003 krajský súd rozsudkom č. k. 4 Co 184/03-109 v časti potvrdil rozsudok   okresného   súdu   č.   k.   2   C   531/99-85   z 19.   decembra   2001,   pričom   v časti predmetný rozsudok okresného súdu   zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Predmetný spis bol okresnému súdu vrátený 22. septembra 2003.

Okresný súd vydal 23. septembra 2003 pokyn na doručenie uznesenia krajského súdu účastníkom konania a ich právnym zástupcom. Okresný súd prípisom z 23. septembra 2003 požiadal   navrhovateľa   a jeho   právneho   zástupcu   o doplnenie   dôkazov   týkajúcich   sa predmetu   konania   v určenej   lehote.   Okresnému   súdu   bola   10.   októbra   2003   doručená žiadosť   Krajskej   prokuratúry   v Prešove   (ďalej   len   „krajská   prokuratúra“)   o zapožičanie predmetného spisu.

Sťažovateľ doručil okresnému súdu 7. októbra 2003 dovolanie proti právoplatnej časti   rozsudku   č.   k.   2   C   531/99-85   z   19.   decembra   2001   v zmysle   ustanovenia   §   237 písm. b)   a g)   Občianskeho   súdneho   poriadku.   Právny   zástupca   navrhovateľa   doručil okresnému súdu 3. novembra 2003 návrhy na ďalšie dokazovanie týkajúce sa predmetu konania.

Okresný súd vydal 21. júna 2004 pokyn na doručenie prípisu sťažovateľovi, aby sa v určenej   lehote   vyjadril,   či   vznáša   námietku   zaujatosti   voči   zákonnej   sudkyni   alebo všetkým sudcom okresného súdu. Okresný súd prípisom   z 13. júla 2004 zaslal krajskej prokuratúre rozsudky okresného súdu a krajského súdu v predmetnej veci a uviedol dôvody, pre ktoré nie je možné zapožičať posudzovaný spis. Krajská prokuratúra v liste doručenom predsedovi   okresného   súdu   28.   júla   2004   požiadala   o zapožičanie   predmetného   spisu. Predseda okresného súdu vydal 29. júla 2004 pokyn na okamžité zaslanie spisu krajskej prokuratúre. Spis bol vrátený okresnému súdu 27. augusta 2004.

Sťažovateľ vo vyjadrení doručenom okresnému súdu 31. augusta 2004 uviedol, že nevznáša námietku zaujatosti. Okresný súd vydal 3. septembra 2004 pokyn na doručenie dovolania sťažovateľa navrhovateľovi a výzvy sťažovateľovi na úhradu súdneho poplatku za podané dovolanie. Okresný súd vydal 20. septembra 2004 pokyn na zistenie skutočnosti, či bol sťažovateľom požadovaný súdny poplatok uhradený.

Podľa záznamu o zložení okresného súdu z 22. septembra 2004 sťažovateľ uhradil súdny poplatok za podanie dovolania 16. septembra 2004. Posudzovaný spis bol následne doručený najvyššiemu súdu 15. októbra 2004 za účelom rozhodnutia o dovolaní. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 2 Cdo 222/2004 z 20. januára 2005 dovolanie sťažovateľa odmietol, pričom spis bol okresnému súdu vrátený 31. januára 2005.

Okresný súd nariadil 28. februára 2005 termín pojednávania na 31. marec 2005. Podľa   úradného   záznamu   okresného   súdu   zo   16.   marca   2005   sťažovateľ   nahliadol v uvedený   deň   do   predmetného   spisu.   Okresnému   súdu   bola   24.   marca   2005   doručená žiadosť ústavného súdu o predloženie posudzovaného spisu. Právny zástupca navrhovateľa doručil okresnému súdu 31. marca 2005 späťvzatie žaloby a žiadosť o priznanie náhrady trov konania

Sťažovateľ doručil   okresnému súdu   4.   apríla   2005   vyjadrenie,   v ktorom   vzniesol námietku zaujatosti proti zákonnej sudkyni, celému okresnému súdu, a žiadosť o prikázanie prejednávanej   veci   Okresnému   súdu   Vranov   nad   Topľou   s   prílohami.   Okresný   súd   vo vyjadrení   z 27.   apríla   2005   adresovanom   Generálnej   prokuratúre   Slovenskej   republiky uviedol dôvody, pre ktoré nie je možné zapožičať predmetný spis.

Zákonná   sudkyňa   sa   vyjadrila   k námietke   zaujatosti   vznesenej   sťažovateľom stanoviskom   zo   4.   mája   2005.   Ústavný   súd   listom   z 12.   mája   2005   opätovne   požiadal okresný   súd   o   predloženie   posudzovaného   spisu.   Uvedenou   žiadosťou   ústavného   súdu (č. l. 162 – 163) posudzovaný spis končí.

V.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. V zmysle čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne a bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu, pričom nestačí, že štátny orgán vo veci koná (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 157/02, I. ÚS 76/03). Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech   účastníka,   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   na   naplnenie   ústavného   práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99, III. ÚS 127/03 a ďalšie).

Sťažovateľ využil právny prostriedok, ktorého uplatnenie sa vyžaduje pred podaním návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, a podal sťažnosť na prieťahy v konaní 10. decembra 2003. Predseda okresného súdu vo vyjadrení sp. zn. Spr 10 036/03 z 22. júna 2004   uviedol,   že   sťažnosť   považuje   za   opodstatnenú,   a nariadil   zákonnej   sudkyni v predmetnej veci okamžite konať.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 813/00, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť   veci,   o ktorej   súd   rozhoduje,   správanie   účastníkov   súdneho   konania   a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že hoci predmetom sporu je žaloba týkajúca ochrany osobnosti, ktorá nepatrí k jednoduchým veciam   po   skutkovej   stránke,   napriek   tomu   ide   o vec,   ktorá   patrí   do   štandardnej rozhodovacej   agendy   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   navyše   v   tejto   súvislosti zdôrazňuje,   že   pokiaľ   posudzoval   predmetné   konanie   z hľadiska   zbytočných   prieťahov, práve   s   prihliadnutím   na   skutkovú   stránku   veci   posudzoval   len   obdobia   nečinnosti okresného súdu, keď neboli v určitých obdobiach vykonané žiadne úkony v predmetnej veci s ohľadom na skutočnosť, že v konaniach o ochranu osobnosti často dochádza k predĺženiu konaní kvôli skutkovej náročnosti sporov.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny.

Sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   ospravedlnenie   svojej   neúčasti   na pojednávaniach   18.   novembra   1999   a 23.   augusta   2001   z dôvodu   plnenia   pracovných povinností.   Napriek   skutočnosti,   že   sťažovateľ   ako   účastník   konania   využil   svoje oprávnenie v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, uvedenými neúčasťami   došlo   k určitému   predĺženiu   konania,   ktoré   nemožno   pripísať   na   ťarchu okresného súdu

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku postupu okresného súdu došlo k porušeniu vyššie uvedeného práva,   ústavný   súd   zistil,   že   tomu   tak   je,   a   to   bez   existencie   zákonnej   prekážky (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 3/00).

Ústavný súd z prehľadu úkonov vykonaných okresným súdom v tejto veci zistil, že okresný súd nevykonal žiadny úkon v posudzovanej veci od 18. novembra 1999 do 31. mája 2001 (18 mesiacov) a od 3. novembra 2003 do 21. júna 2004 (6,5 mesiacov).

Predseda okresného súdu v stanovisku doručenom ústavnému súdu 11. októbra 2004 uviedol   rozbor   napadnutej   veci   s časovou   analýzou   jednotlivých   úkonov   tak,   ako   ich vypracovala zákonná sudkyňa prejednávajúca posudzovanú vec.

Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku postup okresného súdu v predmetnej veci vyhodnotil ako konanie, v ktorom došlo k   zbytočným   prieťahom   zo   strany   okresného   súdu   v   celkovej   dĺžke   24,5   mesiacov (t. j. obdobia od 18. novembra 1999 do 31. mája 2001 a od 3. novembra 2003 do 21. júna 2004).

Právo zaručené podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa realizuje takým konaním všeobecných súdov, ktoré plynule smeruje k odstráneniu právnej neistoty osoby, ktorá sa obrátila na súd v konkrétnej veci (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 40/97).

Na základe týchto dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako mu ho zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny.

Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   ak   porušenie   základných   práv   a   slobôd   vzniklo nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd preto v zmysle uvedeného článku ústavy prikázal vo výroku tohto rozhodnutia okresnému súdu konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov.

VI.

Pretože   ústavný   súd   rozhodol   o porušení   práva   sťažovateľa,   zaoberal   sa   aj   jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

Ústavný súd pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vzal do úvahy obdobie nečinnosti okresného súdu, ako aj okolnosť, že sťažovateľ svojím správaním neprispel k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní, ale svojimi procesnými úkonmi prispel k určitému predĺženiu posudzovaného konania, ktoré však nemožno pripísať na vrub okresnému súdu. Ústavný súd považuje sumu 20 000 Sk pre sťažovateľa za primeranú so zreteľom na konkrétne okolnosti posudzovanej veci, a preto žiadosti sťažovateľa, ktorý požadoval priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 30 000 Sk, vo zvyšnej časti nevyhovel.

Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   so   zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu,   preto ústavný   súd   žiadosti   sťažovateľa   o primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   zvyšnej   časti nevyhovel a priznanú sumu považoval za primeranú aj s ohľadom na dĺžku zbytočných prieťahov v posudzovanom konaní.

V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom   súde,   ktorý   v odôvodnených   prípadoch   umožňuje   ústavnému   súdu   podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy,   ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   náhradu   trov právneho zastúpenia, pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa bolo porušené, a teda mal vo veci úspech.

Právny zástupca sťažovateľa vo vyjadrení z 22. júna 2005 žiadal o priznanie náhrady trov   právneho   zastúpenia   v konaní   pred   ústavným   súdom   za   právne   služby   poskytnuté v roku 2004 a 2005 v celkovej sume 11 889 Sk. Vzhľadom na skutočnosť, že požadovaná suma neprekračuje sumu trov právneho zastúpenia vyčíslenú podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   a   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ústavný súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v požadovanej sume, pričom uvedenú   sumu   ústavný   súd   zaviazal   uhradiť   okresný   súd   na   účet   právneho   zástupcu sťažovateľa (ustanovenie § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. júna 2005