SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 244/2014-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2014 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Marcel Biznár, s. r. o., Bajkalská 31, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Marcel Biznár, pre namietané porušenie jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd „postupom orgánov činných v trestnom konaní v trestnej veci sťažovateľa“ a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť M. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. marca 2014 doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) „postupom orgánov činných v trestnom konaní v trestnej veci sťažovateľa“.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 10. októbra 2013 mu bolo vznesené obvinenie, bola mu obmedzená osobná sloboda, vykonaná domová prehliadka a prehliadky iných priestorov, v rámci ktorých boli zaistené všetky elektronické prístroje a počítače aj napriek tomu, že podľa vyjadrenia sťažovateľa neboli v jeho držbe alebo v užívaní. Sťažovateľ dodal, že je advokát a v rámci prehliadok mu boli zaistené aj spisy klientov. Sťažovateľ uviedol, že tento zásah bol vykonaný Prezídiom Policajného zboru, národnou kriminálnou agentúrou, expozitúrou Západ, Nitra (ďalej len „NKA“) pod sp. zn. ČVS: PPZ-500/NKA-FP-ZA-2013. Podľa udania sťažovateľa v čase obmedzenia jeho osobnej slobody mu nebolo umožnené užívať lieky a taktiež mu neboli umožnené ani prehliadky u lekárov.
Podľa jeho názoru „konal v súlade so zákonom o advokácii a podľa advokátskeho poriadku a ďalších predpisov... Advokát (sťažovateľ) nesmie použitím informácií ktorú v súvislosti s poskytovaním právnych služieb získal o klientovi alebo od klienta, spôsobiť klientovi ujmu, alebo sebe alebo tretej osobe zabezpečiť prospech na ujmu klienta. Ale OČTK vôbec nerešpektujú žiadne právne predpisy a nútia sťažovateľa, aby spolupracoval s políciou tak, že im dobrovoľne odovzdá informácie, ktoré získal zastupovaním a poskytovaním právnych služieb... Sťažovateľ vykonáva činnosť poskytovania právnych služieb cestou s. r. o. K., ktorej je konateľom aj spoločníkom. Žiadne daňové podlžnosti nemá ani táto spoločnosť, ani ako osoba. Ako je v obvinení uvedené, voči sťažovateľovi sa vedie trestné konanie pre zločin neodvedenia dane a poistného... Tým, že OČTK presadzujú názor, že postulát spravodlivého a zákonného konania sa nevzťahuje na trestné konanie vo fáze vzneseného obvinenia, asi z toho dôvodu je obsah listov prokurátora neobvykle arbitrárny a nepresvedčivý, tobôž zrozumiteľný a odôvodnený a sú uvádzané nepravdy, resp. polopravdy.“.
V tejto súvislosti uviedol, že proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť. Sťažovateľ ďalej argumentoval: „Krajská prokuratúra Nitra zámerne uvádza nepravdivé údaje napr. o držbe a vlastníctve počítačov, na námietky v merite veci absolútne nereaguje, odmieta účasť sťažovateľa na úkonoch, s tým, že zákonnosť a spravodlivosť konania bez zbytočných prieťahov sa nedá aplikovať na konanie, kde tento inštitút neplatí, GP SR sa listom IV/3/GPt 415/13/1000-28 zo dňa 8. 2. 2014 s nimi stotožňuje. Ako je zrejmé, z listu GP SR IV Pz 280/13/1000-9 generálna prokuratúra sa stotožňuje s tvrdením a konaním KP v Nitre, zastávame názor, že sa jedná o príklad falošnej solidarity prokurátorov obhájiť vyfabulovaný trestný čin, ktorý mal spáchať sťažovateľ.“ Z postupu orgánov činných v trestnom konaní vyplýva „cielená snaha zamedziť sťažovateľovi ďalší výkon povolania advokáta... Polícia upravuje výpovede svedkov, aby vypovedali v rozpore so svojimi výpoveďami vykonanými pred orgánmi finančnej správy.“. K tomu sťažovateľ dodal, že postupom orgánov činných v trestnom konaní v jeho trestnej veci bolo porušené právo na spravodlivý proces, pretože tieto orgány konali podľa neho arbitrárne a svojvoľne, svoje rozhodnutia riadne neodôvodnili a vydali ich v rozpore s právnymi normami trestného práva.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:
„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR postupom orgánov činných v trestnom konaní v trestnej veci sťažovateľa bližšie v texte návrhu, porušené bolo.
2. Uznesenie Prezídia PZ, NAKA v Nitre PPZ-500/NKA-FP-ZA-2013 zo dňa 10. 10. 2013 sa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.
3. GP SR je povinná do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu Ústavného súdu SR zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľovi vo výške 3.600,- € na účet sťažovateľa vedený...
Trovy právneho zastúpenia za 2 úkony (prevzatie zastupovania a podanie sťažnosti na Ústavný súd SR), t. j. 2 úkony á 134,- € = 268,- € + 2 x náhrada hotových výdavkov á 8,04 € - 16,08 €, t. j. 284,08 € + 56,82 € (20 % DPH) = 340,90 € zaplatiť na účet právneho zástupcu vedený...“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Preskúmaním obsahu podania sťažovateľa dospel ústavný súd k zisteniu, že toto aj napriek tomu, že sťažovateľ je zastúpený právnym zástupcom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde a § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
Z obsahu podania sťažovateľa vyplýva, že prejavuje nespokojnosť s postupom orgánov činných v trestnom konaní, petit sťažnosti nie je formulovaný jasne a zrozumiteľne. Na tomto mieste považuje ústavný súd za potrebné zdôrazniť, že petit sťažnosti nemôže byť formulovaný všeobecne spôsobom odkazujúcim na text odôvodnenia sťažnosti.
Petit sťažnosti, tak ako ho ustálil sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, nespĺňa podmienku určitosti, o čom svedčí skutočnosť, že porušenie práv sťažovateľ namietal vo všeobecnosti postupom orgánov činných v trestnom konaní, ale v jeho ďalších bodoch žiadal zrušiť uznesenie NKA sp. zn. ČVS: PPZ-500/NKA-FP-ZA-2013 z 10. októbra 2013 a primerané finančné zadosťučinenie si uplatnil voči ďalšiemu orgánu verejnej moci – Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť sťažovateľa ako celok pôsobí zmätočne a neurčito a vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo pri uplatnení námietky o porušení základných práv (pri zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom) v konaní pred ústavným súdom nemožno akceptovať.
Právny zástupca by mal byť spôsobilý skoncipovať podanie, ktoré by malo byť objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé. Dôvody sťažnosti nie sú totožné s nekonkrétnym a nevykonateľným petitom.
Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 32/2011).
Sťažnosť vykazuje nedostatky náležitostí predpísaných zákonom o ústavnom súde, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z uvedeného dôvodu už pri jej predbežnom prerokovaní odmietol (obdobne napr. III. ÚS 210/09, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 26/2012).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. apríla 2014