znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 244/2014-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   K.,   zastúpeného   Advokátskou   kanceláriou   Marcel Biznár, s. r. o., Bajkalská 31, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Marcel Biznár, pre namietané porušenie jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd „postupom   orgánov   činných v trestnom konaní v trestnej veci sťažovateľa“ a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. marca 2014 doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) „postupom   orgánov   činných v trestnom konaní v trestnej veci sťažovateľa“.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 10. októbra 2013 mu bolo vznesené obvinenie, bola   mu   obmedzená   osobná   sloboda,   vykonaná   domová   prehliadka   a   prehliadky   iných priestorov, v rámci ktorých boli zaistené všetky elektronické prístroje a počítače aj napriek tomu,   že   podľa   vyjadrenia   sťažovateľa   neboli v jeho   držbe   alebo v užívaní.   Sťažovateľ dodal, že je advokát a v rámci prehliadok mu boli zaistené aj spisy klientov. Sťažovateľ uviedol, že tento zásah bol vykonaný Prezídiom Policajného zboru, národnou kriminálnou agentúrou, expozitúrou Západ, Nitra (ďalej len „NKA“) pod sp. zn. ČVS: PPZ-500/NKA-FP-ZA-2013. Podľa udania sťažovateľa v čase obmedzenia jeho osobnej slobody mu nebolo umožnené užívať lieky a taktiež mu neboli umožnené ani prehliadky u lekárov.

Podľa jeho názoru „konal v súlade so zákonom o advokácii a podľa advokátskeho poriadku   a   ďalších   predpisov...   Advokát   (sťažovateľ)   nesmie   použitím   informácií   ktorú v súvislosti s poskytovaním právnych služieb získal o klientovi alebo od klienta, spôsobiť klientovi ujmu, alebo sebe alebo tretej osobe zabezpečiť prospech na ujmu klienta. Ale OČTK vôbec nerešpektujú žiadne právne predpisy a nútia sťažovateľa, aby spolupracoval s políciou   tak,   že   im   dobrovoľne   odovzdá   informácie,   ktoré   získal   zastupovaním a poskytovaním   právnych   služieb...   Sťažovateľ   vykonáva   činnosť   poskytovania   právnych služieb cestou s. r. o. K., ktorej je konateľom aj spoločníkom. Žiadne daňové podlžnosti nemá ani táto spoločnosť, ani ako osoba. Ako je v obvinení uvedené, voči sťažovateľovi sa vedie trestné konanie pre zločin neodvedenia dane a poistného... Tým, že OČTK presadzujú názor, že postulát spravodlivého a zákonného konania sa nevzťahuje na trestné konanie vo fáze   vzneseného   obvinenia,   asi   z   toho   dôvodu   je   obsah   listov   prokurátora   neobvykle arbitrárny a nepresvedčivý, tobôž zrozumiteľný a odôvodnený a sú uvádzané nepravdy, resp. polopravdy.“.

V tejto súvislosti uviedol, že proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť. Sťažovateľ ďalej argumentoval: „Krajská prokuratúra Nitra zámerne uvádza nepravdivé údaje napr. o držbe a vlastníctve počítačov, na námietky v merite veci absolútne nereaguje, odmieta účasť sťažovateľa na úkonoch, s tým, že zákonnosť a spravodlivosť konania bez zbytočných prieťahov sa nedá aplikovať na konanie, kde tento inštitút neplatí, GP SR sa listom IV/3/GPt 415/13/1000-28 zo dňa 8. 2. 2014 s nimi stotožňuje. Ako je zrejmé, z listu GP SR IV Pz 280/13/1000-9 generálna prokuratúra sa stotožňuje s tvrdením a konaním KP v Nitre, zastávame názor, že sa jedná o príklad falošnej solidarity prokurátorov obhájiť vyfabulovaný   trestný   čin,   ktorý   mal   spáchať   sťažovateľ.“ Z postupu   orgánov   činných v trestnom konaní vyplýva „cielená snaha zamedziť sťažovateľovi ďalší výkon povolania advokáta...   Polícia   upravuje   výpovede   svedkov,   aby   vypovedali   v   rozpore   so   svojimi výpoveďami vykonanými pred orgánmi finančnej správy.“. K tomu sťažovateľ dodal, že postupom orgánov činných v trestnom konaní v jeho trestnej veci bolo porušené právo na spravodlivý proces, pretože tieto orgány konali podľa neho arbitrárne a svojvoľne, svoje rozhodnutia   riadne   neodôvodnili   a   vydali   ich   v   rozpore   s právnymi   normami   trestného práva.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva   a   základných   slobôd   a   čl.   46   ods.   1   Ústavy   SR postupom orgánov činných v trestnom konaní v trestnej veci sťažovateľa bližšie v texte návrhu, porušené bolo.

2.   Uznesenie   Prezídia   PZ,   NAKA   v   Nitre   PPZ-500/NKA-FP-ZA-2013   zo   dňa 10. 10. 2013 sa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. GP SR je povinná do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu Ústavného súdu   SR   zaplatiť   finančné   zadosťučinenie   sťažovateľovi   vo   výške   3.600,-   €   na   účet sťažovateľa vedený...

Trovy právneho zastúpenia za 2 úkony (prevzatie zastupovania a podanie sťažnosti na Ústavný súd SR), t. j. 2 úkony á 134,- € = 268,- € + 2 x náhrada hotových výdavkov á 8,04 € - 16,08 €, t. j. 284,08 € + 56,82 € (20 % DPH) = 340,90 € zaplatiť na účet právneho zástupcu vedený...“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

Preskúmaním obsahu podania sťažovateľa dospel ústavný súd k zisteniu, že toto aj napriek   tomu,   že   sťažovateľ   je   zastúpený   právnym   zástupcom,   nespĺňa   náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde a § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto   ho   podáva,   prípadne   proti   komu   návrh   smeruje,   akého   rozhodnutia   sa   navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Z obsahu   podania   sťažovateľa   vyplýva,   že   prejavuje   nespokojnosť   s postupom orgánov činných v trestnom konaní, petit sťažnosti nie je formulovaný jasne a zrozumiteľne. Na tomto mieste považuje ústavný súd za potrebné zdôrazniť, že petit sťažnosti nemôže byť formulovaný všeobecne spôsobom odkazujúcim na text odôvodnenia sťažnosti.

Petit sťažnosti, tak ako ho ustálil sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom,   nespĺňa   podmienku   určitosti,   o čom   svedčí   skutočnosť,   že   porušenie   práv sťažovateľ   namietal   vo   všeobecnosti   postupom   orgánov   činných   v trestnom   konaní,   ale v jeho ďalších bodoch žiadal zrušiť uznesenie NKA sp. zn. ČVS: PPZ-500/NKA-FP-ZA-2013 z 10. októbra 2013 a primerané finančné zadosťučinenie si uplatnil voči ďalšiemu orgánu verejnej moci – Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť sťažovateľa ako celok pôsobí zmätočne a neurčito a vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo pri uplatnení námietky o porušení základných práv (pri zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom) v konaní pred ústavným súdom nemožno akceptovať.

Právny   zástupca   by   mal   byť   spôsobilý   skoncipovať   podanie,   ktoré by   malo   byť objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie   konania,   ale   aj   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,   ak   ide   o   osoby   práva   znalé.   Dôvody   sťažnosti   nie   sú   totožné   s nekonkrétnym a nevykonateľným petitom.

Ústavný   súd   pripomína,   že   taký   rozsah   nedostatkov   zákonom   predpísaných náležitostí,   aký   vyplýva   z   podania   sťažovateľa,   nie   je   povinný   odstraňovať   z   úradnej povinnosti.   Na   taký   postup   slúži   inštitút   povinného   právneho   zastúpenia   v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 32/2011).

Sťažnosť vykazuje nedostatky náležitostí predpísaných zákonom o ústavnom súde, a preto   ju   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   z   uvedeného   dôvodu   už pri jej predbežnom   prerokovaní   odmietol   (obdobne   napr.   III. ÚS 210/09,   I.   ÚS   368/2010, III. ÚS 26/2012).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2014