znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 244/06-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2006 predbežne prerokoval sťažnosť L. L., K., zastúpenej advokátkou JUDr. D. S., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Krajským súdom v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 7 CoP 498/2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. L.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. februára 2006   doručená   sťažnosť   L.   L.,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátkou JUDr. D. S., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   Krajským   súdom v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní,   ktoré   v sťažnosti   označila   ako   konania vedené pod sp. zn. 7 CoP 437/2004 a pod sp. zn. 7 CoP 497/2005 s poznámkou, že uvedené spisové značky presne nevie.

Sťažovateľka   v sťažnosti   uviedla,   že   jej   matka   9.   júla   2003   (počas   maloletosti sťažovateľky) podala návrh na zvýšenie výživného Okresnému súdu Košice I (ďalej len „okresný   súd“),   kde   bol   zaevidovaný   pod   sp.   zn.   22   P   190/03.   Po   viac   ako   roku, 7. septembra   2004   okresný   súd   rozhodol   rozsudkom,   ktorým   sťažovateľke   čiastočne vyhovel   a zvýšil   jej   výživné   z 900   Sk   na   1   300   Sk   od   1.   septembra   2003   a za   čas od 1. septembra 2000 do 31. augusta 2003 jej priznal proti otcovi dlžné výživné vo výške 24 000   Sk.   Proti   rozsudku   podal   odvolanie   otec   sťažovateľky   8.   novembra   2004. Sťažovateľka   odvolanie   nepodala,   aby   mala   aspoň   priznané   výživné.   Vyjadrila   sa   len k odvolaniu otca, a to podaním z 23. novembra 2004. Očakávala, že najneskôr v januári 2005   jej   bude   doručený   konečný   rozsudok   odvolacieho   súdu.   Pretože   sa   tak   nestalo, viackrát sa na okresnom súde informovala o stave konania, naposledy 6. septembra 2005, kedy sa sťažovala na prieťahy v konaní. Nebol však s ňou spísaný žiaden záznam, pretože spis   bol   na   krajskom   súde   za   účelom   rozhodnutia   o odvolaní.   Namiesto   konečného rozhodnutia   odvolacieho   súdu   jej   bol   však   doručený   ďalší   rozsudok   okresného   súdu z 5. septembra 2005, ktorým v prevyšujúcej časti v sume 400 Sk bol jej pôvodný návrh zamietnutý.

Sťažnosť   sťažovateľky   podanú   ústavnému   súdu   22.   septembra   2005   ústavný   súd uznesením zo 4. októbra 2005 pod sp. zn. IV. ÚS 242/05 odmietol. Sťažovateľka poukázala na to, že až po podaní sťažnosti krajský súd určil pojednávanie na 2. december 2005, ktoré však bolo telegramom z 1. decembra 2005 zrušené, rovnako ako aj ďalšie pojednávanie určené na 13. január 2006.

Sťažovateľka   ďalej   uviedla,   že   z dôvodu   zrušenia   pojednávania   nariadeného krajským súdom   na 2. december   2005, podala 5. decembra 2005 písomnú sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi krajského súdu, ktorý listom zo 6. decembra 2005 jej sťažnosť neuznal za dôvodnú.

Vzhľadom na to, že krajský súd o veci sťažovateľky (o jej odvolaní a odvolaní jej otca) od roku 2004 nerozhodol ani takmer po dvoch rokoch, sťažovateľka sa obrátila na ústavný súd so sťažnosťou aj po druhýkrát.

Podľa tvrdenia sťažovateľky zo strany krajského súdu v odvolacom konaní dochádza k porušovaniu jej označených základných práv, pričom navrhuje, aby ústavný súd prihliadol na celkovú dĺžku konania, ako aj povahu konania o zvýšenie výživného.

Sťažovateľka   v tejto   súvislosti   žiada,   aby   ústavný   súd   deklaroval   porušenie   jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   krajským súdom   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   7 CoP   437/2004   a pod   sp.   zn. 7   CoP   497/2005, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk a náhradu trov konania vo výške 5 302 Sk.

II.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí podľa § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Skúmal pritom, či má na jej prerokovanie právomoc, či má náležitosti predpísané v § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, či nie je neprípustná, podaná niekým zjavne neoprávneným alebo oneskorene, ako aj to, či nie je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré   označila   sťažovateľka,   a to   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať   sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (III. ÚS 199/02, I. ÚS 140/03).

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   ktorého   sa   mal   dopustiť   krajský   súd v odvolacom konaní sťažovateľkou označeným pod sp. zn. 7 CoP 437/2004 a pod sp. zn. 7 CoP 497/2005 voči rozsudku okresného súdu sp. zn. 22 P 190/03 zo 7. septembra 2004 v spojení s doplňujúcim rozsudkom z 5. septembra 2005 o zvýšení výživného.

V okolnostiach   prípadu   ústavný   súd   zo   sťažnosti   sťažovateľky   a z vyžiadaného spisového   materiálu   okresného   súdu   vedeného   pod   sp.   zn.   22   P   190/03   zistil,   že sťažovateľka v zastúpení jej matkou ako zákonnou zástupkyňou podala okresnému súdu 9. júla 2003 návrh na zvýšenie výživného z doterajších 900 Sk na 1 700 Sk, pretože od poslednej úpravy výživného v roku 1997 došlo na strane navrhovateľky k značnej zmene pomerov (náklady na štúdium, stúpajúce ceny energie, plynu a potravín).

Postup okresného súdu v konaní sp. zn. 22 P 190/03 v období od podania návrhu, kedy okresný súd doručoval návrh otcovi (odporcovi) v tom čase maloletej sťažovateľky a odboru sociálnych vecí Okresného úradu Košice I (ďalej len „okresný úrad“), žiadal tento štátny orgán o prešetrenie pomerov v rodine otca, matky a o podanie správy, uznesením z 26. septembra 2003 ho ustanovil za opatrovníka maloletej sťažovateľky, zabezpečoval listinné dôkazy (preukázanie výdavkov, opisy mzdových listov rodičov sťažovateľky od ich zamestnávateľov), vo veci pojednával 2. apríla 2004 a 7. septembra 2004, plynulo smeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky (rozhodnutiu vo veci).

Na ostatnom pojednávaní 7. septembra 2004 okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým zvýšil výživné zo strany otca pre sťažovateľku zo sumy 900 Sk na 1 300 Sk mesačne za obdobie od 1. septembra 2000 do 31. augusta 2003 a na sumu 1 700 Sk od 1. septembra 2003 do budúcna, pričom dlžné výživné vo výške 24 000 Sk povolil splácať v mesačných splátkach po 300 Sk spolu s bežným výživným.

Voči rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie otec sťažovateľky. Následne po zaslaní vyjadrenia k odvolaniu zo strany matky sťažovateľky (25. novembra 2004) okresný súd   predložil   8.   decembra   2004   celý   spisový   materiál   krajskému   súdu   za   účelom rozhodnutia o odvolaní.

Odvolací krajský súd uznesením sp. zn. 16 CoP 541/04 z 15. decembra 2004 vrátil vec prvostupňovému súdu ako predčasne predloženú na odvolacie konanie. Dôvodom tohto postupu bolo zistenie odvolacieho súdu, že hoci okresný súd vyhovel návrhu sťažovateľky (ktorá   počas   konania   nadobudla   plnoletosť   a v plnom   rozsahu   sa   pripojila   k návrhu podanému jej matkou) len čiastočne, z 900 Sk na 1 300 Sk, v prevyšujúcej časti do žiadanej sumy 1 700 Sk návrh nezamietol. Okresnému súdu bolo predmetné uznesenie doručené 27. decembra 2004.

Voči doplnenému rozsudku okresného súdu sp. zn. 22 P 190/03 z 5. septembra 2005 podala   sťažovateľka   odvolanie   21.   septembra   2005.   Krajskému   súdu   bol   celý   spis odstúpený za účelom rozhodnutia o odvolaní 26. septembra 2005.

Krajský súd už 15. novembra 2005 nariadil pojednávanie o odvolaní sťažovateľky a jej otca na 2. december 2005. Listami z toho istého dňa vyžiadal od zamestnávateľa otca a matky sťažovateľky správy o zárobku. Pre chorobu poverenej členky senátu krajský súd odročil už nariadený termín pojednávania na 13. január 2006. Po tom, ako bol zrušený termín aj tohto pojednávania, krajský súd ho nariadil na 19. apríl 2006. Medzitým však opätovne zisťoval u zamestnávateľov rodičov sťažovateľky (S., a. s., K. a V.) ich aktuálne príjmy vyžiadaním opisov mzdových listov. Na pojednávaní 19. apríla 2006 odvolací súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 7 CoP 498/2005 tak, že potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení   s doplňujúcim   rozsudkom   vo   výroku   o zvýšení   výživného   za   obdobie od 1. septembra   2000   do   30.   júna   2005,   ako   aj   vo   výroku   o zamietnutí   návrhu v prevyšujúcej   časti,   zmenil   rozsudok   v spojení   s doplňujúcim   rozsudkom   vo   výroku o zvýšení výživného za obdobie od 1. júla 2005 do budúcna tak, že za toto obdobie návrh na zvýšenie výživného zamietol. Taktiež zmenil výrok o dlžnom výživnom tak, že na dlžné výživné za obdobie od 1. septembra 2000 do 30. júna 2005 v sume 19 900 Sk zaviazal otca platiť   sťažovateľke   po   1   500   Sk   mesačne.   Okresnému   súdu   bolo   uvedené   rozhodnutie odvolacieho súdu doručené 30. mája 2006, otcovi sťažovateľky 5. júna 2006 a samotnej sťažovateľke 6. júna 2006.

III.

Ústavný súd pri skúmaní, či v okolnostiach prípadu došlo k porušeniu sťažovateľkou namietaných   ústavných   práv,   neposudzoval   celé   konanie   vo   veci   sťažovateľky   vedené okresným   súdom,   pretože   sťažovateľka   sa   svojím   návrhom   obmedzila   len   na   postup krajského súdu v predmetnej veci v odvolacom konaní. Keďže v zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný návrhom   na   začatie   konania (okrem   prípadov výslovne uvedených v tomto zákone – čo nie je tento prípad), ústavný súd v uvedenom rozsahu vec ďalej skúmal a rozhodol v nej (teda len postup a rozhodovanie krajského súdu v dobe, keď vec vybavoval).

Namietané konania na odvolacom súde sťažovateľka označila spisovými značkami 7 CoP 437/2004 a 7 CoP 497/2005 s konštatovaním možnej nepresnosti týchto spisových značiek, a tak ústavný súd vyžiadaním kompletného spisového materiálu na príslušnom súde   zisťoval   identitu   sťažovateľkou   označených   ako   aj   v spise   skutočne   vedených spisových značiek odvolacieho konania. Došiel k záveru, že odvolacie konanie, v ktorom odvolací   súd   iba   vrátil   spis   okresnému   súdu   za   účelom   rozhodnutia   o celom   predmete konania vo veci sťažovateľky, bolo vedené na krajskom súde pod sp. zn. 16 CoP 541/04 a odvolacie konanie, v ktorom krajský súd už rozhodoval o odvolaní sťažovateľky a jej otca, bolo vedené pod sp. zn. 7 CoP 498/2005.

Ústavný súd v predmetnej veci konštatuje, že v okolnostiach prípadu celková doba odvolacieho konania krajského súdu bola primeraná (8 mesiacov). V odvolacom konaní, keď okresný súd 8. decembra 2004 prvýkrát zaslal spis krajskému súdu, tento súd následne už 15. decembra 2004 uznesením sp. zn. 16 CoP 541/04 vrátil vec prvostupňovému súdu ako predčasne predloženú na odvolacie konanie. Až 26. septembra 2005 bol krajskému súdu zo strany okresného súdu druhýkrát doručený spisový materiál aj s odvolaním účastníkov, o ktorom krajský súd rozhodol 19. apríla 2006 a 30. mája 2006 už písomné vyhotovenie rozsudku   doručil   prvostupňovému   súdu.   Hoci   v čase   podania   sťažnosti   sťažovateľky ústavnému súdu (14. februára 2006) o jej odvolaní a odvolaní jej otca ako odporcu nebolo krajským súdom ešte rozhodnuté, v tom čase už sťažovateľka mala vedomosť o nariadenom pojednávaní na krajskom súde na 19. apríl 2006, na ktorom krajský súd aj rozhodol.

Primeranú dobu potrebnú na rozhodnutie o odvolaní účastníkov v konaní o zvýšenie výživného (kedy aj odvolací súd prešetroval a získaval aktuálne majetkové pomery a príjmy rodičov sťažovateľky a aj zisťoval zmenu pomerov u samotnej sťažovateľky – ukončenie štúdia) v okolnostiach prípadu preto nemožno pričítať na vrub krajského súdu a neznamená vznik   zbytočných   prieťahov   v konaní,   ktoré   by   mohli   zasiahnuť   do   sťažovateľkiných namietaných ústavných práv.

Preto   je   sťažnosť   sťažovateľky   zjavne   neopodstatnená.   Zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti   nemožno   odstrániť.   Preto   ústavný   súd   sa   nezaoberal   ani jej   ďalšími   návrhmi uvedenými v sťažnosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2006