znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 244/04-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   Alojza   Podolského,   N.,   ktorou   namieta   porušenie ústavných práv občanov – dodávateľov tovaru do zdravotníckych zariadení, na rovnosť pred zákonom, na súdnu ochranu a na ochranu ich vlastníctva nemožnosťou výkonu súdnych rozhodnutí   a exekúcií   voči   zdravotníckym   zariadeniam   danou   zákonom   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 345/2004 Z. z. z 26. mája 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného   poistenia,   o zriadení   Všeobecnej   zdravotnej   poisťovne   a o zriaďovaní rezortných,   odvetvových,   podnikových   a občianskych   zdravotných   poisťovní   v znení neskorších predpisov, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Alojza Podolského   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 25. júna 2004 doručené podanie Ing.   Alojza Podolského, N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým namieta porušenie ústavných práv občanov – dodávateľov tovaru do zdravotníckych zariadení, na rovnosť pred zákonom, na súdnu ochranu a na ochranu ich vlastníctva nemožnosťou výkonu súdnych rozhodnutí a exekúcií voči zdravotníckym zariadeniam danou zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 345/2004 Z. z. z 26. mája 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 273/1994   Z.   z.   o zdravotnom   poistení, financovaní   zdravotného   poistenia,   o zriadení   Všeobecnej   zdravotnej   poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

Podľa sťažovateľa zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 345/2004 Z. z. z 26.   mája   2004,   ktorým   sa   mení   a dopĺňa   zákon   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 273/1994   Z.   z.   o zdravotnom   poistení,   financovaní   zdravotného   poistenia,   o zriadení Všeobecnej   zdravotnej   poisťovne   a o zriaďovaní   rezortných,   odvetvových,   podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, sú dodávatelia tovarov do   zdravotníckych   zariadení   postavení   mimo   zákon   v dôsledku   absolútnej   nemožnosti výkonu   súdnych   rozhodnutí   a exekúcií   voči   zdravotníckym   zariadeniam.   Sťažovateľ uvádza,   že   uvedená   novela   zákona   dodávateľovi   tovarov   do   zdravotníckych   zariadení neumožňuje,   v prípade,   ak   povinný   dobrovoľne   nesplní,   čo   mu   ukladá   vykonateľné rozhodnutie, aby sa domohol ochrany na súde alebo podal návrh na vykonanie exekúcie. Tomuto   subjektu   sa   tak   upierajú   základné   ľudské   práva,   a to   právo   na   rovnosť   pred zákonom, pretože na jednej strane dodávateľ tovaru do zdravotníckeho zariadenia dodržuje zákon, vydáva svoje vlastníctvo, na strane druhej zdravotnícke zariadenie nič nenúti plniť si svoju zákonnú povinnosť uhradiť poskytnutý tovar. Týmto postupom sa mu odopiera aj právo na súdnu ochranu v dôsledku absolútnej nemožnosti výkonu súdnych rozhodnutí voči zdravotníckym zariadeniam a odopierané je mu i právo na ochranu vlastníctva.

Sťažovateľ v tejto súvislosti, poukazujúc na tvrdosť a likvidačný charakter tohto zákona, žiada ústavný súd o jeho „odstránenie“.

Podanie   sťažovateľa   sa   svojím   obsahom   nachádza   na   hranici   medzi   ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 ústavy a návrhom na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy.

Ústavný   súd   rešpektuje   vôľu   sťažovateľa   a jeho   podanie   posudzuje   ako   ústavnú sťažnosť podľa čl. 127 ústavy. Ak by ústavný súd pokladal podanie sťažovateľa za návrh na začatie   konania   o súlade   právnych   predpisov   podľa   čl.   125   ústavy,   tak   by   ho   musel odmietnuť ako podaný zjavne neoprávnenou osobou, lebo sťažovateľ ako fyzická osoba nepatrí medzi subjekty, ktoré sú podľa čl. 130 ods. 1 písm. a) až e) ústavy oprávnené podať návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov.

Aj pre konanie o ústavnej sťažnosti platí konštantná judikatúra ústavného súdu (napr. I. ÚS 96/93, I. ÚS 106/93), podľa ktorej nemožno účel konania o súlade právnych predpisov dosiahnuť v inom type konania.

Ústavný   súd   ďalej   tiež   judikoval:   „Ústavnou   sťažnosťou   podľa   čl.   127   Ústavy Slovenskej   republiky   sa   možno   brániť   len   proti   porušeniam   základných   práv individuálnymi, a nie normatívnymi právnymi aktmi. Preto nemožno v konaní o ústavnej sťažnosti vysloviť, že k porušeniu ústavného práva došlo priamo ustanovením normatívneho právneho aktu, ale iba jeho konkrétnou aplikáciou“ (III. ÚS 18/02).

Sťažovateľ   v okolnostiach   prípadu   neuvádza   žiadne   konkrétne   porušenie   jeho vlastného ústavného práva na rovnosť pred zákonom, na súdnu ochranu a ochranu jeho vlastníctva   uplatňovaním   napadnutého   zákona.   Ústavná   sťažnosť   teda   nevyhovuje   ani ústavnej požiadavke, že každý sa môže v konaní o ústavnej sťažnosti domáhať iba ochrany svojich   vlastných   práv.   Preto   ústavný   súd   odmietol   ústavnú   sťažnosť   sťažovateľa   ako zjavne neopodstatnenú.

Zjavnú neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti nie je možné odstrániť, a preto ústavný súd neskúmal, či ústavná sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2004