znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  III. ÚS 244/03-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. novembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť S. p. z., P. z. S. vo S., zastúpeného komerčným právnikom JUDr. I. H., L. M., ktorou namieta porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť S. p. z., P. z. S. vo S.,   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 18. júla 2003 doručené podanie S. p. z., P. z. S. vo S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného komerčným právnikom   JUDr.   I.   H.,   L.   M.,   označené   ako   „sťažnosť...“   na   nesprávne   rozhodnutie, nečinnosť, prieťahy v konaní Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   bolo   uvedené   podanie   doplnené   podaním doručeným ústavnému súdu 2. októbra 2003. Sťažovateľ v ňom namietal porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej len „ústava“) ministerstvom.   Ústavný súd vyhodnotil   obe podania ako sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy,   ktorá   nemá   viaceré   zákonom   predpísané   náležitosti. Sťažnosť predovšetkým neobsahuje návrh výroku rozhodnutia (petit) sformulovaný jasne, určito a nezrozumiteľne, teda tak, aby mohol slúžiť ako východisko rozhodnutia ústavného súdu.

Namietané porušenie   svojich   práv   vidí   sťažovateľ   v nasledovnom,   ním   opísanom skutkovom stave.

Rozsudkom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Sž 105/96 z 27. januára 1997 bolo zrušené rozhodnutie ministerstva z 10. júna 1996 č. 5906/1996-720/320 a rozhodnutie Oblastného lesného úradu v Spišskej Novej Vsi zo 6. mája 1996 č. 380/1996-poľov. a vec bola vrátená ministerstvu na ďalšie konanie. Sťažovateľ tvrdí, že tento rozsudok nebol rešpektovaný. Ministerstvo až 2. januára 2002 vydalo pod číslom 3937/2001-720/242 rozhodnutie, ktorým vyhovelo rozsudku najvyššieho súdu, ale Generálna prokuratúra Slovenskej republiky podala 15. februára 2002 proti tomuto rozhodnutiu   protest   č.   VI/1Gd/2021/02-14.   V proteste   Generálna prokuratúra   Slovenskej republiky poukazuje na uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu, ale ministerstvo rozhodlo, ako keby rozsudok najvyššieho súdu neexistoval. V nerešpektovaní uvedeného rozsudku vidí sťažovateľ zdroj ďalších prieťahov v konaní.

Sťažovateľ sa domáha primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 12 177 876 Sk,   čo   odôvodňuje   svojou   traumatizáciou   z nemožnosti   výkonu   činnosti   podľa   stanov poľovníckeho združenia.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí podľa § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Skúmal pritom, či sťažnosť má všeobecné a osobitné náležitosti podľa § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde a či nie je daný niektorý z dôvodov na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Jedným z dôvodov   pre   odmietnutie   sťažnosti   v rámci   predbežného   prerokovania   je   nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republiky   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ak sa teda sťažovateľ môže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom, tak je v zmysle zásady subsidiarity vylúčená právomoc ústavného súdu.

Sťažovateľ   tvrdí,   že   došlo   k porušeniu   jeho   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov konaním ministerstva ako správneho orgánu.

Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy a podľa poslednej vety § 244 ods. 3 OSP sa postupom správneho orgánu rozumie aj jeho nečinnosť.

Ak   teda   sťažovateľ   tvrdí,   že   nečinnosťou   alebo   neprimerane   pomalým   konaním ministerstva   ako správneho orgánu bolo porušené jeho právo na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   tak   sa   ochrany   svojho   práva   môže domáhať pred všeobecným súdom, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

Sťažovateľ   vyslovuje   aj   nespokojnosť   s obsahom   rozhodnutí   ministerstva,   proti ktorým sa môže alebo aspoň v minulosti mohol podľa § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku brániť taktiež pred všeobecnými súdmi.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. novembra 2003