znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 243/2015-11

Ústavný súd Slovenskej republiky   na neverejnom zasadnutí senátu 2. júna 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť   obce   Svätuše,   zastúpenej   obchodnou   spoločnosťouAZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej konáadvokátka   a konateľka   JUDr.   Klaudia   Azariová,   vo   veci   namietaného   porušeniajej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehotepodľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 174/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obce Svätuše o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. apríla 2015doručená   sťažnosť   obce   Svätuše   (ďalej   len   „sťažovateľka“,   v citáciách   aj   „sťažovateľ“),ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj právana prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súduKošice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 174/2009 (ďalejaj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti okrem iného vyplýva:„Dňa   18.   7.   2008   podal   sťažovateľ   na   Okresnom   súde   Košice   -   okolie   návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 467.040,00,- Sk (15 502,89 €) s príslušenstvom, a   to   proti   odporcovi   v   1.   rade:   Mesto   Kráľovský   Chlmec,   so   sídlom:   Kossútha   99, 077 13 Kráľovský Chlmec, IČO: 00 331 619, v mene ktorého koná: Ing. Karol Pataky, primátor   mesta,   a   odporcovi   v   2.   rade:   FÚRA   s.r.o.,   so   sídlom:   SNP   77,   044   42 Rozhanovce, IČO: 36 211 451, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, Oddiel: Sro, Vložka, číslo: 12979/V, v ktorej mene koná: Miroslav Fúra, konateľ, v ktorom sa uplatňoval nárok na nezaplatené nájomné, resp. bezdôvodné obohatenie za roky 2007 a 2008. Tomuto konaniu bola pridelená sp. zn. 9C/174/2009.

Prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené na deň 25. 5. 2010. Toto pojednávanie sa uskutočnilo, bol vypočutý odporca v 1. rade. Ďalší termín pojednávania nebol ustanovený, súd len odročil pojednávanie na neurčito, a to za účelom vykonania ďalšieho dokazovania. Druhé pojednávanie bolo nariadené na deň 4. 10. 2011. Z dôvodov na strane súdu však bolo toto pojednávanie zrušené.

Podaním zo dňa 8. 2. 2012 vzal sťažovateľ žalobu vedenú pod sp. zn. 9C/174/2009 čiastočne   späť,   a   to   vo   výške   6.383,93   €,   pričom   žalovaná   istina   v   tomto   konaní   tak predstavovala sumu vo výške 9.118,96 € s príslušenstvom.

Tretie pojednávanie vo veci bolo nariadené na deň 17. 4. 2012. Toto pojednávanie sa uskutočnilo   za   prítomnosti   právnych   zástupcov   všetkých   účastníkov   konania.   Ďalšie pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Na pojednávaní dňa 16. 5. 2012, v právnej veci vedenej na Okresnom súdu Košice - okolie pod sp. zn. 8C/12/2012 (nájomné resp. bezdôvodné obohatenie za roky 2009-2011), bolo prijaté uznesenie, ktorým súd spojil na spoločné konanie právnu vec vedenú pod sp. zn. 8 C/12/2012 s právnou vecou vedenou pod sp. zn. 9 C/174/2009, s tým, že právne veci budú prebiehať na Okresnom súd Košice - okolie pod spoločným konaním vedeným pod sp. zn. 9 C/174/2009.

Po viacnásobných žiadostiach a apeloch na súd, bol uznesením zo dňa 9. 7. 2012 v konaní sp. zn. 9C/174/2009, tj. už v spojenom konaní, ustanovený súdny znalec, aby vykonal znalecké dokazovanie na zistenie všeobecnej hodnoty a nájmu nehnuteľností   evidovaných   katastrálnym   odborom   Okresného   úradu   Trebišov,   okres: Trebišov, katastrálne územie:, obec: na liste vlastníctva č., ako parcela registra „C“ KN, č. o výmere 5838 m2 - ostatné plochy.

Dňa 23. 12. 2013 bola zaslaná súdu žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania, keďže sa nekonalo vo veci od posledného pojednávania dňa 16. 5. 2012.

Uznesením   zo   dňa   7.   2.   2014   priznal   Okresný   súd   Košice   -   okolie   znalcovi preddavok na znalecké dokazovanie, ktoré bolo nariadené už uznesením zo dňa 9. 7. 2012, do 7. 2. 2014 však nebolo zrealizované.

Dňa 9. 5. 2014 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený znalecký posudok č. 61/2014, vypracovaný znalcom, a zároveň bolo doručené predvolanie na pojednávanie na deň 25. 6. 2014.

Štvrté   pojednávanie   nariadené   na   deň   25.   6.   2014   sa   uskutočnilo.   Na   tomto pojednávaní súd vyhlásil rozsudok, v ktorom zamietol žalobu proti žalovanej obchodnej spoločnosti FÚRA, s.r.o. so sídlom v Rozhanovciach, ul. SNP 77, v prevyšujúcej časti vylúčil náš nárok proti odporcovi v 1. rade na samostatné konanie. Týmto rozsudkom zároveň súd zaviazal sťažovateľa, aby sme nahradil odporcovi v 2.rade trovy konania. Proti tomuto   rozhodnutiu   sme   podali   odvolanie,   do   dnešného   dňa   však   nie   je   o   odvolaní rozhodnuté.“

Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uviedla:«Predmetné   konanie   sa   začalo   už   v   roku   2008   a   za   takmer   7   rokov   sa   reálne uskutočnili iba 3 pojednávania, aj to niektoré až na apel právneho zástupcu sťažovateľa. Znalecký posudok bol v konaní vypracovaný v neprimeranom časovom horizonte, tj. takmer 2 roky od ustanovenia znalca.

„O prieťahoch v súdnom konaní možno hovoriť vtedy, keď súd vôbec nevyužil tie procesné alebo iné prostriedky, cieľom ktorých je zabezpečenie nielen účinnej, ale aj rýchlej ochrany práv účastníkov súdneho konania, prípadne ak k ich použitiu siahol až vtedy, keď ich skutočný príspevok (účinok) k dosiahnutiu tohto cieľa súdneho konania bol vylúčený, prípadne značne zminimalizovaný.“ (I. ÚS 57/97)

Celé konanie je vedené v neprimeranej časovej dĺžke, čo je v priamom rozpore so zásadou právnej istoty, práva na spravodlivý súdny proces bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote.

Z vyššie popísaných skutkových okolností je zrejmé, že celé konanie až doteraz, je zbytočne zdĺhavé, nehospodárne a neefektívne, a to bez preukázania závažného dôvodu, či potreby vykonania konkrétneho dôkazu. Konanie nevedie k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vyslovil, žeokresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 174/2009 porušil jej základné právo podľačl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby okresnému súdu prikázal konaťv napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a aby jej priznal finančné zadosťučineniev sume 5 000 € a úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnomsúde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnomprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Ústavný súd môžepri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšejpochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).

O   zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti   smerujúcej   proti   zbytočným   prieťahomv súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej mocinemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánua základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v   konanípred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situáciaalebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (III. ÚS 263/03,   IV. ÚS 16/04,   II. ÚS 1/05,III. ÚS 342/08).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývaťaj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,v ktorom už o sťažnosti podľa   čl. 127 ods. 1 ústavy označený všeobecný súd meritórnerozhodol pred jej podaním (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu týchtopráv   nečinnosťou   tohto   súdu   v čase   doručenia   sťažnosti   nemohlo   dochádzať(m. m. II. ÚS 387/06).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, žemusí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základnýchpráv   sťažovateľa.   Uvedený   názor   vychádza   zo   skutočnosti,   že   táto   sťažnosť   zohrávaaj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahudo základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalejnepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu   tomuto   základnému   právu   len   vtedy,   ak   bolana ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnémusúdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súdsťažnosť   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnenú   (§ 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde),pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účelochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právnynázor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva(pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05z 3. 3. 2009).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom   sťažnosti   je   preskúmanie   opodstatnenostitvrdenia   sťažovateľky,   podľa   ktorého   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenompod sp. zn. 9 C 174/2009 malo dôjsť k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Zo   sťažnosti   a   zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že   okresný   súd   na   pojednávaníuskutočnenom   25.   júna   2014   rozhodol   vo   veci   rozsudkom   a po   podaní   odvolaniasťažovateľkou   predložil   vec   na   rozhodnutie   krajskému   súdu   23.   septembra   2014.Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   okresný   súd   rozhodnutím   eštepred doručením   sťažnosti   ústavnému   súdu   vykonal   všetky   zákonom   predpokladanéa dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky, a preto už nemoholv čase   doručenia   sťažnosti   žiadnym   ústavne   relevantným   spôsobom   ovplyvniť   priebehkonania, prípadne spôsobiť prieťahy v ňom, a teda nemohol už ani porušovať sťažovateľkouv sťažnosti označené práva.

Keďže sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konanísťažnosťou doručenou ústavnému súdu až 28. apríla 2015, t. j. v čase, keď okresný súd užvo veci   samej   nekonal,   v dôsledku   čoho   už   k porušovaniu   základného   právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   aj   právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru jeho postupomnemohlo dochádzať, ústavný súd sťažnosť v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdeodmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi v nej uvedenýminezaoberal.

Ústavný súd v závere pripomína, že ak by krajský súd v odvolacom konaní rozsudokokresného súdu z 25. júna 2014 zrušil   a vec vrátil   okresnému súdu na ďalšie konanie,sťažovateľka   môže   za   predpokladu,   že   by   v ďalšom   priebehu   napadnutého   konaniadochádzalo k zbytočným prieťahom, predložiť ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2015