znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 242/09-30

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   10.   novembra   2009 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Jána Auxta vo veci sťažnosti V. S., T., zastúpeného spoločnosťou m., s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát   a konateľ   JUDr. M.   Z.,   pre namietané   porušenie   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 22/2001 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 112/05-38 z 26. októbra 2005 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 12 C 22/2001   v období po právoplatnosti   nálezu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   č. k. II. ÚS   112/05-38 z 26. októbra 2005   p o r u š e n é   b o l i.

2.   Okresnému   súdu   Trnava v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12 C 22/2001 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. V. S.   n e p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie.

4. Okresný súd Trnava   j e   p o v i n n ý   uhradiť V. S. trovy právneho zastúpenia v sume 292,38   €   (slovom   dvestodeväťdesiatdva   eur   a tridsaťosem   centov) na účet spoločnosti m., s. r. o., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   242/09-14 z 2. septembra 2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť V. S. (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 12 C 22/2001   v období   po   právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 112/05-38 z 26. októbra 2005.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom II. ÚS 112/05-38 zo dňa 26. októbra 2005 prikázal Okresnému súdu v Trnave, aby v konaní vedenom pod sp. zn.: 12 C 22/01 konal bez zbytočných prieťahov...

Skutočnosť,   že   Okresný   súd   v Trnave   o odpore   proti   platobnému   rozkazu a o vzájomných návrhoch odporcu nerozhodol, hoci od podania návrhu uplynulo takmer 9 rokov, vyvoláva u mňa dlhodobý stav právnej neistoty, ktorý napriek využitiu dostupných právnych prostriedkov nápravy naďalej trvá.

Predmet   namietaného   konania   pritom   nie   je   ani   právne   ani   fakticky   tak   zložitý, aby objektívne podmieňoval dlhšiu dobu na prípravu rozhodnutia.

Napriek tomu, že zabezpečenie pomoci je v rukách štátu – Okresného súdu v Trnave, tento   bez   primeraných   dôvodov   nekoná,   resp.   nekoná   primerane   svojim   možnostiam a okolnostiam tohto prípadu a spôsobuje pretrvávanie protiprávneho stavu.

Včasné rozhodnutie Okresného súdu v Trnave a následne aj po odvolaní sa v určitej časti súdneho sporu na Krajskom súde v Trnave v predmetnom konaní by odstránilo stav právnej   neistoty,   v ktorom   sa   sťažovateľ   nachádza,   čo   je   aj   podľa   doterajšej   činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a neefektívneho konania...

Nečinnosťou   Okresného   súdu   v Trnave   som   utrpel   finančnú   a nemajetkovú   ujmu. Ak by súd včas rozhodol, došlo by u mňa k podstatnému zlepšeniu mojej finančnej situácie, keďže   som   poberateľom   nízkeho   dôchodku   –   starobného.   Som   osoba   zdravotne   ťažko postihnutá s potrebou doprovodu sprievodcom.

Dlhodobý stav právnej neistoty spôsobuje u mňa psychickú záťaž.“

Podľa názoru sťažovateľa konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 12 C 22/2001 prebieha od roku 2001. V postupe okresného súdu vidí porušenie svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia od okresného súdu v sume 20 000 € odôvodnil tým, že vec dosiaľ nie je právoplatne skončená, čo u neho vyvoláva stav právnej neistoty.

Sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   v náleze   vyslovil,   že   okresný   súd   v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 22/2001 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal mu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €.

K veci sa listom sp. zn. 1 SprV/445/2009 z 29. septembra 2009 vyjadril predseda okresného súdu, v ktorom uviedol:

„... Dňa 07. 12. 2005 bol predmetný spis s poukazom na dodatok č. 31 k Rozvrhu práce na rok 2005 pridelený na ďalšie konanie novej sudkyni nakoľko predchádzajúca zákonná sudkyňa sa stala sudkyňou odvolacieho súdu.

Dňa 16. 02. 2006 dala zákonná sudkyňa pokyn na vyhotovenie predkladacej správy a predloženie spisu odvolaciemu súdu – Krajskému súdu v Trnave, ktorý prevzal spis 01. 03. 2006.

Uznesením KS v Trnave zo dňa 28. 04. 2006 pod č. k. 10 Co/104/2006-329 odvolací súd napadnuté uznesenie z č. l. 256 zrušil, a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, toto uznesenie bolo doručené OS Trnava 30. 05. 2006, úprava na jeho doručenie bola daná sudkyňou dňa 31. 05. 2006 a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 09. 06. 2006. Uznesením OS Trnava zo dňa 05. 10. 2006 pod č. k. 12 C/22/2001-337 VSÚ vyzval odporcu, aby v lehote 10 dní upresnil svoj protinávrh zo dňa 03. 02. 2004 a v uznesení uviedol, ako sa má doplnenie zrealizovať. Uznesenie prevzal odporca 16. 10. 2006 a dňa 19. 10. 2006 doručil súdu upresnený protinávrh.

Dňa 23. 11. 2006 bol v predmetnej veci určený termín pojednávania na deň 08. 12. 2006, ktorý termín však bol z dôvodu PN zákonnej sudkyne a účasti zastupujúcej sudkyne na školení dňa 04. 12. 2006 zrušený. Vzhľadom   na   dlhodobú   PN   a   odchod   na   materskú   dovolenku   zákonnej   sudkyne, bol spis v zmysle dodatku č. 97 k Rozvrhu práce na rok 2007 náhodným výberom pridelený na ďalšie vybavenie novej sudkyni, o čom sa v spise nachádza úradný záznam zo dňa 05. 02. 2007 na č. l. 347.

Zákonná sudkyňa dňa 13. 03. 2007 dala pokyn VSÚ na vypracovanie rozhodnutia o odmietnutí časti návrhu.

Dňa 14. 03. 2007 dala sudkyňa súhlas so zapožičaním spisu Kancelárii zástupcu SR pred Európskym súdom. Spis bol vrátený 18. 04. 2007.

Uznesením OS Trnava zo dňa 23. 05. 2007 pod č. k. 12 C/22/2001-353 súd podanie odporcu   odmietol   v   časti   petitu   navrhujúceho   uložiť   navrhovateľovi   úpravu   mesačných zálohových platieb vo výške 1/12 na základe správneho ročného vyúčtovania skutočných nákladov za predchádzajúci rok a to za dodávky služieb, t. j. tepla, teplej úžitkovej vody a studenej vody. Toto uznesenie odporca prevzal 30. 05. 2007.

Dňa 12. 06. 2007 podal odporca voči uvedenému uzneseniu odvolanie s doplnením svojho návrhu a prílohami v rozsahu 23 strán.

Dňa 13. 06. 2007 dala zákonná sudkyňa pokyn na predloženie veci odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienila vyhovieť, odvolací súd prevzal vec 21. 06. 2007. Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 30. 07. 2007 pod č. k. 10 Co/102/2007- 387   odvolací   súd   napadnuté   uznesenie   súdu   prvého   stupňa   (č.   l.   353)   potvrdil.   Toto uznesenie bolo OS Trnava doručené 10. 09. 2007.

Dňa 04. 10. 2007 bol v predmetnej veci určený termín pojednávania na deň 17. 12. 2007. Dňa 17. 12. 2007 sa v predmetnej veci konalo pojednávanie za prítomnosti oboch sporových strán, na ktorom právny zástupca navrhovateľa uviedol, že zobral návrh späť v časti   o   istine   900,-   Sk,   odporca   so   zastavením   konania   v   tejto   časti   nesúhlasil. Pojednávanie bolo odročené na termín 14. 02. 2008 za účelom doručenia protinávrhov odporcu navrhovateľovi na vyjadrenie a za účelom oznámenia zo strany navrhovateľa, kedy došlo   k   úhrade   istiny   900,-   Sk.   Uvedené   navrhovateľ   oznámil   písomným   podaním doručeným súdu zo dňa 10. 01. 2008.

Uznesením OS Trnava zo dňa 21. 01. 2008 pod č. k. 12 C/22/2001-398 súd vyzval odporcu na odstránenie vád podania zo dňa 25. 06. 2005 v spise pôvodne vedenom pod sp. zn.   18   C/342/2001,   ktorý   bol   natrvalo   pripojený   k   spisu   12   C/22/2001,   pričom   v uznesení odporcu poučil, ako sa má doplnenie vykonať a poučil odporcu o následkoch jeho nedoplnenia. Odporca prevzal uznesenie 28. 01. 2008.

Dňa 06.   02.   2008 bolo súdu doručené písomné podanie navrhovateľa,   v ktorom vzniesol generálnu námietku premlčania na všetky vyčíslené nároky odporcu.

Dňa   08.   02.   2008   bola   súdu   doručená   žiadosť   odporcu   o   predĺženie   lehoty na doplnenie jeho podania s odôvodnením, že si podal žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v   Centre   právnej   pomoci.   Zároveň   predložil   odporca   vyjadrenia,   doplnenia   a   listiny v rozsahu 46 strán.

Dňa 14. 02. 2008 sa uskutočnilo v predmetnej veci pojednávanie v prítomnosti oboch sporových   strán,   ktoré   bolo   odročené   z   dôvodu   žiadosti   odporcu   o   predĺženie   lehoty na podanie riadneho vzájomného návrhu. Vo veci bol určený nový termín pojednávania na deň 15. 05. 2008.

Dňa 28. 03. 2008 bol súdu doručený vzájomný návrh odporcu zo dňa 27. 03. 2008 ktorý   bol   navrhovateľovi   doručený   29.   04.   2008   spolu   s   výzvou   na   vyjadrenie,   ktoré navrhovateľ podal v písomnej forme 06. 05. 2008.

Dňa 15. 05. 2008 sa uskutočnilo v predmetnej veci pojednávanie v prítomnosti oboch sporových strán, ktoré bolo odročené na termín 06. 10. 2008, nakoľko odporca uviedol na pojednávaní aj v písomnom vyjadrení doručenom súdu 09. 05. 2008, že Centrum právnej pomoci B. mu zaslalo výzvu na doplnenie údajov a po tom, čo mu bude poskytnutá právna pomoc z Centra právnej pomoci v B., odporca obratom zašle do spisu odstránenie vád podania.

Dňa 16. 07. 2008 odporca doručil súdu vyjadrenie k vyjadreniu navrhovateľa zo dňa 05. 05. 2008, ktoré bolo navrhovateľovi doručené 09. 09. 2008.

Dňa   23.   09.   2008   odporca   oznámil   súdu,   že   Centrum   právnej   pomoci   B. mu rozhodnutím   zo   dňa   22.   09.   2008   pod   sp.   zn.   1N126/08   nepriznalo   nárok na poskytovanie právnej pomoci.

Dňa 06. 10. 2008 sa uskutočnilo v predmetnej veci pojednávanie v prítomnosti oboch sporových strán, ktoré bolo odročené na termín 19. 01. 2009 s tým, že odporca mal súdu do 15 dní oznámiť svoje stanovisko, či trvá na svojom podaní z č. l. 467.

Uznesením OS Trnava zo dňa 06. 10. 2008 pod č. k. 12 C/22/2001-496 súd podanie odporcu zo dňa 25. 06. 2005 v spise vedenom pod sp. zn. 18C/342/2001, ktorý je natrvalo pripojený k spisu 12 C/22/2001, čiastočne odmietol. Uznesenie prevzal odporca 20. 10. 2008. Dňa   20.   10.   2008   bolo   súdu   doručené   podanie   odporcu,   v   ktorom   zmenil   petit protinávrhu. Súd dňa 23. 10. 2008 zaslal toto podanie navrhovateľovi, ktorý ho prevzal 03. 11. 2008, zároveň súd požiadal Sociálnu poisťovňu o oznámenie, v akej výške poberá odporca dôchodok.

Dňa 29. 10. 2008 podal odporca odvolanie voči uzneseniu na č. l. 496.

Opravným uznesením OS Trnava zo dňa 07. 11. 2008 pod č. k. 12 C/22/2001-526 súd opravil uznesenie z č. l. 496 v časti odôvodnenia. V rovnaký deň bol zrušený vytýčený termín pojednávania z dôvodu podaného odvolania odporcu.

Dňa 11. 11. 2008 bola súdu doručená žiadaná správa zo Sociálnej poisťovne a dňa 12. 11. 2008 a 1. 12. 2008 vyjadrenia navrhovateľa.

Dňa   12.   01.   2009   dala   sudkyňa   pokyn   na   vypracovanie   predkladacej   správy a predloženie   spisu   odvolaciemu   súdu   –   Krajskému   súdu   v   Trnave.   Spis   bol   doručený KS Trnava 14. 01. 2009.

Uznesením KS v Trnave zo dňa 30. 04. 2009 pod č. k. 10 Co/8/2009-549 odvolací súd   napadnuté   uznesenie   súdu   prvého   stupňa   (č.   l.   496)   potvrdil,   toto   uznesenie   bolo doručené OS Trnava 03. 06. 2009.

Dňa 24. 06. 2009 bol v predmetnej veci určený termín pojednávania na deň 12. 10. 2009 o 13.00 hod.

Z dôvodu návratu pôvodnej sudkyne z materskej dovolenky jej bola vec vrátená dňa 03. 08. 2009 na základe 1SprR/21/2009-C.

Úpravou zo dňa 04. 08. 2009 sudkyňa zmenila nezrealizovaný termín pojednávania zo dňa 12. 10. 2009 na deň 30. 9. 2009.

Odporca prevzal rozhodnutie KS Trnava z č. l. 549 dňa 24. 08. 2009 a dňa 14. 09. 2009 doručil súdu dovolanie zo dňa 13. 9. 2009 voči uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Uznesením OS Trnava zo dňa 22. 9. 2009 pod č. k. 12 C/22/2001-559 súd vyzval odporcu   na   doplnenie   dovolania.   Úpravou   zo   dňa   22.9.2009   zrušil   určený   termín pojednávania z dôvodu podaného dovolania odporcu a tiež z dôvodu žiadosti Ústavného súdu SR o predloženie spisu, zároveň dal pokyn na doručenie dovolania navrhovateľovi. V súvislosti s prieťahmi v konaní v danej veci treba poznamenať, že vo veci konalo viacero sudcov a v súčasnej dobe sa vec vrátila pôvodnej sudkyni JUDr. J. po jej návrate z materskej   dovolenky.   Podľa   môjho   názoru   prieťahy   v   konaní   boli   spôsobené   aj   tou skutočnosťou, že odporca – sťažovateľ nejasnými podaniami predlžoval konanie vo veci tým, že súd musel odstraňovať chyby týchto podaní opakovanými výzvami na odstránenie vád podania. Vec budem intenzívnejšie sledovať až do jej právoplatného skončenia, keďže ide o reštančnú vec.“

Sťažovateľ   v sťažnosti   z 1.   júla   2009   a   predseda   okresného   súdu   v podaní z 29. septembra 2009 uviedli, že netrvajú na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou   domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom   a cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (I.   ÚS   24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v konaní okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2)   a postup samotného súdu   (3).   Ústavný   súd (obdobne ako Európsky   súd   pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 12 C 22/2001   podľa   troch   označených   základných   kritérií   ústavný   súd   dospel   k týmto záverom:

1. Predmetom konania je zaplatenie 900 Sk s prísl. za služby spojené s nájmom bytu, ktoré   tvorí   bežnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov.   Vec   z právneho a skutkového hľadiska nevykazuje znaky náročnosti. Ústavný súd vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania, z jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých výsledkov konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali priebeh konania jeho zložitosťou.

2.   Pokiaľ   ide   o správanie   sťažovateľa   v preskúmavanej   veci,   ústavný   súd   zistil, že sťažovateľ   prispel   k predĺženiu   doterajšej   doby   konania,   a to   výraznou   mierou. Okresný súd   musel   niekoľkokrát   vyzývať   sťažovateľa   na   opravu   alebo   doplnenie   jeho nekvalifikovaných   podaní.   Túto   skutočnosť   ústavný   súd   zohľadnil   pri   rozhodovaní o finančnom zadosťučinení.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru,   bol   postup   okresného   súdu.   Ústavný   súd   sa   zaoberal   postupom okresného   súdu   v posudzovanej   veci   nielen   z hľadiska   sťažovateľom   namietaných (označených)   období,   ale   aj   z hľadiska   celkového   priebehu   posudzovaného   súdneho konania,   a to   v období   po právoplatnosti   nálezu   ústavného   súdu   č. k. II. ÚS   112/05-38 z 26. októbra 2005.

Z rozboru veci vyplýva, že 12. decembra 2000 bol okresnému súdu doručený návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým navrhovateľ – Bytové družstvo so sídlom v T. – žiadal   zaviazať   sťažovateľa   ako   odporcu   na   zaplatenie   sumy   900   Sk   s príslušenstvom. Dňa 26.   októbra   2005   ústavný   súd   nálezom č. k. II. ÚS   112/05-38 vyslovil   porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v predmetnom súdnom konaní. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 10 Co/104/2006-329 z 28. apríla 2006 napadnuté uznesenie okresného súdu z č. l. 256 (ktorým okresný súd odmietol podanie sťažovateľa, v ktorom navrhol uloženie povinnosti navrhovateľovi   „dobropísať“   sťažovateľovi   nesprávne   účtovanie   poplatkov   za   dodávku teplej   a   studenej   vody)   zrušil   a   vec   vrátil   prvostupňovému   súdu   na ďalšie   konanie. Uznesením   č.   k.   12   C/22/2001-353   z   23.   mája   2007   okresný   súd   podanie   sťažovateľa odmietol v časti petitu navrhujúceho uložiť navrhovateľovi úpravu mesačných zálohových platieb. Dňa 12. júna 2007 podal odporca proti uvedenému uzneseniu odvolanie. Uznesením krajského súdu č. k. 10 Co/102/2007-387 z 30. júla 2007 odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (č. l. 353) potvrdil. Uznesením okresného súdu č. k. 12 C/22/2001-496 zo   6.   októbra   2008   bolo   podanie   odporcu   z   25.   júna   2005   čiastočne   odmietnuté. Dňa 29. októbra 2008 podal odporca odvolanie proti uzneseniu na č. l. 496. Uznesením krajského súdu č. k. 10 Co/8/2009-549 z 30. apríla 2009 odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (č. l. 496) potvrdil. Dňa 14. septembra 2009 podal sťažovateľ dovolanie proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu.

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného súdu,   najmä   s prihliadnutím   na   doterajšiu   dobu   konania   a na   skutočnosť,   že   konanie ani po takmer   štyroch   rokoch   od   právoplatnosti   nálezu   ústavného   súdu č. k. II. ÚS   112/05-38   z   26.   októbra   2005 nie   je   právoplatne   skončené,   konštatuje, že postup okresného súdu nemôže byť považovaný za zodpovedajúci požiadavke konania bez zbytočných   prieťahov   a v primeranej   lehote,   ako   to   vyžaduje   čl.   48   ods.   2   ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uvedené okolnosti sú dostatočné na to, aby oprávnili ústavný súd na záver,   že   právna   vec   sťažovateľa   nebola   prerokovaná   bez   zbytočných   prieťahov a v primeranej   lehote   a že postupom   okresného   súdu v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 12 C 22/2001 bolo   porušené   základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 22/2001 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých   dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ   žiadal   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   20   000   € od okresného súdu poukazujúc najmä na doterajšiu dĺžku konania pred okresným súdom. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ sa významnou mierou podieľal na vzniknutom stave   konania,   tak   ako   to   bolo   uvedené   pri   hodnotení   súčinnosti   účastníkov   konania s okresným   súdom.   Vzhľadom   na   túto   skutočnosť   považuje   za   dostatočné   deklarovanie porušenia označených práv a príkaz okresnému súdu vo veci konať.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré mu vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom.   Právny   zástupca sťažovateľa   si   v podaní   z 27.   októbra   2009   uplatnil   trovy   konania   v sume   292,38   €. Základom   pre   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   je   priemerná   mesačná   mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2008 v sume 695,41 € (20 950 Sk).   Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods.   2 zákona o ústavnom   súde) náhradu trov konania v požadovanej sume z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony   právnej   služby   v hodnote   po 115,90 € (príprava   a prevzatie   veci   a písomné vyhotovenie   sťažnosti).   Ďalej   mal   právny   zástupca   sťažovateľa   aj   nárok   na   náhradu režijného   paušálu   v   hodnote 6,95 €   za   každý   úkon   podľa   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Právny zástupca preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty vo výške 19 %. Ústavný súd vyslovil povinnosť okresného   súdu   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2009