znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 242/07-10

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 27. septembra 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   B.,   D.,   vo veci   namietaného   porušenia   jeho základného   práva   zaručeného   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 4/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. januára 2007 doručená sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 4/05.

V predloženej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že žalobou zo 7. januára 2005 podanou okresnému súdu napadol postup odporcu pri plnení kúpnej zmluvy. Žaloba bola neskôr rozšírená na ďalší právny subjekt „pre neplnenie kúpnej zmluvy a pre podvodné konanie na strane žalovaného S., a. s., B. pri podpisovaní zmluvy...“. Sťažovateľ v sťažnosti stručne popisuje   priebeh   konania   vedeného   okresným   súdom   poukazujúc   na to,   že   okrem rozhodovania   o oslobodení   od   súdnych   poplatkov   a o ustanovení   právneho   zástupcu okresný súd nevykonal žiadne procesné úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci.

Sťažovateľ uvádza, že   3. januára 2006 adresoval sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu, ktorý vo svojej odpovedi zo 6. novembra 2006 označil jeho sťažnosť ako dôvodnú. Vo veci však okresný súd naďalej nekoná, preto podľa sťažovateľa možno konštatovať, že prieťahy v predmetnej veci trvajú.

Zároveň   v podanej   sťažnosti   sťažovateľ   poukazuje   na   skutočnosť,   že   sťažnosť na prieťahy   v uvedenom   konaní   pred   okresným   súdom   už   ústavnému   súdu   raz   podal (7. apríla   2006),   avšak   ústavný   súd   ju   uznesením   z   25.   októbra   2006   odmietol ako neopodstatnenú (II. ÚS 328/06).

Sťažovateľ   požiadal   aj   „o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   pre právne zastupovanie   a ustanovenie   právneho   zástupcu   pre   zastupovanie   pred   Ústavným   súdom Slovenskej   republiky“.   Túto   žiadosť   odôvodnil   predloženým   potvrdením   o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch z 2. januára 2007 i potvrdením Sociálnej poisťovne z 11. júla 2006 o výške starobného dôchodku sťažovateľa.

Sťažovateľ sa v závere svojej sťažnosti domáha:„prijatia takého uznesenia a rozhodnutia ústavného súdu, ktorým by bol Okresný súd Bratislava I   zaviazaný pokračovať v súdnom konaní vo veci 19 C 4/05-14 bez prieťahov a vzhľadom na vzniknuté prieťahy v zrýchlenom konaní,

keďže   vzniknutými   prieťahmi   vznikla   mi   škoda,   ktorú   mi   spôsobil   Okresný   súd Bratislava I tým, že nekonal, čím som sa včas a v primeranej lehote nemohol domôcť práva o náhradu   škody   S.   a spol.,   požadujem,   aby   ústavný   súd   svojím   rozhodnutím   zaviazal Okresný súd Bratislava I vyplatiť mi zadosťučinenie vo výške 150 000,- Sk, vzhľadom na mieru spôsobenej škody nekonaním v mojej žalobe, resp. konaním s prieťahmi na súde, považujem uvedenú výšku zadosťučinenia za minimálnu“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   ústavný   súd   môže   odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   všeobecného   súdu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva alebo slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej súvislosti   medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   alebo   z iných   dôvodov.   Za   zjavne neopodstatnenú   sťažnosť   je   preto   možné   považovať   tú   sťažnosť,   pri   predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 221/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré   z   hľadiska   jeho   druhu   a   povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   vôbec   uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 331/04).

Zo   súdneho   spisu,   ktorý   si   ústavný   súd   vyžiadal   od   okresného   súdu,   vyplýva, že konanie   vo   veci   sťažovateľovej   žaloby   začalo   na   okresnom   súde   11.   januára   2005, obdobie   nečinnosti   sa   vyskytlo   v čase   od   11.   januára   2005 do výzvy   okresného   súdu na predloženie   potvrdenia   o osobných,   majetkových   a zárobkových   pomeroch (21. jún 2005),   t. j.   v trvaní   presahujúcom   5 mesiacov.   V čase   od 13.   septembra   2005 do 12. júla 2006 sa spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) vzhľadom   na   rozhodovanie   o odvolaní   sťažovateľa   proti rozhodnutiu   okresného   súdu, ktorým   mu   nepriznal   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov a neustanovil   mu   právneho zástupcu   z radov   advokátov.   Okresný   súd   po   vrátení   spisu   pokračoval   v konaní.   Druhé kratšie   obdobie   nečinnosti   okresného   súdu   trvalo   od 16. augusta   2006   (okresný   súd oslobodil   sťažovateľa   od   súdnych   poplatkov   a ustanovil   mu   právneho   zástupcu   z radov advokátov) do 13. decembra 2006 (okresný súd vyzval sťažovateľa odstrániť nedostatky žalobného návrhu). Táto nečinnosť však bola čiastočne spôsobená aj tým, že v uvedenom období sa určitý čas (od 25. septembra 2006 do začiatku novembra 2006) spis okresného súdu   nachádzal   na   ústavnom   súde   z dôvodu   rozhodovania   o sťažnosti   sťažovateľa   na zbytočné prieťahy v konaní okresného súdu. Zo súdneho spisu vyplýva, že v ďalšom období už okresný súd plynulo pokračoval v konaní.

Konanie vedené okresným súdom ku dňu podania sťažnosti sťažovateľa (5. január 2007) trvalo dva roky, pričom v tomto období sa súdny spis v čase od 13. septembra 2005 do 12. júla 2006, t. j. takmer 10 mesiacov, z dôvodu rozhodovania o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. 19 C 4/2005-14 zo 17. augusta 2005, nachádzal na krajskom   súde.   Ústavný   súd   tak   zistil,   že   počas   predmetného   konania   sa   v činnosti okresného súdu vyskytli prieťahy v trvaní približne 7 mesiacov.

Ústavný súd považuje za potrebné pripomenúť, že z jeho stabilizovanej judikatúry vyplýva,   že   nie   každý   zistený   prieťah   v súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 48/03, I. ÚS 154/03). Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v konaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 124/05).

Sťažovateľ v predmetnom konaní taktiež využíval svoje procesné práva, keď spolu so žalobou podal žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov, a využil svoje právo na podanie opravného prostriedku proti uzneseniu okresného súdu.

Ústavný súd sa v tejto súvislosti odvoláva na svoju judikatúru, súčasťou ktorej je aj právny názor, že za neodstránenie stavu právnej neistoty v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníka konania neznáša zodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takom prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (II. ÚS 52/99).

Vzhľadom   na   uvedené   možno   teda   konštatovať,   že   k celkovej   dĺžke   konania v predmetnej veci prispelo aj obdobie, ktoré okresný súd potreboval na vydanie rozhodnutia o procesných úkonoch sťažovateľa, resp. na vykonanie úkonov s nimi súvisiacich, avšak zodpovednosť za toto predĺženie nemožno pripočítať na ťarchu okresného súdu.

Z týchto dôvodov hodnotí ústavný súd podanú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku uznesenia. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti   sa   ústavný   súd   ďalšími   nárokmi   sťažovateľa,   predovšetkým   ustanovením právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom, nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. septembra 2007