znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 241/2011-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2011 predbežne prerokoval sťažnosť D. G., T., zastúpeného JUDr. Ing. M. Ž., pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením   Krajského   súdu   v   Trenčíne   č.   k. 3 To/13/2011-485 z 28. februára 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. G. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla 2011 doručená sťažnosť D. G., T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   uznesením   Krajského   súdu v Trenčíne (ďalej len krajský súd“) č. k. 3 To/13/2011-485 z 28. februára 2011.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   bol   odsúdený   na   tom skutkovom základe, «že v priebehu dňa 2. októbra 2008 prevzal od neznámeho muža v H. balíček s drogami s tým, že neznámy muž sa mu neskôr ozve, po príchode do okolia T. na motorovom vozidle Škoda Felícia, ktoré viedol J. L., bol približne o 18.18 hodine za obcou Z. kontrolovaný hliadkou KR PZ T., Krajský dopravný inšpektorát v T., pričom pri vykonaní bezpečnostnej   prehliadky   dobrovoľne   okrem   iných   vecí   odovzdal   tri   zatavené   injekčné striekačky a mikroténové vrecko s rozmermi 16x27 cm, ktoré striekačky obsahovali 2013 mg 100% metamfetamínu čo zodpovedá 50-101 obvykle jednorazovým dávkam drogy, 2298 mg 100% metamfetamínu čo zodpovedá 57-115 obvykle jednorazovým dávkam drogy, 2037 mg 100%   metamfetamínu   čo   zodpovedá   51-102   obvykle   jednorazovým   dávkam   drogy a v mikroténovom vrecku bolo 39162 mg 49,60%-ného metamfetamínu s obsahom 19425 mg   absolútneho   metamfetamínu   čo   zodpovedá   486-971   obvykle   jednorazovým   dávkam drogy, hodnota drogy predstavovala cca. 193.200,-- Sk (6.413,- Eur), pričom metamfetamín je   látka   zaradená   v   zmysle   zákona   NR   SR   č.   139/1998   Z.z.   o   omamných   látkach, psychotropných   látkach   a   prípravkoch   do   II.   skupiny   psychotropných   látok,   teda neoprávnene prechovával   omamnú látku,   psychotropnú látku a   Čin spáchal vo väčšom rozsahu.

Prvostupňový   súd   vykonal   dokazovanie,   v   rámci   ktorého   Obžalovaný   (resp.   jeho Obhajca)   okrem   iného   viackrát   namietal,   že   nebola   spoľahlivo   zistená   a   preukázaná hodnota drogy, ktorú mal Obžalovaný mať pri sebe a rovnako, že nebolo nijako preukázané úmyselné   zavinenie   Obžalovaného   a   už   vôbec   nebolo   preukázané   v   tom   smere,   že Obžalovaný chcel drogy predať po jednotlivých dávkach, resp. ich množstvo akokoľvek rozdeliť a predať po častiach. Obžalovaný (resp. jeho Obhajca) poukazoval na to, že je rozdiel medzi cenou jednorazovej dávky na čiernom trhu a medzi cenou väčšieho množstva drogy (predávanej ako celok za „veľkoobchodnú cenu“) na čiernom trhu.

Obžalovaný namietal, že nemožno použiť postup, pri ktorom sa hodnota zaistenej drogy stanoví tak, že sa jednoducho vynásobí množstvo jednorazových dávok, ktoré možno zo   zaisteného   množstva   vyrobiť,   a   ktoré   vyplýva   zo   znaleckého   posudku   s   cenou jednorazovej   dávky   zistenou   Národnou   protidrogovou   jednotkou,   nakoľko   táto   nevie povedať,   či   pojem   jednorazovej   dávky   (ktorá   sa   predáva   na   čiernom   trhu)   je   totožný s pojmom   obvykle   jednorazovej   dávky   (určenej   znaleckým   posudkom).   V   závere   správy Prezídia   Policajného   zboru.   Úradu   boja   proti   organizovanej   kriminalite,   Národnej protidrogovej jednotky (č. l. 120) sa pritom uvádza, cit. „Predpokladom je, že množstvo drogy na čiernom trhu predávané ako dávka zodpovedá jednorazovej dávke drogy uvedenej vo Vašej žiadosti.“.

Napriek tomu, že kvalifikačný znak - „rozsah činu“, na základe ktorého môže byť konanie Obžalovaného subsumované pod skutkovú podstatu podľa § 172 odsek 2 písmeno e)   Trestného   zákona,   musí   byť   preukázaný   správne   a   bez   akýchkoľvek   pochybností, prvostupňový súd v tomto smere nevykonal žiadne dôkazy a v odôvodnení Rozsudku vôbec neuviedol prečo tieto dôkazy nevykonal a ani sa nevysporiadal s námietkami (obranou) Obžalovaného.

Vzhľadom na to, že cenu jednej „dávky“ Národná protidrogová jednotka stanovuje na   základe   koncového   užívateľa,   pričom   neskúma   množstvo   ani   čistotu   dávky,   je nepochybné, že Národná protidrogová jednotka a znalec nemusia chápať (a ani nechápu) pojem   obvykle   jednorazovej   dávky   totožné,   a   teda   hodnotu   zaistenej   drogy   nemožno vypočítať jednoduchým vynásobením ceny dávky na čiernom trhu a množstva obvyklých jednorazových dávok, ktorým možno zaistenej drogy zodpovedá.

Ani s týmito skutočnosťami sa prvostupňový súd v rámci konania vôbec nezaoberal a v odôvodnené Rozsudku ich nevysvetlil a žiadnym spôsobom neodôvodnil. Napriek tomu prvostupňový súd uznal Obžalovaného za vinného ako je uvedené vyššie, t. j. podľa tzv. „kvalifikovanej“ skutkovej podstaty predmetného trestného činu.

Obžalovaný   (resp.   jeho   obhajca)   podal   proti   Rozsudku   odvolanie,   v   ktorom a následne aj na verejnom zasadnutí okrem iného opätovne poukázal na to, že hodnota zaisteného množstva drog nebola spoľahlivo zistená a preukázaná a opätovne uviedol, že Obžalovaný nemal v úmysle drogy predávať po častiach, a teda postup pri výpočte hodnoty drogy   bol   nesprávny.   Obhajca   na   verejnom   zasadnutí   predložil   súdu   Výročnú   správu o stave drogovej problematiky na Slovensku za rok 2008 (vydanú Úradom vlády Slovenskej republiky, Generálnym sekretariátom Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog, Národným monitorovacím centrom pre drogy), z ktorej vyplýva, že „veľkoobchodná“ cena 1cm3 pervitínu (metamfetamínu) sa v SR pohybovala od 600,-- Sk do 2 400,--Sk, čo v danej veci predstavuje hodnotu drogy od cca. 15 500 do 62 000 Sk, pričom ako zdroj informácií sa uvádza Národná protidrogová jednotka. V tejto súvislosti obhajca poukázal opätovne i na to, že nebolo preukázané, že Obžalovaný chcel zadržané drogy predať po častiach, ale (ak vôbec úmyselné zavinenie preukázané bolo), treba vychádzať zo zásady „in dubio pro reo“ a predpokladať, že zadržané drogy mali byť odovzdané (predané) ako celok, a teda pri stanovení ich hodnoty, vychádzať z „veľkoobchodnej ceny“. Navyše i z výpovede   Obžalovaného,   ktorú   i   odvolací   súd   cituje   v   odôvodnení   svojho   Uznesenia vyplýva, cit.„... viezol ho pre ľudí, ktorí ho mali ďalej predávať...“.

Odvolací súd sa s týmito tvrdeniami obhajoby nijako nevysporiadal a ani s k ním nevyjadril v odôvodnení Uznesenia a vôbec neuviedol, prečo na ne neprihliadal, resp. prečo tieto ako dôkaz opomenul. V odôvodnení Uznesenia iba uvádza, cit. „Uvedené zistenia nie sú   pritom   v   rozpore   ani   s   hodnotami   (cenami)   pervitínu   na   čiernom   drogovom   trhu uvedenými vo výročnej správe predloženej v odvolacom konaní obhajcom obžalovaného, podľa   ktorej   cena   jednej   dávky   pervitínu   v   Bratislavskom,   Západoslovenskom, Stredoslovenskom a Východoslovenskom kraji sa v roku 2008 pohybovala v rozmedzí od 200 až do 600 Sk, z čoho vyplýva, že priemerná cena jednej dávky nie je nižšia ako 300 Sk zistená   okresným   súdom.“.   Takéto   odôvodnenie   však   nemožno   považovať   v   žiadnom prípade za uspokojivé, pretože ako sme už uviedli námietky obhajoby smerovali voči tomu, že v danom prípade nemožno uvažovať o cene za jednorazovú dávku ale je nevyhnutné vychádzať u ceny za celé zadržané množstvo drogy. K tomu sa odvolací súd nevyjadril, a námietky arbitrárne odignoroval, hoci správne posúdenie hodnoty zadržanej drogy malo na   predmetnú   vec   zásadný   význam,   keďže   v   prípade   ohodnotenia   drogy   podľa veľkoobchodnej ceny, by táto bola nižšia ako 80 000,-- Sk, a teda by nešlo o kvalifikovanú skutkovú podstatu.».

Sťažovateľ uviedol, že: «v rámci prvostupňového konania ako aj druhostupňového konania predložil súdom argumentáciu týkajúcu sa stanovenia hodnoty zadržanej drogy, tak ako sme uviedli v časti I. tejto Sťažnosti, s ktorou sa ani prvostupňový ani druhostupňový súd   v   rámci   Rozsudku   a/alebo   Uznesenia   žiadnym   -   a   už   vôbec   nie   presvedčivým   - spôsobom   nevyporiadal,   resp.   oba   súdy   tieto   argumenty   Sťažovateľa   arbitrárne odignorovali.

Jednou   zo   záruk   spravodlivého   súdneho   rozhodnutia   je   aj   právo   na   jeho odôvodnenie. Nutnosť odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež vo verejnom záujme, lebo je   jednou   zo   záruk,   že   výkon   spravodlivosti   nie   je   arbitrárny,   neprehľadný,   a   že rozhodovanie súdov je kontrolované verejnosťou.

Sťažovateľ má za to, že Krajský súd v Trenčíne sa vyššie uvedenými determinantmi a princípmi právneho štátu (riadnym zdôvodnením Uznesenia v zmysle práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivý súdny proces) neriadil, a preto je Uznesenie arbitrárne a   neodôvodnené,   čím   bolo jednoznačne porušené právo Sťažovateľa   na   súdnu   ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, resp. právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru.

O arbitrárnosti a utilitárnosti rozhodovacieho procesu odvolacieho súdu svedčí aj skutočnosť, že odvolací súd (ako súd vyššej inštancie u ktorého sa a priori predpokladá vyšší stupeň nadhľadu, nezaujatosti a najmä odborností) miesto toho, aby sa vyjadril in medias res, t. j. k Sťažovateľom uvádzaným argumentom pokiaľ ide o stanovenie hodnoty zaistenej drogy, radšej absolútne redundantne a arbitrárne uvádza, cit: „Uvedené zistenia nie sú pritom v rozpore ani s hodnotami (cenami) pervitínu na čiernom drogovom trhu uvedenými vo výročnej správe predloženej v odvolacom konaní obhajcom obžalovaného, podľa   ktorej   cena   jednej   dávky   pervitínu   v   Bratislavskom,   Západoslovenskom, Stredoslovenskom a Východoslovenskom kraji sa v roku 2008 pohybovala v rozmedzí od 200 až do 600 Sk, z čoho vyplýva, že priemerná cena jednej dávky nie je nižšia ako 300 Sk zistená okresným súdom.“.

V   tejto   súvislosti   poukazujeme   i   na   uznesenie   Najvyššieho   súdu   SR   sp.   zn. 6 To 17/2003, z ktorého vyplýva povinnosť súdu v trestnom konaní zisťovať najnižšiu a nie akúkoľvek cenu za ktorú sa daný druh drogy predáva tak, aby mohol byť s určitosťou prijatý záver vyjadrený v skutkovej vete rozsudku o hodnote zaisteného množstva drogy.».

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol, že:

„Právo D. G., bytom: T., na súdnu ochranu zaručené v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28. februára 2011 č. k. 3 To/13/2011-485 porušené bolo.

Právo   D.   G.,   bytom:   T.,   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   článku   6   ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   uznesením   Krajského   súdu   v Trenčíne zo dňa 28. februára 2011 č. k. 3 To/13/2011-485 porušené bolo.

Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28. februára 2011 č. k. 3 To/13/2011- 485 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trenčíne je povinný uhradiť D. G., bytom: T., trovy konania v sume 261,82 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ing. M. Ž., advokáta, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu a spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   čl.   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané niekým zjavne neoprávneným, ako   aj návrhy   podané oneskorene, môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Jedným z ťažiskových argumentov sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o neodôvodnení rozhodnutia z dôvodu určenia správnej ceny drogy, ktoré má zásadný význam pre právnu kvalifikáciu skutku, za ktorý bol sťažovateľ odsúdený.

Ústavný   súd   preskúmal   uznesenie   krajského   súdu,   aby   zistil,   či   jeho   účinky   sú zlučiteľné s ústavou a medzinárodným dohovorom, ktorých porušenie sťažovateľ namieta.

Podľa čl. 142 ústavy súdy rozhodujú o občianskoprávnych a trestných veciach.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   v   zásade   oprávnený   preskúmať a posudzovať právne názory všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky.Úlohou všeobecných súdov je predovšetkým interpretácia a aplikácia zákonov, kým úloha ústavného súdu   spočíva   v kontrole zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách.

Právomoc   ústavného   súdu   konať   a   rozhodovať   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy o namietaných   porušeniach   ústavou   alebo   príslušnou   medzinárodnou   zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných súdov,   alebo   v   prípade,   že   účinky   výkonu   tejto   právomoci   všeobecným   súdom   nie   sú zlučiteľné   so   súvisiacou   ústavnou   úpravou   alebo   úpravou   v   príslušnej   medzinárodnej zmluve (I. ÚS 225/03).

Ústavný súd zistil, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8 T 162/2009   uznaný   za   vinného   z   obzvlášť   závažného   zločinu   nedovolenej   výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, či držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) a ods. 2 písm. e) Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov.

Sťažovateľ využil možnosť podať opravný prostriedok, o ktorom rozhodoval krajský súd v konaní sp. zn. 3 To/13/2011.

Krajský   súd   postupoval   podľa   §   317   ods.   1   Trestného   poriadku   a   preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov o vine treste, ako aj správnosť skutkových zistení, ktoré boli výsledkom dokazovania okresného súdu.

Krajský   súd   uviedol,   že «Vo   veci   vykonané   dôkazy   spoľahlivo   preukazujú,   že obžalovaný D. G. dňa 2. 10. 2008 od muža, ktorého meno odmietol prezradiť, prevzal v H. balíček   s   drogami,   ktoré   mal   uložené   vo   vreckách   svojej   oblečenej   látkovej,   bundy   a prevážal   v   osobnom   motorovom   vozidle,   pričom   toho   istého   dňa   asi   o 18.18   hod.   pri vykonaní bezpečnostnej prehliadky dopravnou hliadkou KR PZ T. dobrovoľne odovzdal tri zatavené   injekčné   striekačky   a   mikroténové   vrecko   s   rozmermi.   16x27   cm   s   obsahom metamfetamínu.   Obžalovaný   vo   svojich   výpovediach   zo   dňa   7.   5.   2009   v   procesnom postavení obvineného i zo dňa 2. 10. 2008 v procesnom postavení podozrivého priznal nielen to, že vo vreckách svojej látkovej bundy mal tri injekčné striekačky, každú s obsahom 5 ml pervitínu a plastové vrecko rovnako s obsahom pervitínu, ktorého presné množstvo nevedel, ale aj to, že všetok pervitín bol jeho a viezol ho pre ľudí, ktorí ho mali ďalej predávať   a   ktorých   mená   odmietol   uviesť.   Zo   zistení   a   záverov   znaleckého   posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu policajného zboru B. z odvetvia kriminalistickej toxikológie, o správnosti ktorého nie sú pochybnosti, je pritom preukázané, že tri injekčné striekačky   odovzdané   obžalovaným   obsahovali   jednotlivo:   4168   mg   48,3   %-ného metamfetamínu s obsahom 2013 mg absolútneho (100%-ného) metamfetamínu vo forme bázy zodpovedajúceho 50 až 101 obvykle jednorazovým dávkam drogy, 4202 mg 54,7 %- ného   metamfetamínu   s   obsahom   2298   mg   absolútneho   (100%-ného)   metamfetamínu   vo forme bázy zodpovedajúceho 57 až...5 obvykle jednorazovým dávkam drogy, 4157 mg 49,0 %-ného metamfetamínu s obsahom 2037 mg absolútneho (100%-ného) metamfetamínu vo forme bázy zodpovedajúceho 51 až 102 obvykle jednorazovým dávkam drogy a mikroténové vrecko   obsahovalo   39163   mg   49,6   %-ného   metamfetamínu   s   obsahom   19425   mg absolútneho   (100%-ného)   metamfetamínu   vo   forme   bázy   zodpovedajúceho   486   až   971 obvykle jednorazovým dávkam drogy. Podľa vyjadrenia riaditeľa Národnej protidrogovej jednotky, Úradu boja proti organizovanej kriminalite PPZ pri približnej cene 300 Sk za jednu obvykle jednorazovú dávku tejto drogy hodnota 50 až 101 dávok drogy predstavovala 15.000 Sk až 30.300 Sk (497, 91 Eur až 1005,78 Eur), hodnota 57 až 115 dávok drogy predstavovala 17.100 Sk až 34.500 Sk (567,62 Eur až 1145,19 Eur), hodnota 51 až 102 dávok drogy predstavovala 15.300 Sk až 30.600 Sk (507,87 Eur až 1015,73 Eur) a hodnota 486 až 971 dávok drogy predstavovala 145.800 Sk až 291.300 Sk (4839,67 Eur až 9669,39 Eur). Na podklade týchto záverov okresný súd v napadnutom rozsudku správne zistil nielen minimálne   množstvo   (rovnako   aj   maximálne   množstvo)   obvykle   jednorazových   dávok metamfetamínu   -   644   dávok   (50+57+51+486),   ktoré   by   bolo   možné   z   obžalovaným prechovávanej drogy vyrobiť a realizovať na „čiernom drogovom trhu“, ale aj ich celkovú minimálnu hodnotu v roku 2008 vo výške 193.200 Sk, t. j. 6.413 Eur (15.000 + 17.100 + 15.300 + 145.800). Toto množstvo a hodnota zaistených dávok drog teda výrazne, viac ako dvojnásobne   prevyšuje   hodnotu   2660   Eur,   ktorá   z   hľadiska   §   125   ods.   1   Tr.   zák.   je rozhodným   zákonným   kritériom   pre   záver   „o   spáchaní   činu   vo   väčšom   rozsahu“ a odôvodňuje použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu podľa § 172 ods. 2 písm.   e/   Tr.   zák.   Uvedené   zistenia   nie   sú   pritom   v   rozpore   ani   s   hodnotami   (cenami) pervitínu   na   „čiernom   drogovom   trhu“   uvedenými   vo   výročnej   správe   predloženej v odvolacom   konaní   obhajcom   obžalovaného,   podľa   ktorej   cena   jednej   dávky   pervitínu v Bratislavskom,   Západoslovenskom,   Stredoslovenskom   a   Východoslovenskom   kraji   sa v roku 2008 pohybovala v rozmedzí od 200 až do 600 Sk, z čoho vyplýva, že priemerná cena jednej dávky nie je nižšia ako 300 Sk zistená okresným súdom.».

Na základe týchto zistení krajský súd podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie sťažovateľa zamietol.

Vychádzajúc z uvedených konštatovaní krajského súdu ústavný súd konštatuje, že krajský súd sa zaoberal s námietkou, ktorá je predmetom posúdenia pred ústavným súdom.

Preskúmanie uznesenia krajského súdu ústavným súdom nepreukázalo, že by boli porušené garancie a záruky poskytnuté ústavou a medzinárodnou zmluvou pre spravodlivý proces.

Podľa   judikatúry   ústavného   súdu   základné   právo   na   súdnu   ochranu   a   právo   na spravodlivé súdne konanie zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné garancie v konaní pred ním (IV. ÚS 233/04), t. j. právo na spravodlivý proces.

Obsah   tohto   práva   nedáva   účastníkovi   záruku,   že   trestné   stíhanie   skončí právoplatným rozhodnutím v jeho prospech.

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01).

Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy vyplýva, že ústavný   súd   nie   je   opravnou   inštitúciou   vo   veciach   podliehajúcich   do   právomoci všeobecných súdov (I. ÚS 19/02).

K porušeniu ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, resp. analogického práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru by mohlo dôjsť rozhodnutím všeobecného súdu nielen tým, ak by tento fakticky odňal možnosť komukoľvek domáhať sa alebo brániť svoje   právo   na   všeobecnom   súde   (II.   ÚS   8/01),   ale aj   tým,   ak   by   tento   súd   rozhodol arbitrárne, bez náležitého odôvodnenia svojho rozhodnutia (I. ÚS 241/07) alebo vtedy, ak by sa pri výklade a aplikácii zákonného predpisu natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (III. ÚS 264/05).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil žiadnu z týchto a ani inú neuvedenú   skutočnosť,   na   základe   ktorých   by   mohol   konštatovať,   že   napadnutým uznesením krajského súdu boli porušené základné práva sťažovateľa.

Vzhľadom na už uvedené ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   ďalšieho   právneho   významu zaoberať sa ďalšími návrhmi v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2011