znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 241/2010-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. júna 2010 predbežne prerokoval sťažnosť R. H., S., zastúpeného advokátom JUDr. L. K., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 14/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. H.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 28. januára 2010 doručená sťažnosť R. H., S. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a   práva   na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 14/2007.

Z odôvodnenia   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že sťažovateľovi   bolo v roku   2000 vznesené obvinenie pre trestný čin podvodu podľa § 205 ods. 1 a 4 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru z roku   2001   bolo   vedené   trestné   stíhanie   síce   zastavené,   toto   uznesenie   však   bolo rozhodnutím   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   zrušené   a bolo   prikázané „vec v potrebnom rozsahu znovu prejednať a rozhodnúť“. Krajskou prokuratúrou v Bratislave bola   v roku   2007   podaná   na   okresnom   súde   na   sťažovateľa   obžaloba.   Rozsudkom z 12. decembra 2007 bol sťažovateľ spod obžaloby oslobodený, avšak tento rozsudok bol v odvolacom konaní uznesením nadriadeného súdu z 15. apríla 2008   zrušený a vec bola vrátená prvostupňovému súdu na nové prerokovanie a rozhodnutie.

Sťažovateľ predostierajúc prehľad vykonaných pojednávaní a súčasný stav konania poukázal   na   to,   že   jeho   obhajca   viackrát   upozornil   konajúci   súd   na   prieťahy   v konaní a žiadal o ich odstránenie. Konajúci súd však nápravu neučinil.

Podľa vyjadrenia sťažovateľa prerokúvaná „trestná vec nie je komplikovaná a ani čo sa dokazovania týka rozsiahla“, okresný súd vykonáva úkony neefektívne a sťažovateľ sa nachádza v stave dlhodobej právnej neistoty.

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol vo veci týmto nálezom:

„1. Základné právo R. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 2T/14/2007 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   prikazuje,   aby   konanie   vedené   pod   sp.   zn. 2T/14/2007 zastavil.

3.   R.   H.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   10.000   €   (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť R. H. trovy konania pred Ústavným súdom SR.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd štandardne (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04) považuje za účinný prostriedok   nápravy   slúžiaci   ochrane   základného   práva   na prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   sťažnosť   na   postup   súdu   podanú   podľa   §   62   ods.   1   zákona č. 757/2004   Z.   z.   o   súdoch   a   zmene a   doplnení   niektorých   zákonov   (ďalej   len   „zákon o súdoch“).   Účinnosť   takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje,   že   účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v   danej   veci   boli   spôsobené prieťahy v konaní. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je teda jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Zmienené   upozornenia   obhajcu   sťažovateľa   na   prieťahy   v   konaní   prednesené na vykonávaných pojednávaniach ústavný súd nepovažuje za vyčerpanie uvedenej možnosti poskytovanej   §   62   ods.   1   zákona   o   súdoch,   pretože   neboli   adresované,   tak   ako   to predpokladá uvedená právna úprava, predsedovi okresného súdu, ktorému ustanovenie § 63 ods. 1 zákona o súdoch zveruje kompetenciu na vybavovanie sťažností na prieťahy v konaní a ktorý   disponuje   právomocou prešetriť   ich   dôvodnosť   a prijať   a zabezpečiť   efektívne opatrenia na odstránenie nedostatkov na účely zabezpečenia plynulosti konania.

Ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľ   zákonom   špecifikovaný   právny   prostriedok nevyčerpal,   keďže   sťažnosť   na   postup   okresného   súdu   v zmysle   §   62   ods.   1   zákona o súdoch adresovanú predsedovi okresného súdu vôbec nepodal.

Ústavný súd zároveň konštatuje, že v posudzovanom prípade sťažovateľ nepreukázal ani   dôvody   hodné   osobitného   zreteľa,   ktoré   by   mohli   viesť   k   odpusteniu   požiadavky na využitie účinných prostriedkov nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Keďže   ústavný   súd   zistil   procesnú   prekážku   pre   meritórne   rozhodovanie   o   tom, či v sťažovateľom označenom konaní okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov,   sťažnosť   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu neprípustnosti.

Rovnaký záver zaujal ústavný súd aj k časti sťažnosti namietajúcej porušenie práva na prejednanie záležitosti sťažovateľa v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože ústavný súd v obsahu tohto práva a základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nevidí zásadnú obsahovú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Nad   rámec   odôvodnenia   svojho   rozhodnutia   ústavný   súd   pripomína,   že   toto rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci   rozhodnutej   v zmysle   § 24   písm. a)   zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí   sťažovateľ   v   tejto   veci   v   prípade   zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom všeobecného   súdu   v   označenom   konaní   dochádza   k   zbytočným   prieťahom,   predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

Z   dôvodu   odmietnutia   sťažnosti   sa   ústavný   súd   ďalšími   nárokmi   sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. júna 2010