znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 241/09-37

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   25.   novembra   2009 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti MUDr. E. J., N., zastúpenej advokátom JUDr. M. P., N., a JUDr. M. P., N., zastúpeného advokátkou JUDr. E. P., T., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   na prejednanie   ich záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 39/94 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo MUDr. E. J. a JUDr. M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   ich záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Nitra   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 15 C 39/94   p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 39/94   p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. MUDr.   E.   J. a JUDr.   M.   P.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie   každému v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré   j e   Okresný súd Nitra   p o v i n n ý   vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný   súd   Nitra   j e   p o v i n n ý   uhradiť   MUDr.   E.   J.   trovy   právneho zastúpenia v sume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. M. P., N., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný   súd   Nitra   j e   p o v i n n ý   uhradiť   JUDr.   M.   P.   trovy   právneho zastúpenia v sume 122,85 € (slovom stodvadsaťdva eur a osemdesiatpäť centov) na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. E. P., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 241/09-22 z 2. septembra 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť MUDr. E. J., N., a JUDr. M. P., N. (ďalej aj „sťažovatelia“),   pre namietané   porušenie   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a práva   na prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 39/94. Sťažovatelia uviedli, že 21. februára 1994 podali proti odporcovi na okresnom súde žalobu o zrušenie užívacieho práva k nehnuteľnosti, vydanie nehnuteľnosti a neoprávneného majetkového prospechu. Podľa ich vyjadrení je konanie okresného súdu vo veci sp. zn. 15 C 39/94   poznačené   zbytočnými   prieťahmi,   a to aj v období   po   23.   januári   2001, keď podľa   §   109   ods.   2   písm.   c)   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“) s právoplatnosťou od 31. marca 2003 tamojší súd prerušil konanie.

Z uvedeného dôvodu sa sťažovatelia domáhali, aby ústavný súd v náleze vyslovil porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   15 C 39/94,   priznal im primerané finančné zadosťučinenie každému v sume 15 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k sťažnosti   podaním sp. zn. Spr. 1194/09 z 30. septembra 2009 doručeným ústavnému súdu 9. októbra 2009, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Návrh   na   zrušenie   užívacieho   práva,   vydanie   nehnuteľnosti   a   neoprávneného majetkového prospechu bol podaný na tunajší súd dňa 21. 2. 1994. Po zaplatení súdneho poplatku   za   konanie   a   zaslaní   vyjadrenia   odporcu   bol   vytýčený   termín   pojednávania na 22. 3. 1994... súd uznesením č. k. 15 C 39/1994-31 zo dňa 5. 5. 1994 nariadil znalecké dokazovanie.   Súdom   ustanovený   znalec   Ing.   Š.   T.   znalecký   posudok   vyhotovil   a súdu predložil dňa 8. 11. 1995. Uznesením č. k. 15 C 39/94-76 zo dňa 8. 11. 1995 súd rozhodol o priznaní znalečného, voči ktorému rozhodnutiu podal navrhovateľ v 1. rade dňa 22. 1. 1996 odvolanie... Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. Z-2-15 Co 481/96-115 zo dňa 17. 4. 1997 odvolanie odmietol a spis vrátil tunajšiemu súdu dňa 28. 5. 1997. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 8. 1997. Súd následne pokračoval v dokazovaní... Ďalšie termíny pojednávaní boli stanovené na 19. 11. 1998, 3. 12. 1998, 14. 1. 1999, 2. 3. 1999, 22. 4. 1999. Dňa 27. 4. 1999 podal odporca námietku zaujatosti voči vec prejednávajúcemu sudcovi, ktorý sa k námietke vyjadril a spis prostredníctvom predsedu súdu predložil dňa 27. 3. 2000 Krajskému súdu v Nitre. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 9 Nc 11/00-102 zo dňa 31.   3.   2000 rozhodol,   že   sudca   JUDr.   J.   K.   nie je   vylúčený   z   prejednávania a rozhodovania tejto veci a spis vrátil okresnému súdu dňa 10. 5. 2000. Následne súd vyžiadal   správu   z   pozemkového   odboru   Okresného   úradu   Nitra,   zabezpečil   pripojenie spisového   materiálu   PLVH-1843/724/1079-C   a   2000/00/952,   predložené   doklady naštudoval a vytýčil pojednávanie na 23. 1. 2001, na ktorom vypočul svedkov a konanie vo veci   prerušil do   skončenia   konania   na   Okresnom   úrade   v   Nitre,   odbor   pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, vedeného pod sp. zn. 2000-20000/00952. Voči tomuto uzneseniu č.   k. 15 C 39/1994-222 zo dňa 23.   1.   2001 podala dňa 15.   3.   2001 navrhovateľka odvolanie a spis bol dňa 20. 4. 2001 predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 6 Co 156/01-237 zo dňa 20. 6. 2002 potvrdil prvostupňové rozhodnutie a spis vrátil tunajšiemu súdu dňa 20. 2. 2003. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 3. 2003. Od uvedeného termínu súd priebežne zisťuje stav konania   na   Obvodnom   pozemkovom   úrade   v Nitre,   pričom   doposiaľ   konanie   na   tomto orgáne nebolo skončené, takže prekážky ďalšieho postupu vo veci i naďalej trvajú.“

Sťažovatelia ešte v podaniach doručených ústavnému súdu 31. júla 2009 oznámili, že súhlasia s upustením od verejného ústneho pojednávania v danej veci. Tú istú skutočnosť oznámil aj predseda okresného súdu vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 9. októbra 2009.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý ma právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca   sa   rozhodnutia   všeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (napr. IV. ÚS 221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).

Ústavný súd pripomína, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu pre   subjekty   práva.   Základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zákonodarca   zabezpečuje   prostredníctvom   procesnoprávnych   inštitútov,   ktoré   sú   štátne orgány   vrátane   všeobecných   súdov   povinné   efektívne   a vecne   správne   využívať. Občiansky súdny poriadok obsahuje viaceré účinné prostriedky   zabezpečujúce plynulosť a optimálnu   dĺžku   súdneho   konania,   ktorej   výsledkom   je   právoplatné   rozhodnutie a stav právnej istoty.

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   a   sudcu   vychádza   z   §   6   OSP,   ktorý   súdom   prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje   v ňom   súd   zásadne   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Judikatúra   ústavného   súdu   (napr.   I.   ÚS   20/02,   III.   ÚS   111/02,   III.   ÚS   75/07, III. ÚS 118/07) sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote), sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci (1), správanie účastníka (2) a postup súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha veci a jej význam pre sťažovateľa. Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03, III. ÚS 286/06).

1. Ústavný   súd   konštatuje,   že v namietanom   prípade   ide   o žalobu   o zrušenie užívacieho práva, o vydanie nehnuteľnosti a neoprávneného majetkového prospechu. Podľa názoru ústavného súdu   daná vec nie je ani skutkovo a ani právne zložitá a tvorí bežnú súčasť sporovej agendy všeobecných súdov. Okresný súd dokonca vo svojom vyjadrení ani nepoukázal   na   skutkovú   a právnu   zložitosť   danej   veci.   Ústavný   súd   konštatuje, že v danom prípade je predmetom záujmu nehnuteľnosť nachádzajúca sa v záhradkárskej osade. Výsledok súdneho sporu sa dotkne vlastníckeho práva sťažovateľov.

2. Ku kritériu, ktorým sa hodnotí správanie sťažovateľov ako účastníkov konania, ústavný   súd   poznamenáva,   že   v danom   prípade   nezistil   také   okolnosti   na   strane sťažovateľov, ktoré by spôsobili predĺženie doby konania okresného súdu. Na správanie sťažovateľov, ktoré by mohlo prispieť k prieťahom v konaní, sa ani okresný súd vo svojom vyjadrení neodvolal.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade konanie prebieha od 21. februára 1994, keď bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľov.   Pritom   prvé   pojednávanie   vo   veci   sa   uskutočnilo   už   22.   marca   1994. V priebehu   toho   konania   bolo   nariadené   znalecké   dokazovanie   (5.   mája   1994),   pričom znalec   z odboru   geodézie   a kartografie   predložil   okresnému   súdu   znalecký   posudok až po uplynutí   18   mesiacov   (1   a pol   roka),   teda   8.   novembra   1995.   Proti   uzneseniu okresného súdu o priznaní znalečného z 8. novembra 1995 podal sťažovateľ 22. januára 1996   odvolanie,   ktoré   bolo   Krajskému   súdu   v Bratislave   predložené   11.   apríla   1996, ale 24. mája 1996 odvolací súd spis vrátil okresnému súdu bez rozhodnutia ako predčasne predložený.   Dňa   26.   júla   1996   okresný   súd   opätovne   predložil   spis   Krajskému   súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní, ale 16. augusta 1996 odvolací súd opäť vrátil spis súdu prvého stupňa ako predčasne predložený. Okresný súd následne 27. novembra 1996 predložil spis odvolaciemu súdu, ktorý o odvolaní rozhodol uznesením zo 17. apríla 1997 tak, že ho odmietol, a 28. mája 1997 vrátil spis okresnému súdu. Okresný súd namiesto toho,   aby   vo   veci   konal   bez   prieťahov,   určil   termín   pojednávania   až   7.   júla   1998, teda až po uplynutí viac ako 13 mesiacov odvtedy, čo mu bol spis vrátený z odvolacieho súdu. Pojednávanie sa uskutočnilo 17. septembra 1998, pričom ďalšie pojednávania vo veci sa uskutočnili 15. októbra 1998, 19. novembra 1998, 3. decembra 1998, 14. januára 1999, 2. marca 1999 a 22. apríla 1999. Dňa 27. apríla 1999 odporca vzniesol námietku zaujatosti voči   konajúcemu   sudcovi,   ale   spis   spolu   s vyjadrením   zákonného   sudcu   k námietke boli predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Nitre až 27. marca 2000, teda po uplynutí 11 mesiacov. O námietke zaujatosti rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením z 31. marca 2000   tak,   že   zákonného   sudcu   nevylúčil   z prerokúvania   a rozhodovania   v danej   veci, a 10. mája 2000 vrátil spis okresnému súdu. Na pojednávaní 23. januára 2001 okresný súd v súlade s § 109 ods. 2 písm. c) OSP prerušil konanie do skončenia konania vedeného na Okresnom úrade v Nitre – odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (ďalej len „okresný úrad“) č. k. 2000-2000/00952. Proti tomuto uzneseniu podala jedna zo sťažovateľov 16. marca 2001 odvolanie, na základe čoho potom okresný súd 20. apríla 2001 predložil spis Krajskému súdu v Nitre. O odvolaní rozhodol odvolací súd uznesením č. k. 6 Co 156/01-237 z 20. júna 2002 tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil. Krajský súd v Nitre vrátil spis okresnému súdu   20. februára 2003, pričom po doručení rozhodnutia účastníkom konania toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 31. marca 2003.

Po prerušení konania okresný súd priebežne zisťoval stav konania, pričom prekážka konania trvá do rozhodnutia ústavného súdu.

Podľa § 111 ods. 1 OSP ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.   Podľa   odseku   2   citovaného   ustanovenia   ak   je   konanie   prerušené   podľa   §   109, súd urobí všetky potrebné opatrenia, aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré prerušenie trvá. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že aj keď po prerušení konania neplynú lehoty a nevykonávajú sa pojednávania, vec aj naďalej nie je právoplatne skončená, a preto je potrebné hodnotiť komplexný priebeh konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 39/94. Je nepochybné, že sťažovatelia sa v stave právnej neistoty nachádzajú takmer 16 rokov, čo je mimoriadne dlhá doba pre prijatie rozhodnutia v bežnom súdnom spore. Aj napriek tomu, že vec je už viac ako 6 a pol roka právoplatne prerušená, dovtedy okresný súd nekonal tak, aby to korešpondovalo s obsahom základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V tejto súvislosti ústavný súd   poukazuje   na   viaceré   obdobia   nečinnosti   okresného   súdu,   a to   jednak   v trvaní 18 mesiacov   (od   5.   mája   1994   do   8.   novembra   1995),   keď   okresný   súd   čakal na vypracovanie znaleckého posudku bez toho, aby vo veci vykonal opatrenia voči znalcovi, či obdobie nečinnosti v trvaní viac ako 13 mesiacov, keď okresný súd potom, ako mu bol spis 28. mája 1997 vrátený z odvolacieho súdu, určil termín pojednávania až 7. júla 1998, ako aj obdobie nečinnosti v trvaní 11 mesiacov (od 27. apríla 1999 do 27. marca 2000), keď okresný súd opomenul predložiť námietku zaujatosti na rozhodnutie Krajskému súdu v Nitre. Za povšimnutie stojí aj nedôsledná činnosť okresného súdu v trvaní 16 mesiacov (od 22. januára 1996 do 28. mája 1997) v súvislosti s predložením odvolania sťažovateľa proti uzneseniu o priznaní znalečného, keď v priebehu tohto obdobia odvolací súd dvakrát vrátil spis okresnému súdu ako predčasne predložený.

Aj   keď   okresný   súd   od   právoplatného   prerušenia   konania   (31.   marca   2003) a aj v súčasnosti vykonáva úkony tak, aby zistil, či konanie vedené na okresnom úrade, kvôli výsledku ktorého je konanie vedené na okresnom súde prerušené, ešte stále prebieha, jeho predchádzajúci postup od doručenia návrhu sťažovateľov nemožno považovať za taký, ktorý   by   bol   v súlade   s   ich   základným   právom   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právom na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd preto dospel k názoru, že postupom okresného súdu   v konaní,   ktoré   je   vedené   pod   sp. zn.   15   C   39/94,   základné   právo   sťažovateľov na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru porušené boli.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 6 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Aj napriek prerušeniu konania, ale na druhej strane vzhľadom na to, že vec nie je dosiaľ právoplatne skončená, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 39/94 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých   dôvodov sa ho domáha.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume po 15 000 € každému z nich od okresného súdu, poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku konania pred okresným súdom.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala na výsledok súdneho konania takmer 16 rokov. U sťažovateľov oprávnene takýto postup okresného súdu vyvoláva stav právnej neistoty. Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu sťažovateľov,   princípov   spravodlivosti   a spôsobu   zavŕšenia   ochrany   základných   práv sťažovateľov, ako aj z konkrétnych okolností tohto prípadu ústavný súd dospel k záveru, že finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť v súlade s výrokom   tohto   nálezu   každému   zo   sťažovateľov,   je   primeraným   zadosťučinením spojeným s porušením označených práv sťažovateľov.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré im vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom.   Právni   zástupcovia sťažovateľov   si   v   sťažnosti   uplatnili   trovy   konania   každý   v sume   245,70   €.   Základom pre výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2008 v sume 695,41 € (20 950 Sk).

Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov   právneho   zastúpenia:   právnemu   zástupcovi   za   dva   úkony   právnej   služby   (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) v sume 115,90 € x 2 podľa vyhlášky Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 655/2004   Z.   z.   o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov (ďalej   len   „vyhláška“)   a dvakrát náhradu   režijného paušálu po 6,95 €   podľa   vyhlášky, spolu v sume 245,70 €;   a   právnej   zástupkyni   za   jeden   úkon   právnej   služby   (prevzatie zastúpenia a porada s klientom) a jednu paušálnu náhradu spolu v sume 122,85 € z dôvodu, že pôvodné podanie nedoplnila ani sa k nemu osobitne nevyjadrila. Ústavný súd vyslovil povinnosť   okresného   súdu   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia   právnym   zástupcom sťažovateľov.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2009