znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 24/2015-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2015predbežne prerokoval sťažnosť maloletých ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, obaja trvalebytom ⬛⬛⬛⬛,,   prechodne   bytom ⬛⬛⬛⬛,zastúpených AK JUDr. Silvia Tatarková, s. r. o., E. B. Lukáča 2, Martin, v mene ktorej konáadvokátka   a   konateľka   JUDr. Silvia   Tatarková,   vo veci   namietaného   porušenia   ichzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   na   prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehotezaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 5078/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   maloletých ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   ako   zjavneneopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra2014 doručená sťažnosť maloletých ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, obaja trvale bytom, prechodne bytom ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)postupom Okresného   súdu   Martin   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenompod sp. zn. 18 Er 5078/2013.

Z predloženej   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovatelia,   zastúpení   svojímzákonným zástupcom (otcom), podali súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcieproti povinnej (matke sťažovateľov), ktorá dobrovoľne neplnila súdom určenú vyživovaciupovinnosť.   Príslušný   exekútor   návrh   na   vykonanie   exekúcie   s priloženým   exekučnýmtitulom predložil okresnému súdu spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanieexekúcie. Okresný súd vyzval 24. februára 2014 súdneho exekútora na doplnenie návrhua doplnený návrh bol okresnému súdu odoslaný 28. februára 2014. Sťažovatelia uvádzajú,že okresný súd nedodržal lehotu vydania písomného poverenia   exekútora na vykonaniuexekúcie   ustanovenú   §   44   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 233/1995 Z. z.   o súdnych   exekútoroch   a exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok)a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučnýporiadok“),   preto   sa   nápravy   domáhali   prostredníctvom   sťažnosti   na   prieťahy   v konaníadresovanej predsedníčke okresného súdu podanej 1. októbra   2014. Listom   doručenýmprávnemu zástupcovi sťažovateľov 13. októbra 2014 bola zo strany predsedníčky okresnéhosúdu uplatnená sťažnosť vybavená ako dôvodná.

Sťažovatelia, odvolávajúc sa na uvedené, formulujú v sťažnosti podanej ústavnémusúdu námietku porušenia ich základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a právazaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní.

Na základe uvedeného v závere sťažnosti navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ichsťažnosti   na   ďalšie   konanie   rozhodol   nálezom,   v ktorom   by   vyslovil   porušenie   ichzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva na prejednanie ich   záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods.   1 dohovorupostupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   Er   5078/2013,   prikázalokresnému   súdu   konať   vo   veci   sťažovateľov   bez   zbytočných   prieťahov   a   priznalsťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, a to každému z nich, akoaj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   právalebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnejzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanovenýmzákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkýmvykonávaným dôkazom...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnomsúde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostisťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jej   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohtoustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Je objektívnou skutočnosťou, že v napadnutom konaní nepostupoval okresný súdv súlade   s označeným   ustanovením   §   44   ods.   2   Exekučného   poriadku,   a teda   v súlades požiadavkou   na   postup   súdu   bez   zbytočných   prieťahov.   Z obsahu   listu   predsedníčkyokresného súdu sp. zn. Spr 2175/14 zo 7. októbra 2014, ktorým bola vybavená sťažnosťsťažovateľov   na   prieťahy   v konaní,   je   však   zrejmé,   že   po   podaní   sťažnosti   na   prieťahyv konaní   adresovanej   predsedníčke   okresného   súdu   boli   vo veci   sťažovateľov   prijatéopatrenia   pre   účely   zabránenia   vzniku   ďalších   prieťahov   a 24.   septembra   2014   bolookresným súdom poverenie na vykonanie exekúcie vydané a toto sťažovateľom 6. októbra2014 aj zaslané.

Ústavný   súd   na   základe   uvedených   skutočností   dospel   k záveru,   že   sťažnosťna prieťahy v konaní pred všeobecným súdom, ktorú sťažovatelia predsedníčke okresnéhosúdu adresovali, bola efektívna a splnila požadovaný účel, keďže následne po uplatnenísťažnosti   okresný   súd   obnovil   plynulosť   konania   smerujúceho   k odstráneniu   právnejneistoty sťažovateľov.

V danej   situácii   by   ingerencia   ústavného   súdu   znamenala   duplicitné   poskytnutieochrany   základnému   právu   sťažovateľov   zaručenému   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právuzaručenému   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   ktorých   porušenie   namietajú,   čo   je   v rozpores primárnym účelom ústavnej sťažnosti, ktorým je poskytnutie ochrany právam, ktorýchporušenie sa namieta, v prípadoch, v ktorých ostatné právne prostriedky nápravy zlyhali,respektíve neviedli k náprave.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľov je potrebné odmietnuťako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Z týchto dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol tak,ako   to   je   uvedené   vo výroku   tohto   uznesenia,   a   ďalšími   návrhmi   sťažovateľov   sa   užnezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2015