SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 24/2015-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2015predbežne prerokoval sťažnosť maloletých ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, obaja trvalebytom ⬛⬛⬛⬛,, prechodne bytom ⬛⬛⬛⬛,zastúpených AK JUDr. Silvia Tatarková, s. r. o., E. B. Lukáča 2, Martin, v mene ktorej konáadvokátka a konateľka JUDr. Silvia Tatarková, vo veci namietaného porušenia ichzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehotezaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 5078/2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť maloletých ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavneneopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra2014 doručená sťažnosť maloletých ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, obaja trvale bytom, prechodne bytom ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 18 Er 5078/2013.
Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia, zastúpení svojímzákonným zástupcom (otcom), podali súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcieproti povinnej (matke sťažovateľov), ktorá dobrovoľne neplnila súdom určenú vyživovaciupovinnosť. Príslušný exekútor návrh na vykonanie exekúcie s priloženým exekučnýmtitulom predložil okresnému súdu spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanieexekúcie. Okresný súd vyzval 24. februára 2014 súdneho exekútora na doplnenie návrhua doplnený návrh bol okresnému súdu odoslaný 28. februára 2014. Sťažovatelia uvádzajú,že okresný súd nedodržal lehotu vydania písomného poverenia exekútora na vykonaniuexekúcie ustanovenú § 44 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučnýporiadok“), preto sa nápravy domáhali prostredníctvom sťažnosti na prieťahy v konaníadresovanej predsedníčke okresného súdu podanej 1. októbra 2014. Listom doručenýmprávnemu zástupcovi sťažovateľov 13. októbra 2014 bola zo strany predsedníčky okresnéhosúdu uplatnená sťažnosť vybavená ako dôvodná.
Sťažovatelia, odvolávajúc sa na uvedené, formulujú v sťažnosti podanej ústavnémusúdu námietku porušenia ich základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a právazaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní.
Na základe uvedeného v závere sťažnosti navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ichsťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie ichzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovorupostupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 5078/2013, prikázalokresnému súdu konať vo veci sťažovateľov bez zbytočných prieťahov a priznalsťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, a to každému z nich, akoaj náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných právalebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnejzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanovenýmzákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkýmvykonávaným dôkazom...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostisťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Je objektívnou skutočnosťou, že v napadnutom konaní nepostupoval okresný súdv súlade s označeným ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a teda v súlades požiadavkou na postup súdu bez zbytočných prieťahov. Z obsahu listu predsedníčkyokresného súdu sp. zn. Spr 2175/14 zo 7. októbra 2014, ktorým bola vybavená sťažnosťsťažovateľov na prieťahy v konaní, je však zrejmé, že po podaní sťažnosti na prieťahyv konaní adresovanej predsedníčke okresného súdu boli vo veci sťažovateľov prijatéopatrenia pre účely zabránenia vzniku ďalších prieťahov a 24. septembra 2014 bolookresným súdom poverenie na vykonanie exekúcie vydané a toto sťažovateľom 6. októbra2014 aj zaslané.
Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že sťažnosťna prieťahy v konaní pred všeobecným súdom, ktorú sťažovatelia predsedníčke okresnéhosúdu adresovali, bola efektívna a splnila požadovaný účel, keďže následne po uplatnenísťažnosti okresný súd obnovil plynulosť konania smerujúceho k odstráneniu právnejneistoty sťažovateľov.
V danej situácii by ingerencia ústavného súdu znamenala duplicitné poskytnutieochrany základnému právu sťažovateľov zaručenému čl. 48 ods. 2 ústavy a právuzaručenému čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie namietajú, čo je v rozpores primárnym účelom ústavnej sťažnosti, ktorým je poskytnutie ochrany právam, ktorýchporušenie sa namieta, v prípadoch, v ktorých ostatné právne prostriedky nápravy zlyhali,respektíve neviedli k náprave.
Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľov je potrebné odmietnuťako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Z týchto dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol tak,ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a ďalšími návrhmi sťažovateľov sa užnezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. januára 2015