znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 24/09-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. mája 2009 v senáte zloženom   z predsedu   Rudolfa   Tkáčika,   zo   sudcov   Jána   Auxta   a   Ľubomíra   Dobríka prerokoval   sťažnosť JUDr.   S. W.   a maloletej M.   B.,   nar...,   obe   bytom B.,   zastúpených advokátom   JUDr. M.   P.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva zaručeného   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   zaručeného   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 38 P 151/2004 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   JUDr.   S.   W.   a maloletej   M.   B.,   nar...,   na prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov podľa   čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej   republiky a ich   právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom pod sp. zn. 38 P 151/2004 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   III p r i k a z u j e   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 38 P 151/2004 konať bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr.   S.   W. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   1 000   € (slovom tisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Maloletej M. B. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný   súd   Bratislava   III j e   p o v i n n ý   uhradiť   spoločne   a nerozdielne JUDr. S. W. a maloletej M. B. trovy konania v sume 362,58 € (slovom tristošesťdesiatdva eur a päťdesiatosem centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. M. P., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júna 2008 doručená sťažnosť JUDr. S. W. (ďalej len „sťažovateľka“) a maloletej M. B. (ďalej len „maloletá“,   spolu   aj   „sťažovateľky“),   obe   bytom   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia ich základného práva na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov zaručeného čl.   48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote   zaručeného   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 38 P 151/2004.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že predmetom uvedeného konania, v ktorom sťažovateľky   vystupovali   ako   účastníčky,   je   rozhodovanie   o zmene   zverenia   maloletej do výchovy,   o zákaze   styku   otca   s   maloletou,   ako   aj   o   návrhu   na   zvýšenie   výživného na maloletú. Do dňa doručenia sťažnosti ústavnému súdu okresný súd rozhodol o návrhu otca maloletej na zmenu jej zverenia do   výchovy tak, že konanie v tejto časti zastavil (uznesenie   okresného   súdu   zo   16. januára 2007).   Okresný   súd   tiež   rozhodol   o   návrhu sťažovateľky   na   zákaz   styku   otca   s   dieťaťom   na   pojednávaní   18. septembra 2007 rozsudkom,   ktorým   tento   návrh   zamietol.   Rozsudok   nebol   v   čase   doručenia   sťažnosti ústavnému súdu právoplatný.

Po prijatí sťažnosti uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 24/09-26 z 27. januára 2009 na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 20. februára 2009 predsedu okresného súdu, aby sa k sťažnosti vyjadril a aby ústavnému súdu oznámil, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci. Vyjadrenie predsedu okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 3. apríla 2009.

V doručenom vyjadrení predseda okresného súdu odkázal na vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktoré priložil a v ktorom je uvedený prehľad úkonov súdu v predmetnej veci, pričom uviedol, že s týmto vyjadrením sa v plnom rozsahu stotožňuje. Taktiež súhlasil s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Podľa názoru zákonnej sudkyne k dĺžke konania „prispeli okrem iného i obštrukcie spojené   s prikazovaním   veci   príslušnému   súdu   a následným   prenášaním   príslušnosti na Okresný súd Bratislava III (tunajší súd), rovnako ako zaujatosť kolízneho opatrovníka, ktorý   musel   byť   nahradený.   Okrem   toho   pod   predmetným   spisovým   označením je evidovaných   5   (päť)   návrhov,   ktoré   vzájomne   súvisia   a sa   ovplyvňujú.   Ide   o návrh na zmenu zverenia, návrh na zvýšenie výživného, návrh na zákaz styku, návrh na nariadenie predbežného opatrenia a návrh na výkon rozhodnutia. K pôvodným návrhom tak pribúdali ďalšie   návrhy,   ktoré   musel   súd   zohľadniť   a rozhodovať   o nich   v časovej   a logickej súslednosti.“.

Zákonná   sudkyňa   zdôraznila   skutočnosť   potreby   prednostného   rozhodovania o návrhoch   na   nariadenie   predbežného   opatrenia,   ako   aj   skutočnosť,   že   sťažovateľka je sudkyňou   Okresného   súdu   Bratislava   IV,   čo   malo   poznačiť   priebeh   pojednávania „s tým súvisiacimi námietkami“.

V závere vyjadrenia zákonná sudkyňa uviedla, že „sa v tejto právnej veci konalo a koná   plynule   a priebežne   a teda   nedochádzalo   a nedochádza   k žiadnym   prieťahom a to i napriek   tomu,   že   funkcie   žiadneho   právneho   systému   nie   sú   imúnne   voči   rizikám plynúcich zo vzostupných podnetov, alebo návrhov, ktoré nerešpektujú celkovú konštrukciu tej ktorej právnej kauzy“.

Listom zo 6. apríla 2009 zaslal ústavný súd vyjadrenie predsedu okresného súdu právnemu   zástupcovi   sťažovateliek   na   zaujatie   stanoviska   a súčasne   ho   požiadal o oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Právny zástupca sťažovateliek doručil 29. apríla 2009 ústavnému súdu stanovisko, v ktorom oznámil, že sťažovateľky netrvajú na nariadení ústneho pojednávania vo veci. Podľa   názoru   sťažovateliek „nie   je   možné   v žiadnom   prípade   akceptovať“ vyjadrenie zákonnej sudkyne (a predsedu okresného súdu), „že k dĺžke konania prispela, okrem iného, i tá   skutočnosť,   že   pod   predmetným   spisovým   označením   je   evidovaných   päť   návrhov, ktoré vzájomne súvisia a sa ovplyvňujú... Z popisu jednotlivých úkonov súdu a účastníkov konania jednoznačne vyplýva, že súd mohol bez akýchkoľvek prekážok konať v konaniach, v ktorých sťažovateľky namietali prieťahy, a že v nich nekonal bez náležitých dôvodov.“.

Sťažovateľky   zotrvali   na   názore, „že   postup   súdu   nebol   správny   a   že   súd   bol bezdôvodne nečinný v konaní o návrhu na zvýšenie výživného... a tiež v konaní o zákaz styku otca so sťažovateľkou M. B.. Zákonná sudkyňa mohla kedykoľvek vylúčiť návrh na zvýšenie výživného na samostatné konanie, aby sa poskytla maloletej sťažovateľke M. B. náležitá súdna ochrana jej oprávnených záujmov.“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o ústavnom   súde“)   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože po oboznámení   sa   s ich   stanoviskami,   ako   aj   s obsahom   súdneho   spisu   okresného   súdu týkajúceho sa posudzovaného konania dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Ústavný   súd   z   obsahu   sťažnosti   a   k   nej   priložených   písomností,   z   vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu zisťoval priebeh a stav konania v predmetnej veci.

V predloženom   vyjadrení   vypracovanom   zákonnou   sudkyňou   je   uvedený   takýto prehľad úkonov okresného súdu v predmetnom konaní:

«č.   l.   1   09.   01.   2004 návrh   otca na   zmenu zverenia   podaný na   Okresnom súde Bratislava IV

č.   l.   17   06.   05.   2004   návrh   otca   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   podaný na Krajský súd v Bratislave

č. l. 22 30. 04. 2004 vec prikázaná Okresnému súdu Bratislava III č. l. 25 30. 06. 2004 vec doručená Okresnému súdu Bratislava IV (správne malo byť Okresnému súdu Bratislava III, pozn.)

č. l. 29 14. 07. 2004 vytýčenie termínu pojednávania na 23. 09. 2004 č. l. 31 05. 08. 2004 rozhodnutie o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia z č. l. 17

č.   l. 69   23.   09.   2004   termín   pojednávania:   obaja   rodičia   sa   neustanovili   - ospravedlnení a pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu podania odvolania kolízneho opatrovníka proti uzneseniu o ustanovení kolízneho opatrovníka zo dňa

č. l. 81, 82 04. 01. 2005 návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia č. l. 92 24. 01. 2005 rozhodnutie o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia z č. l. 81 - 82

č. l. 96 14. 02. 2005 vytýčenie termínu pojednávania na 07. 04. 2005 č. l. 99 04. 08. 2004 návrh matky na zvýšenie výživného podaný na Okresnom súde Bratislava IV

č. l. 110 05. 11. 2004 uznesenie Krajského súdu o vylúčení sudcov Okresného súdu Bratislava IV. Vec bola prikázaná Okresnému súdu Bratislava II. Vec došla Okresnému súdu Bratislava II dňa 25. 11. 2004

č. l. 115 30. 12. 2004 vytýčenie termínu pojednávania na 31. 01. 2005 na Okresnom súde Bratislava II

č. l. 119 25. 01. 2005 odvolanie otca proti kolíznemu opatrovníkovi č. l. 143 26. 01. 2005 matka doplnila návrh na zvýšenie výživného na Okresnom súde Bratislava II

č.   l.   172   31.   01.   2005   na   vytýčený   termín   pojednávania   na   Okresnom   súde Bratislava II sa obaja rodičia neustanovili - ospravedlnení.

č. l. 174 31. 01. 2005 uznesenie Okresného súdu Bratislava II o prenesení miestnej príslušnosti na Okresný súd Bratislava III

č. l. 179 14. 03. 2005 spis odstúpený Okresnému súdu Bratislava III č. l. 180 04. 08. 2004 návrh matky na zákaz styku otca s maloletou osobne podaný na Okresnom súde Bratislava IV.

č. l. 198 20. 10. 2004 vec predložená Okresným súdom Bratislava IV na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave o námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava IV č.   l.   199   05.   11.   2004   uznesenie   Krajského   súdu   v   Bratislave   11 NcN/41/04, že sudcovia   Okresného   súdu   Bratislava   IV   sú   vylúčení   z prejednávania   a rozhodovania vo veci   návrhu   matky   maloletej   na   zákaz   styku   otca   s   maloletou.   Vec   bola   prikázaná Okresnému súdu Bratislava II. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 03. 2005. č. l. 215 05. 04. 2005 návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia o úprave styku s maloletou. Okresným súdom Bratislava III návrh zamietnutý.

č. l. 219 06. 04. 2005 vyjadrenie otca k návrhu matky na zvýšenie výživného č.   l.   238   07.   04.   2005   termín   pojednávania   vo   veci   zmeny   zverenia:   výsluchy účastníkov.   Pojednávanie   bolo   odročené   za   účelom   nariadenia   súdnoznaleckého dokazovania.

č.   l.   265   30.   12.   2005   znalec   požiadal   o   predĺženie   lehoty   na   vypracovanie súdnoznaleckého posudku

č. l. 269 06. 03. 2006 spis doručený od súdneho znalca č. l. 286 20. 04. 2006 uznesenie o vyúčtovaní odmeny znalca č. l. 294 05. 09. 2006 vytýčenie termínu pojednávania na 24. 10. 2006 č. l. 303 24. 10. 2006 vytýčený termín pojednávania vo veci zmeny zverenia a zákazu styku. Otec ospravedlnení, matka prítomná. Pojednávanie odročené na termín 16. 11. 2006 č. l. 307 24. 10. 2006 doplnenie návrhu matky na zvýšenie výživného z č. l. 99, kde žiada úpravu výživného tri roky spätne, teda od 04. 08. 2001

č. l. 307 24. 10. 2006 zmena rozsahu styku matkou č. l. 357 16. 11. 2006 vytýčený termín pojednávania na ktoré sa otec neustanovil

-ospravedlnení s tým, že matka upraví svoj návrh ohľadom zákazu styku na úpravu styku. Pojednávanie odročené na 16. 01. 2007

č. l. 360 07. 12. 2006 podaním zo dňa 07. 12. 2006 sa matka maloletej domáhala „upraviť styk tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať počas školského roka každú prví sobotu v mesiaci od 09:00 hodiny do 18:00 hodiny v nadväznosti na písomne podaný návrh zo dňa 23. 10. 2006, o zákaze styku otca s maloletou, ktorý bol zmenený písomným podaním...“

č. l. 361 17. 02. 2006 stanovisko právnej zástupkyne matky v ktorom nežiada zákaz styku a ani úpravu styku vzhľadom na to, že maloletá má záujem stretávať sa s otcom a jej rozumová a duševná vyspelosť 14 rokov jej umožňuje toto posúdiť. Napriek tomu žiada upraviť styk vzhľadom na jej záujem.

č. l. 369 16. 01. 2007 vytýčený termín pojednávania na ktorom otec berie svoj návrh na   zmenu   zverenia   z   09.   01.   2004   späť   a   žiada   upraviť   styk   s   čím   matka   súhlasí. Pojednávanie odročené na termín dňa 06. 03. 2007 Matka svoj návrh na zákaz styku mení na úpravu styku.

č. l. 389 06. 03. 2007 právny zástupca otca žiada lehotu na uzatvorenie rodičovskej dohody vo veci zvýšenia výživného a zákaze styku

č.   l.   390   06.   03.   2007   vytýčený   termín   pojednávania:   rodičia   sa   neustanovili   - ospravedlnení   s   tým,   že   právny   zástupcovia   rodičov   založia   do   spisu   dohodu   rodičov o úprave styku otca s maloletou. Pojednávanie odročené na 12. 04. 2007

č.   l.   394   12.   04.   2007   vytýčený   termín   pojednávania:   rodičia   sa   neustanovili   - ospravedlnení, ako i právna zástupkyňa matky. Pojednávanie odročené na termín 17. 05. 2007 s tým, že právna zástupkyňa matky zabezpečí účasť maloletej na pojednávaní č. l. 400 17. 05. 2007 rodičia sa neustanovili - ospravedlnení. Účasť maloletej nebola zabezpečená. Pojednávanie odročené na termín 18. 09. 2007.

č. l. 408 18. 09. 2007 termín pojednávania vo veci zákazu styku. Vyjadrenie maloletej M. Rozsudok vo veci zákazu styku

č. l. 419 02. 01. 2008 odvolanie matky proti rozsudku z č. l. 408 č. l. 423 25. 01. 2008 vyjadrenie otca k odvolaniu matky č. l. 430 10. 03.2008 spis doručený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní z č. l. 419

č. l. 438 26. 06. 2008 spis vrátený Krajským súdom v Bratislave č. l. 439 10. 12. 2008 vytýčenie termínu pojednávania o zákaze styku na 12. 02. 2009 č. l. 442 09. 12. 2008 zaslanie spisu Ústavnému súdu Slovenskej republiky č. l. 442a 27. 01. 2009 spis vrátený Ústavným súdom Slovenskej republiky č. l. 449 12. 02. 2009 termín pojednávania; rodičia sa neustanovili - ospravedlnení. Súd konanie o úprave styku zastavil

č. l. 454 05. 03. 2009 podanie právnej zástupkyne matky č. l. 458 23. 03. 2009 dopyt zákonnej sudkyne na PZ matky č. l. 459 23. 03. 2009 odvolanie matky proti uzneseniu z č. l. 449.»

Ústavný súd navyše z vyžiadaného súdneho spisu zistil tieto ďalšie úkony účastníkov konania   a okresného   súdu   majúce   význam   pre   rozhodnutie   o sťažnostnom   návrhu sťažovateliek:

- právna zástupkyňa sťažovateľky doručila okresnému súdu 17. februára 2006 úpravu svojho návrhu zo 4. augusta 2004 na zákaz styku otca s maloletou. Petit upraveného návrhu smeroval iba k úprave styku maloletej s navrhovateľom,

- právna   zástupkyňa   sťažovateľky   doručovala   21.   augusta   2006   okresnému   súdu žiadosť o nariadenie pojednávania,

- okresný súd uznesením č. k. 38 P 151/2004-297 z 25. septembra 2006 zamietol návrh navrhovateľa z 5. apríla 2005 na vydanie predbežného opatrenia,

- na   pojednávaní   18.   septembra   2007   sťažovateľka   uviedla,   že   trvá   na svojom pôvodnom   návrhu   na   zákaz   styku   navrhovateľa   s maloletou   (č.   l.   409).   Okresný   súd po vypočutí účastníkov i kolízneho opatrovníka rozsudkom   zamietol návrh   sťažovateľky na zákaz styku navrhovateľa s maloletou,

- lehota na vyhotovenie rozsudku vyhláseného na pojednávaní 18. septembra 2007 bola   predsedom   okresného   súdu   na   žiadosť   zákonnej   sudkyne   z dôvodu   jej   pracovnej zaťaženosti dvakrát predĺžená (písomné vyhotovenie rozsudku bolo účastníkom konania doručené 26. novembra 2007, 29. novembra 2007 a 14. decembra 2007),

- Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) vrátil okresnému súdu 26. júna 2008   spis   predložený   na   rozhodnutie   o odvolaní   proti   rozsudku   z 18.   septembra   2007 s odôvodnením,   že   bolo   rozhodnuté   len   o návrhu   sťažovateľky   na   zákaz   styku   otca s maloletou, a na úpravu styku s maloletou bude preto ešte potrebné rozhodnúť „a potom spis opätovne predložiť odvolaciemu súdu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom...

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (III. ÚS 154/06, I. ÚS 76/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   čl. 48 ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého   prípadu,   a to   najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci, správanie   účastníka   konania   a postup   žalovaného   súdu   (napr.   I.   ÚS   41/02).   V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

Základnými kritériami pre hodnotenie veci ako zložitej je skutkový stav veci a platná právna   úprava   relevantná   pre   rozhodnutie   o   veci   (II.   ÚS   26/95). Pokiaľ   ide   o   právnu a faktickú zložitosť veci,   ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že v konaní vedenom na okresnom súde ide o zvýšenie výživného na maloleté dieťa a o zákaz, prípadne úpravu styku rodiča s maloletým dieťaťom (v časti o zmene zverenia maloletej bolo konanie zastavené).   Návrhy   uvedeného   typu   tvoria   štandardnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti všeobecných súdov a ich metodika pri rozhodovaní o týchto návrhoch je dostatočne jasná a podopretá   ich   stabilizovanou   judikatúrou.   Ústavný   súd   vychádzajúc   zo   spisového materiálu konštatuje, že vec v zásade nie je právne ani skutkovo zložitá. Istá miera časovej náročnosti je daná nariadeným znaleckým dokazovaním a kumuláciou viacerých návrhov v predmetnom konaní.

Pri   posudzovaní   podľa   druhého   kritéria   používaného   pri   hodnotení   prípadných zbytočných prieťahov v konaní ústavný súd dospel po preskúmaní vyžiadaného súdneho spisu   k záveru,   že   spomalenie   priebehu   konania   čiastočne   spôsobovali   procesné   návrhy účastníkov   konania   (predovšetkým   návrhy   na   nariadenie   predbežného   opatrenia), ako aj proces   ustanovovania   kolízneho   opatrovníka,   keďže   tento   proti   uzneseniu   o jeho ustanovení   podal   odvolanie,   o ktorom   bolo   potrebné   rozhodnúť.   Posudzovanie   druhého kritéria ústavným súdom bolo ovplyvnené i zmenami návrhu na úpravu styku maloletej s jej otcom,   ktoré   realizovala   sťažovateľka   (návrh   na   zákaz   styku   bol   neskôr   zmenený na návrh na úpravu styku a napokon sa sťažovateľka vrátila k pôvodnému návrhu na zákaz styku).   Účastníkom   konania   treba   tiež   pričítať   jeho   spomalenie   z dôvodu   ich   neúčasti na pojednávaniach (16. novembra 2006, 6. marca 2007 a 12. apríla 2007).

Postup   okresného   súdu   ako   tretie   kritérium   pri   posúdení   porušenia   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zhodnotil   ústavný   súd   ako   postup, ktorý vykazoval zbytočné prieťahy. Vychádzal pritom z porovnania prehľadu úkonov súdu vo   veci   obsiahnutého   vo   vyjadrení   predsedu   okresného   súdu   a z vlastných   zistení z vyžiadaného súdneho spisu.

Najdlhšie trvajúcim   obdobím   bezdôvodnej   nečinnosti   okresného súdu   bol   časový úsek   od   7.   apríla   2005,   keď   okresný   súd   nariadil   vo   veci   znalecké   dokazovanie, do 23. decembra 2005, keď uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania a o ustanovení znalca bolo spolu so súdnym spisom doručené znalcovi (8 a pol mesiaca).

Bezdôvodnou   nečinnosťou   okresného   súdu   sa   posudzované   konanie   vyznačovalo aj v období   od   6.   marca   2006,   keď   bol   okresnému   súdu   doručený   znalecký   posudok ustanoveného znalca, do 24. októbra 2006, keď sa uskutočnilo pojednávanie vo veci (7 a pol mesiaca).   V tomto   období   okresný   súd   vykonal   jediný   úkon   vo   veci,   keď   uznesením č. k. 38 P 151/2004-297   z   25. septembra 2006   zamietol   návrh   navrhovateľa   v   konaní z 5. apríla   2005   na   nariadenie   predbežného   opatrenia.   Pritom   i samotný   časový   odstup uznesenia   o návrhu   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   od   podania   tohto   návrhu (viac ako 17 mesiacov) svedčí v prospech záveru o nedostatkoch v činnosti okresného súdu v predmetnom konaní.

Za   nedostatok   z pohľadu   rešpektovania   základného   práva   sťažovateliek na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   považuje   ústavný   súd   aj   odročenie pojednávania 24. októbra 2006 pre ospravedlnenú neúčasť navrhovateľa. Vzhľadom na to, že na pojednávaní boli prítomní právni zástupcovia oboch strán, podľa názoru ústavného súdu   nič   nebránilo   okresnému   súdu   vo   veci   konať.   Dôkazom   toho   je   aj   skutočnosť, že za rovnakej   prítomnosti   účastníkov   a ich   právnych   zástupcov   (neprítomný   bol   len navrhovateľ)   okresný   súd   na   pojednávaní 16.   januára   2007   vo   veci   konal,   ba dokonca rozhodol o čiastočnom zastavení konania.

Rovnaký   záver   ústavný   súd   zaujal aj   pokiaľ   ide   o   pojednávanie   17.   mája 2007. Z účasti na pojednávaní sa ospravedlnili navrhovateľ i sťažovateľka, no prítomní boli ich právni zástupcovia,   preto nebolo prekážky, pre ktorú   by okresný   súd vo veci   nemohol konať.   V dôsledku   tohto   nesprávneho   postupu   okresný   súd   17.   mája   2007   odročil pojednávanie na 18. september 2007, čím sa konanie predĺžilo o 4 mesiace.

Ústavný súd ku skutočnostiam zisteným z vyžiadaného súdneho spisu tiež uvádza, že aj keď správanie štátneho orgánu spôsobujúce zbytočný prieťah sa obvykle prejavuje nečinnosťou orgánu s právomocou konať o veci, pre splnenie účelu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je právne významné akékoľvek správanie štátneho orgánu. To znamená, že aj nesprávna činnosť štátneho orgánu môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva podľa čl. 48 ods. 2, ak činnosť štátneho orgánu nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa osoba obrátila na štátny orgán, aby o jej veci rozhodol (I. ÚS 17/99, II. ÚS 33/99).

V tomto zmysle ústavný súd poukazuje na postup okresného súdu pri dispozičných úkonoch sťažovateľky, ktorá návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV 4. augusta 2004 žiadala zákaz styku otca s maloletou. Po prenesení príslušnosti na rozhodnutie o tomto návrhu   na   okresný   súd   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   doručila   17.   februára   2006 okresnému súdu   podanie označené ako „Oznámenie o právnom zastupovaní,   vyjadrenie a úprava petitu“, v ktorom je uvedené, že sťažovateľka „sa rozhodla upraviť svoj návrh“ tak,   že   nežiadala   styk   maloletej   s   otcom   zakázať,   ale   ho   upraviť.   Na   pojednávaní 18. septembra 2007 však právna zástupkyňa sťažovateľky vzhľadom na nové skutočnosti uviedla, že trvá „na našom pôvodnom návrhu na zákaze styku otca s mal. M. a netrváme na zmene zákazu styku na úpravu styku...“.

Oba   tieto   dispozičné   úkony   mal   okresný   súd   posudzovať   podľa   ich   obsahu, teda ako zmeny   návrhu   na   začatie   konania   podľa   §   95   ods.   1   zákona   č.   99/1963   Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), a mal o ich pripustení   rozhodnúť   uznesením.   Právnym   následkom   nesplnenia   tejto   povinnosti   bolo konanie o dvoch návrhoch sťažovateľky (návrh na zákaz styku a návrh na úpravu styku), čo viedlo k vráteniu spisu krajským súdom okresnému súdu 26. júna 2008 potom, ako spis okresný   súd   predložil   na rozhodnutie   o odvolaní   sťažovateľky   proti   rozsudku,   ktorým okresný   súd   na pojednávaní   18. septembra   2007   jej   návrh   na   zákaz   styku   s maloletou zamietol.   Krajský   súd   svoj   postup   zdôvodnil   tým,   že „prvostupňový   súd   nerozhodol o celom návrhu, keď rozhodol len o zákaze styku a o úprave styku nerozhodol“.

Uvedený   postup   okresného   súdu   vyznačujúci   sa   nesústredenou   a neefektívnou činnosťou   považuje   ústavný   súd   za   nesprávny,   ktorý   v konečnom   dôsledku   viedol k predĺženiu   konania   od   10.   marca   2008,   keď   bol   spis   predložený   krajskému   súdu na rozhodnutie o odvolaní, do 12. februára 2009, keď sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, na ktorom okresný súd konanie o úprave styku zastavil (11 mesiacov).

Ústavný súd konštatuje, že konanie na okresnom súde vo veci návrhu sťažovateľky na úpravu styku a na zvýšenie výživného trvá od 14., resp. 15. marca 2005, keď došlo k doručeniu predmetných spisov z Okresného súdu Bratislava II okresnému súdu vzhľadom na prenesenie príslušnosti, teda viac ako 4 roky. Ústavný súd s poukazom na už uvedené zistil,   že   na   takto   vymedzenej   dĺžke   konania   sa okresný   súd   svojou   nečinnosťou a nesústredeným   a neefektívnym   postupom   podieľal   v rozsahu   viac   ako   2   roky a 7 mesiacov.

V tejto   súvislosti   už   ústavný   súd   viackrát   uviedol,   že   ak   sú   predmetom   konania vzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi, konaniam o týchto vzťahoch majú príslušné súdy venovať mimoriadnu starostlivosť, pretože dĺžka napadnutého konania závažne ovplyvňuje zabezpečenie základných životných potrieb týchto detí (napr. I. ÚS 194/03).

Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že tento súd medzi veci, pri ktorých sa zohľadňuje aj predmet konania, zaraďuje aj vzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi,   preto   konaniu   o týchto   vzťahoch   príslušné   súdy   majú   venovať   „mimoriadnu starostlivosť,   pretože   procesné   omeškanie   v takejto   veci   môže   mať   za následok de facto rozhodnutie o otázke predloženej súdu“ (H. v. Spojené kráľovstvo z 8. júla 1987, séria 120-A, § 85).

Uvedený   postup   okresného   súdu   v posudzovanom   konaní   nesvedčí   o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu § 100 ods. 1 OSP tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. To napokon viedlo aj k nedodržaniu zákonnej lehoty   určenej   podľa   §   176   ods.   3 OSP na rozhodnutie vo   veci   starostlivosti o maloletú.

Ústavný   súd   neprijal   argumentáciu   žalovaného   súdu   o náročnosti   prebiehajúceho konania   v dôsledku   toho,   že   sa   v ňom   rozhoduje   o viacerých   vzájomne   súvisiacich a ovplyvňujúcich sa návrhoch. Procesné predpisy dávajú konajúcemu súdu do rúk nástroje na riešenia takejto náročnosti, a to predovšetkým v inštitúte vylúčenia veci na samostatné konanie   (§   112   ods.   2   OSP).   Okresný   súd   túto   možnosť   nevyužil,   čo   nepotvrdzuje odôvodnenosť jeho obrany.

Aj napriek   podielu   účastníkov   konania   na   pretrvávajúcom   stave   právnej   neistoty ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   zistená   dĺžka   nečinnosti   okresného   súdu   v pomere k celkovej   dĺžke   posudzovaného   konania   zakladá   právomoc   na   vyslovenie   porušenia základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy i práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Sťažovateľky v petite svojej sťažnosti navrhli takéto rozhodnutie, preto ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Pretože   ústavný   súd   rozhodol   o porušení   základného   práva   sťažovateliek garantovaného im čl. 48 ods. 2 ústavy i práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj ich žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľky   požiadali   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia („spoločne a nerozdielne“) v sume 100 000 Sk, teda po prepočte 3 319,39 €.

Ústavný súd v okolnostiach posudzovaného prípadu pri rozhodovaní o primeranom finančnom   zadosťučinení,   berúc   do   úvahy   najmä   charakter   predmetu   konania,   obdobie právnej   neistoty   sťažovateliek,   ale   aj   ich   správanie   počas   predmetného   konania a skutočnosť,   že   bolo   konštatované   porušenie   označeného   základného   práva,   považuje za primerané priznať každej zo sťažovateliek sumu 1 000 € (bod 3 a 4 výroku nálezu), pričom   vzhľadom   na   ich   samostatné   procesné   postavenie   nepovažoval   v tomto   prípade za dôvodné   priznať   toto   finančné   zadosťučinenie   spôsobom,   ako   to   navrhovali sťažovateľky, teda spoločne a nerozdielne.

Pri   určovaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské   práva,   keď   priznáva   spravodlivé   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru aplikovaného na konkrétne okolnosti prípadu.

IV.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   v odôvodnených prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľkám   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátom JUDr. M.   P.   Advokát   vykonal   dva   úkony   právnych   služieb   pre   každú   zo sťažovateliek, a to prevzatie a prípravu zastupovania a písomné podanie (sťažnosť). Ústavný súd nepriznal trovy   právneho   zastúpenia   za   stanovisko   doručené   právnym   zástupcom   sťažovateliek ústavnému súdu 29. apríla 2009, pretože toto podanie neobsahovalo žiadne nové skutočnosti či právne názory, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie ústavného súdu.

Úkony   právnej   služby   boli   vykonané   v roku   2008.   Podľa   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   (ďalej   len   „vyhláška“)   prislúcha   ako   základná   tarifa podľa ustanovení § 11 ods. 2 vyhlášky 1/6 z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky, t. j. zo sumy 19 056 Sk pre úkony v roku 2008), čo predstavuje za jeden úkon v roku 2008 odmenu v sume 105,42 € (3 176 Sk), spolu teda 421,68 €. Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 20 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Prevzatie a prípravu zastupovania a vypracovanie písomného podania   ústavný   súd   posúdil   ako spoločný   úkon   advokáta   pri   zastupovaní   (dvoch) sťažovateliek, preto základnú sadzbu tarifnej odmeny po jej znížení určil v celkovej sume 337,34   €.   K tejto   sume   bolo   potrebné   pripočítať   režijný   paušál   za   štyri   úkony   právnej pomoci, teda štyrikrát 6,31 €. Ústavný súd tak priznal sťažovateľkám náhradu trov právneho zastúpenia v sume 362,58 € (bod 5 výroku nálezu), pričom okresný súd je povinný zaplatiť ju   na   účet   právneho   zástupcu   sťažovateliek   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. mája 2009