znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 24/07

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika vo veci návrhu prof. MUDr. M. F., CSc., K., zastúpenej advokátkou JUDr. D. G., K., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/04/06-K zo 4. septembra 2006 na neverejnom zasadnutí 17. apríla 2007 takto

r o z h o d o l :

1. Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/04/06-K zo 4. septembra 2006   z r u š u j e.

2. Výbor   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií j e   p o v i n n ý   zaplatiť   prostredníctvom   Kancelárie   Národnej   rady   Slovenskej   republiky náhradu   trov   konania   prof.   MUDr.   M.   F.,   CSc.,   v   sume   11   137 Sk (slovom jedenásťtisícstotridsaťsedem   slovenských   korún)   na účet jej právnej   zástupkyne JUDr. D. G., K., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   prijal   uznesením č. k. III. ÚS 24/07-16 zo 7. marca 2007 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na konanie návrh prof. MUDr. M. F., CSc. (ďalej len „navrhovateľka“), na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej aj „výbor“) sp. zn. VP/04/06-K zo 4. septembra 2006 (ďalej aj „namietané rozhodnutie“) podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“) v spojení s § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde.

Z   návrhu   vyplýva,   že   namietaným   rozhodnutím   uložil   výbor   navrhovateľke   ako verejnej funkcionárke [čl. 3 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu] pokutu v sume 138 192 Sk, pretože porušila povinnosť podať do   30   dní   odo   dňa,   keď   sa   ujala   výkonu   verejnej   funkcie,   písomné   oznámenie o vykonávaných funkciách, zamestnaniach, činnostiach a o svojich majetkových pomeroch (ďalej aj „oznámenie“) za predchádzajúci kalendárny rok. Táto povinnosť pre ňu vyplývala z ustanovenia čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Navrhovateľka prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne namieta, že jej konanie nebolo v rozpore s označeným ustanovením ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, teda že povinnosť verejného funkcionára vyplývajúcu z čl. 7 ods. 1 uvedeného ústavného zákona neporušila a oznámenie podala v stanovenej lehote.

Navrhovateľka tvrdí, že podala „písomné oznámenie doporučene na pošte K., dňa

31. januára 2006. Pri správnej aplikácii uvedeného ustanovenia“ (čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, pozn.) „bolo podané v posledný deň uvedenej lehoty, nakoľko nemožno do lehoty započítať deň, v ktorom nastala rozhodujúca skutočnosť, kedy sa ako verejný funkcionár ujala funkcie - teda deň 1. 1. 2006“.

Navrhovateľka tiež uviedla, že výbor „nedodržal povinnosť stanovenú v čl. 9 ods. 5 ústavného zákona rozhodnúť vo veci do 60 dní odo dňa začatia konania...“ a „...pri uložení pokuty podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona určil nesprávne výšku pokuty. (...) Pri stanovení výšky pokuty Výbor Národnej rady, zjavne opomenul novelu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu - ústavný zákon č. 545/2005 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. 1. 2006, konkrétne ustanovenia čl. 9 ods. 15 a 16“.

V nadväznosti na to navrhovateľka upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v roku 2005   nebola   verejnou   funkcionárkou,   teda   nemala   príjem   za   výkon   verejnej   funkcie za predchádzajúci kalendárny rok (v tomto prípade za rok 2005), a teda v danom prípade ...je   preto potrebné   aplikovať   čl.   9   odsek   16   ústavného   zákona,   podľa   ktorého   sa za mesačný plat považuje priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky za uplynulý kalendárny rok (v tomto prípade kalendárny rok 2005), teda suma vo výške 17.274,- Sk“. S poukazom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že výbor stanovil výšku pokuty uloženú navrhovateľke ako verejnej funkcionárke nesprávne.

Na   základe   uvedených   dôvodov   a   skutočností   navrhovateľka   prostredníctvom splnomocnenej   právnej   zástupkyne   navrhla,   aby „Ústavný   súd   Slovenskej   republiky nálezom   napadnuté   rozhodnutie   Výboru   Národnej   rady   Slovenskej republiky   pre nezlučiteľnosť   funkcií zo   dňa   4. septembra 2006,   číslo   rozhodnutia   VP/04/06-K zrušil   a uložil povinnosť Výboru Národnej rady Slovenskej republiky uhradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia (...)“.

K návrhu navrhovateľky sa vyjadril výbor prostredníctvom svojho predsedu podaním sp. zn. RD-301/2007-PO z 1. februára 2007, v ktorom sa okrem iného uvádza: „...tvrdíme, že rozhodnutie bolo vydané v súlade s cit. ústavným zákonom. K výhrade o počítaní lehôt poukazujeme   na   skutočnosť,   že   danú   problematiku   upravuje   výlučne   ústavný   zákon č. 357/2004 Z. z. v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. a neumožňuje plynutie lehôt počítať podľa iných právnych predpisov, ale len podľa tohto ústavného zákona. Z dikcie čl. 7 ods. 1 je zrejmé, že 30-dňová lehota sa začína prvým dňom, kedy sa verejný funkcionár ujal funkcie. Je nelogické, že by prvý deň funkciu nevykonával, keďže už z jej ujatia mu vyplynuli všetky práva týkajúce sa tejto funkcie, ale teda aj povinnosti. Prvý deň výkonu verejnej   funkcie   verejný   funkcionár   nielenže   vykonáva   svoju   funkciu,   ale   poberá   za   jej výkon i plat a ďalšie náležitosti.

Pokiaľ sa týka výhrady k tomu, že výbor nerozhodol do 60 dní podľa čl. 9 ods. 5 uvádzame,   že ide o   tzv.   poriadkovú lehotu   a s jej   nedodržaním ústavný   zákon nespája zastavenie konania alebo zánik zodpovednosti v konaní podľa čl. 9 tohto ústavného zákona. K   výhrade   o   spôsobe   určenia   výšky   pokuty   uvádzame,   že   bola   stanovená   podľa oznámenia zakladateľa, ktorý ustanovil verejnú funkcionárku do funkcie (dôkaz v prílohe 1). Vzhľadom na skutočnosť, že ide o pokutu za nepodanie oznámenia do 30 dní od ujatia sa funkcie, nie je možné použiť ustanovenie čl. 9 ods. 14 ústavného zákona a výška pokuty bola ustálená podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) o výške platu uvedeného v zmluve so zamestnávateľom verejnej funkcionárky, keďže nepracovala v uplynulom roku uvedených 12 mesiacov. Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   navrhujeme,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky napadnutie   rozhodnutia   Výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   VP/04/06-K zo 4. 9. 2006 s poukazom na § 73b zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov potvrdil a sťažovateľke nepriznal trovy konania.

V prílohe súčasne pripájame spisový materiál vo fotokópii, ako aj doklad o doručení predmetného rozhodnutia navrhovateľovi.“

Po   prijatí   návrhu   na   ďalšie   konanie   navrhovateľka   podaním   zo 16.   marca   2007 prostredníctvom   splnomocnenej   právnej   zástupkyne   doplnila   svoju   argumentáciu obsiahnutú v návrhu z 15. januára 2007, reagujúc na vyjadrenie výboru z 1. februára 2007. Okrem   iného   uviedla: „Navrhovateľka   v   celom   rozsahu   zotrváva   na   stanovisku prezentovanom v návrhu na preskúmanie   rozhodnutia,   že   písomné   oznámenie   výboru podala včas, v posledný deň lehoty. Keďže ústavné právo nemá všeobecné ustanovenie o počítaní lehôt, v danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie generálnej právnej normy civilného práva, podľa ktorého do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti   určujúcej   začiatok   lehoty.   Funkcia   členky   predstavenstva   vznikla navrhovateľke dňa 1. 1. 2006, 30-dňová lehota začala navrhovateľke plynúť nasledujúci deň po   vzniku   funkcie,   teda   2.   1.   2006   a   táto   lehota   uplynula   dňa   31.   1.   2006,   kedy   aj navrhovateľka podala oznámenie výboru.

Skutočnosti uvádzané v stanovisku Výboru zo dňa 1. 2. 2007, že funkcionár sa ujal funkcie 1. 1. 2006, kedy mu vyplynuli všetky práva aj povinnosti, a že aj od uvedeného dňa poberal plat, navrhovateľka nenamieta, sú nesporné. Výbor nerozlišuje právnu skutočnosť, kedy   sa navrhovateľka   ujala   funkcie,   s   dôležitým   pravidlom   počítania   lehôt,   podľa ktorého   do plynutia   lehoty   sa   nezapočítava   deň,   keď   došlo   k   skutočnosti   určujúcej začiatok lehoty, v tomto prípade skutočnosti vzniku funkcie. (...)

V danom prípade nemôžme zlučovať pojem vzniku funkcie a pojem počítanie plynutia času. Ide o dva samostatné právne pojmy pri uplatnení práv a počítanie času na plynutie lehôt, úplne odlišné ponímanie práva, ktoré Výbor nerozlišuje.

Tvrdenia Výboru, ktoré sú v danej veci nesporné ako napríklad to, že navrhovateľovi patrí odmena za výkon funkcie člena predstavenstva už odo dňa vzniku funkcie sú však pri aplikácii vyššie uvedeného pravidla o počítaní lehôt irelevantné. (…)

Na   základe   vyššie   uvedených   skutočností,   tvrdení   a   dôkazov   uvádzaných v návrhu, navrhovateľka   trvá   na   tom,   že   neporušila   povinnosť   podľa   čl.   7   ods.   1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, a že výbor stanovil výšku pokuty uloženú navrhovateľke,   ako verejnému   funkcionárovi   v   rozpore   s   ústavným   zákonom   a   preto navrhuje   napadnuté rozhodnutie   Výboru   zo   dňa   4.   9.   2006   číslo   VP/04/06-K   v   celom rozsahu zrušiť.

Navrhovateľka   uplatňuje   trovy   právneho   zastúpenia   v   zmysle   návrhu,   včítane predmetného vyjadrenia, spolu za tri úkony právnej pomoci suma 14.550,- Sk + 19 % DPH + 3x režijný paušál, spolu trovy vo výške 17.845,50 Sk.“

Výbor predložil ústavnému súdu originál príslušného na vec sa vzťahujúceho spisu v prílohe   listu   zo   4.   apríla   2007.   Zároveň   uviedol,   že   pokiaľ   ide   o vec   samu,   zotrváva na svojom stanovisku k návrhu z 1. februára 2007.

II.

Z obsahu návrhu vrátane jeho príloh, z vyjadrenia výboru, z výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s. (ďalej   aj   „obchodná   spoločnosť“),   ako   aj   z   obsahu   predložených   listinných   dôkazov obsiahnutých v spise týkajúcom sa konania vedeného výborom proti navrhovateľke, zistil ústavný súd nasledovný skutkový stav, relevantný pre posúdenie veci:

Navrhovateľka   sa   stala   verejnou   funkcionárkou   dňom   vzniku   jej   funkcie   členky predstavenstva (štatutárneho orgánu) obchodnej spoločnosti so stopercentnou majetkovou účasťou štátu. Podľa výpisu z obchodného registra navrhovateľke vznikla funkcia členky predstavenstva (štatutárneho orgánu) 1. januárom 2006.

Navrhovateľka podala oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu adresované výboru na pošte K. 31. januára 2006.

Výbor na svojej 28. schôdzi uznesením č. 96 zo 16. marca 2006 začal podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu proti navrhovateľke konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov pre nesplnenie povinnosti podať do 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Uvedenú skutočnosť oznámil výbor navrhovateľke listom z 30. marca 2006 doručeným 4. apríla 2006, v prílohe ktorého jej zaslal predmetné rozhodnutie a zároveň ju vyzval, aby sa k veci vyjadrila.

Navrhovateľka sa vyjadrila listom zo 6. apríla 2006, v ktorom okrem iného uviedla: „Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov som Vášmu výboru odoslala doporučene dňa 31. januára 2006, čoho dôkazom je podací lístok, ktorý Vám v prílohe prikladám. Toto oznámenie bolo Vášmu výboru doručené dňa 2. 2. 2006, kópiu doručenky prikladám.

Pri   počítaní zákonnej   lehoty   som   vychádzala   z toho,   že oznámenie som povinná podať do 30 dní odo dňa, keď som sa v skutočnosti ujala verejnej funkcie, t. j. od 2. januára 2006, ktorý bol prvým pracovným dňom roku 2006. Oznámenie som odoslala poštou dňa 31. 1. 2005 /podané bolo o 19,00 hod./. Som toho názoru, že som splnila zákonnú povinnosť vyplývajúcu z čl. 7, ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., t. j. 31. 1. 2006, oznámiť do 30 dní a že som stanovenú lehotu zachovala.“

Rozhodnutím   sp.   zn.   VP/04/06-K   zo   4.   septembra   2006   výbor   konštatoval,   že navrhovateľka, ako verejná funkcionárka - členka predstavenstva obchodnej spoločnosti so stopercentnou   majetkovou   účasťou   štátu   -   Východoslovenský   ústav   srdcových a cievnych chorôb, a. s., porušila povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu tým, že v lehote do 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie   nepodala   písomné   oznámenie   podľa   čl.   7   ods.   1   uvedeného   ústavného zákona. V odôvodnení   svojho   rozhodnutia   výbor   okrem   iného   uviedol: „Výbor   dospel po vykonanom   dokazovaní   k   záveru,   že   nie   je   sporné,   kedy   verejná   funkcionárka Prof. MUDr.   M.   F.,   CSc.   podala   predmetné   oznámenie.   Na   základe   listu   Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 18380-2/2006-OTVVP zo dňa 22. 6. 2006 minister zdravotníctva   SR   R.   Z.   potvrdil,   že   verejná   funkcionárka   Prof. MUDr. M.   F.,   CSc.   sa skutočne ujala výkonu verejnej funkcie dňom vzniku akciovej spoločnosti Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb K. a to 1. januára 2006 (nie 2. 1. 2006, ako verejná funkcionárka uvádza vo svojom liste zo 6. 4. 2006).

Výbor posúdil tvrdenie verejnej funkcionárky ohľadom plynutia uvedenej 30-dňovej lehoty a nestotožnil sa s ním. Konajúci orgán má za to, že pokiaľ je prvým dňom ujatia sa funkcie 1. január 2006, tak lehota sa začína počítať už uvedeným dňom a nie po jeho uplynutí.   Keďže   práva   a   povinnosti   vyplývajúce   pre   verejných   funkcionárov   sú   určené v osobitnom   právnom   predpise,   ktorým   je   ústavný   zákon   č.   357/2004   Z.   z.   o   ochrane verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných   funkcionárov   v   znení   ústavného   zákona č. 545/2005 Z. z., nie je možné postupovať podľa všeobecných zásad pre počítanie času určených v Občianskom zákonníku (§ 122 ods. 1 OZ). Nejde o občianskoprávny vzťah podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ale o osobitný právny vzťah na základe osobitného predpisu na úrovni ústavného zákona.

Z tohto dôvodu výbor konštatoval, že je nesporné, že verejná funkcionárka tým, že nepodala   oznámenie   do 30   dní   od ujatia   sa   výkonu funkcie porušila   ustanovenie čl.   7 ústavného zákona (...).“

Rozhodnutie výboru sp. zn. VP/04/06-K zo 4. septembra 2006 bolo navrhovateľke doručené 18. decembra 2006.

III.

3.1 Podľa relevantnej časti čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je verejný funkcionár povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, (...) podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, (...).

Podľa čl. 2 písm. zb) v spojení s čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je verejným funkcionárom aj ten, kto vykonáva funkciu štatutárneho orgánu alebo člena   štatutárneho   orgánu   obchodnej   spoločnosti   so   stopercentnou   majetkovou   účasťou štátu. Tento verejný funkcionár podáva písomné oznámenie určenému výboru Národnej rady Slovenskej republiky [čl. 7 ods. 5 písm. e) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu].

Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu začne výbor konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „konanie“) z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v   oznámení podľa   čl.   7   (...)   uviedol   neúplné alebo nepravdivé   údaje   alebo že   verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom (...).

Podľa   čl. 9 ods.   6 ústavného zákona o chrane verejného záujmu ak sa   v konaní preukázalo,   že   verejný   funkcionár   nesplnil   alebo   porušil   povinnosť   alebo   obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 (...) uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30   dní   odo   dňa   doručenia   rozhodnutia   podľa   odseku   1,   ktorým   bola   vyslovená   strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým   bolo   rozhodnuté   o pokute   voči   verejnému   funkcionárovi.   Podanie   návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným   súdom   upravujú   ustanovenia   zákona.   Rozhodnutie   ústavného   súdu   je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“).

Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1.

Podľa   § 73b ods.   1 zákona o ústavnom   súde účastníkom konania je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa   §   73b   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   o   návrhu   koná   a   rozhoduje   senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného   funkcionára   je   v   rozpore   s   ústavným   zákonom   o   ochrane   verejného   záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

3.2 Navrhovateľka vo svojom návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru namieta, že z jej strany nedošlo k porušeniu povinnosti podať oznámenie do 30 dní od ujatia sa verejnej   funkcie,   keďže   ho   podala   v posledný   deň   uvedenej   lehoty.   Tvrdí,   že   výbor nesprávne aplikoval čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pokiaľ ide o počítanie času, započítajúc do uvedených 30 dní lehoty aj 1. január 2006. Taktiež namieta, že výbor nedodržal lehotu podľa čl. 9 ods. 5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, keďže nerozhodol do 30 dní od začatia konania a súčasne nesprávne určil výšku pokuty v rozpore s čl. 9 ods. 10, 15 a 16 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Z ustanovenia § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde v spojení so štvrtou vetou čl. 10 ods.   2   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   vyplýva,   že   predmetom   konania o preskúmaní   rozhodnutia   vo   veciach   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu záujmov,   v rámci   ktorého   plní   ústavný   súd   funkciu   orgánu   rozhodujúceho   o   opravnom prostriedku proti rozhodnutiu výboru, je výlučne posúdenie konania verejného funkcionára z hľadiska   jeho   konformnosti   s príslušnými   ustanoveniami   ústavného   zákona   o ochrane verejného   záujmu.   Tomu   zodpovedá   aj   zákonná   úprava   rozhodovania   ústavného   súdu v tomto   konaní   -   zrušením   napádaného   rozhodnutia   výboru   (ak   senát   ústavného   súdu po jeho preskúmaní zistí, že konanie verejného funkcionára nebolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu), alebo potvrdením rozhodnutia výboru (ak po jeho preskúmaní dospeje senát ústavného súdu k záveru, že konanie verejného funkcionára bolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu).

Ústavný   súd   pri   preskúmaní   navrhovateľkou   napádaného   rozhodnutia   výboru posudzoval iba otázky, či navrhovateľka ako verejná funkcionárka porušila svoju povinnosť vyplývajúcu z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu podať do 30-tich dní   odo   dňa,   keď   sa   ujala   výkonu   verejnej   funkcie,   písomné   oznámenie o vykonávaných funkciách, zamestnaniach, činnostiach, a o svojich majetkových pomeroch za predchádzajúci kalendárny rok. Námietkou navrhovateľky smerujúcou proti procesnému postupu   výboru   v súvislosti   s nedodržaním   lehoty   na   vydanie   rozhodnutia   (čl.   9   ods.   5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu) sa ústavný súd nezaoberal, pretože konanie bolo začaté uznesením výboru zo 4. septembra 2006, a preto mal pochybnosti, že táto lehota v okolnostiach danej veci bola porušená, avšak vzhľadom na to, že v právnom poriadku Slovenskej republiky absentuje úprava následkov prekročenia tejto lehoty, jej uplynutie sa nespája so žiadnymi sankčnými účinkami. Na základe toho možno dospieť k záveru, že výbor môže rozhodnúť aj po zákonom ustanovenej lehote. Na druhej strane treba zdôrazniť, že   je   v záujme dodržiavania   princípov   právneho   štátu,   najmä   právnej   istoty   účastníkov konania, aby výbor vydával rozhodnutia v lehote uvedenej ústavným zákonom, aj napriek tomu, že táto lehota je poriadková.

Z uvedených dôvodov sa ústavný súd pri preskúmaní navrhovateľkou napádaného rozhodnutia   výboru   obmedzil   na   posúdenie   otázky,   či   navrhovateľka   ako   verejná funkcionárka   porušila   svoju   povinnosť   vyplývajúcu   z   čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu podať do 30 dní odo dňa, keď sa ujala výkonu verejnej funkcie, písomné   oznámenie   o   vykonávaných   funkciách,   zamestnaniach,   činnostiach   a o svojich majetkových   pomeroch   za   predchádzajúci   kalendárny   rok.   Námietkami   navrhovateľky smerujúcimi proti procesnému postupu výboru v súvislosti s nedodržaním lehoty na vydanie rozhodnutia (čl. 9 ods. 5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu), ako aj proti výške uloženej pokuty (čl. 9 ods. 10, 15 a 16 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu) sa ústavný   súd   nezaoberal,   pretože   presahujú   jeho   prieskumnú   právomoc   v   tomto   type konania.

3.3 Navrhovateľka   mala   podľa   rozhodnutia   výboru   sp.   zn.   VP/04/06-K zo 4. septembra   2006   porušiť   povinnosť   ustanovenú   v   čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona o ochrane   verejného   záujmu   tým,   že   ako   verejná   funkcionárka   -   členka   predstavenstva obchodnej   spoločnosti   so   stopercentnou   majetkovou   účasťou   štátu   -   Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s., v lehote do 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie nepodala písomné oznámenie podľa   čl. 7 ods.   1 uvedeného ústavného zákona.

Právnou   skutočnosťou,   ktorá   určuje   začiatok   lehoty   ustanovenej   v čl.   7   ods.   1 ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   je   „ujatie   sa   výkonu   verejnej   funkcie“ povinnou osobou - verejným funkcionárom.

Na   rozdiel   od   konania   pred   výborom   nebol   okamih,   kedy   k uvedenej   právnej skutočnosti   došlo,   v   konaní   pred   ústavným   súdom   medzi   účastníkmi   (navrhovateľkou a výborom) sporný (porovnaj vyjadrenie navrhovateľky v konaní pred výborom zo 6. apríla 2006 - str. 7 s vyjadrením jej právnej zástupkyne v konaní pred ústavným súdom v podaní zo 16. marca 2007 - str. 4-5 a s odôvodnením rozhodnutia výboru sp. zn. VP/04/06-K zo 4. septembra 2006 - citácia na str. 7). Vzhľadom na túto skutočnosť považuje ústavný súd v tomto smere za potrebné iba stručne poznamenať, že okamihom ujatia sa výkonu verejnej   funkcie   podľa   čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   je potrebné rozumieť deň, keď sa verejný funkcionár ujal svojej verejnej funkcie de iure, teda deň,   v ktorom   v zmysle   príslušných   právnych   predpisov   verejný   funkcionár   nadobudol oprávnenia a povinnosti (právny status) spojené s výkonom verejnej funkcie.

V danom prípade je nepochybné, že navrhovateľka sa stala verejnou funkcionárkou dňom vzniku jej funkcie členky predstavenstva (štatutárneho orgánu) obchodnej spoločnosti so stopercentnou majetkovou účasťou štátu. Podľa výpisu z obchodného registra uvedenej obchodnej   spoločnosti   navrhovateľke   vznikla   funkcia   členky   predstavenstva   1.   januára 2006.

Pokiaľ ide o posúdenie otázky počítania lehoty na podanie oznámenia podľa čl. 7 ods.   1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, je podľa   názoru   ústavného súdu potrebné prihliadať k povahe a účelu uvedenej lehoty. Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu   totiž   neobsahuje   ustanovenie   o počítaní   času   a   plynutí   ním   stanovených   lehôt. Generálnu normu tohto druhu, ktorá by bola subsidiárne aplikovateľná, napokon neobsahuje ani samotná ústava.

Zmyslom   a   účelom   ústavného   zákona   o ochrane verejného záujmu   je zabezpečiť právny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení   vzniku   rozporu   osobných   záujmov   verejných   funkcionárov   s   uvedeným verejným   záujmom   v   súvislosti   s   výkonom   svojej   funkcie   a   predchádzať   zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne postavenia s ňou spojeného, na osobný prospech.

V záujme tohto cieľa ukladá uvedený ústavný zákon verejným funkcionárom (najmä v čl. 4, 5, 6 a 8) rôzne povinnosti a obmedzenia týkajúce sa vlastného výkonu verejnej funkcie, alebo výkonu činností, funkcií a zamestnaní nezlúčiteľných so zastávanou verejnou funkciou. Naopak čl. 7 (ale napr. aj čl. 8 ods. 5 a 6 a čl. 9 až 11) ústavného zákona o ochrane   verejného   záujmu   konštituuje   mechanizmus kontroly   dodržiavania   uvedených povinností a obmedzení, v rámci ktorého je verejným funkcionárom okrem iného uložená povinnosť vykonať v stanovenej lehote určitý úkon (podať v lehote do 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1). S uplynutím uvedenej lehoty   nie   je   bezprostredne   spojený   vznik,   zmena   ani   zánik   právnych   vzťahov   priamo sa týkajúcich   vykonávanej   verejnej   funkcie,   resp.   činností,   funkcií   a   zamestnaní nezlúčiteľných so zastávanou verejnou funkciou.

Z   hľadiska   účelu   a   charakteru   možno   preto   lehotu   ustanovenú   v čl.   7   ods.   1 ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   považovať   za   lehotu   procesnoprávnu. Zároveň je z textu príslušnej právnej normy nepochybné, že ide o lehotu určenú podľa dní.

Výklad   a   aplikácia   právnej   normy,   pokiaľ   jej   normatívny   text   nie   je   dostatočne zrejmý,   má   zodpovedať   požiadavke   právnej   istoty   (ako   imanentnej   súčasti   princípu právneho štátu - čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a zároveň má byť primeraná obsahu a účelu právnych vzťahov, ktoré ňou majú byť regulované.

Aj   keď   normatívny   text   jednotlivých   ustanovení   ústavného   zákona   o ochrane verejného záujmu nedáva vzhľadom na chýbajúce pravidlá o počítaní času a plynutí lehôt výslovnú odpoveď na otázky relevantné pre rozhodnutie v navrhovateľkinej veci, právnou komparáciou   najdôležitejších   hmotnoprávnych   a procesnoprávnych   predpisov   v právnom poriadku   Slovenskej   republiky   možno   dospieť   k záveru,   že   do   plynutia   lehôt   určených podľa   dní   sa   nezapočítava   deň,   keď   došlo   k   skutočnosti   určujúcej   začiatok   lehoty (porovnaj § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 57 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, § 136 Trestného zákona, § 63 ods. 3 Trestného poriadku, § 27 ods. 2 Správneho poriadku, § 13 ods. 8 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov).

Pokiaľ ide o procesné lehoty, tieto sa považujú za zachované, ak bol v posledný deň lehoty vykonaný úkon na príslušnom orgáne, alebo podanie odovzdané na poštovú prepravu prostredníctvom poštového podniku [porovnaj § 57 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, § 63 ods. 6 písm. a) Trestného poriadku, § 27 ods. 3 Správneho poriadku, § 13 ods. 11 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov].

Zákonodarca sa od tohto v právnom poriadku Slovenskej republiky prevažujúceho a ustáleného počítania lehôt v normatívnom texte ústavného zákona o ochrane verejného záujmu expresis verbis neodchýlil. Vzhľadom na účel a povahu lehoty ustanovenej v čl. 7 ods.   1   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   nevidí   ústavný   súd   rozumný a dostatočný dôvod na odklon od uvedených pravidiel pri výklade a aplikácii zmieneného ustanovenia   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu.   Žiadny   relevanný   dôvod v tomto   smere   neuviedol   napokon   ani   výbor   v odôvodnení   navrhovateľkou   napádaného rozhodnutia sp. zn. VP/04/06-K zo 4. septembra 2006. Tá sa naopak vzhľadom na princíp právnej   istoty   mohla   dôvodne   domnievať,   že   orgán   štátnej   moci   bude   vykladať a interpretovať   právny   predpis,   ktorý   o   určitej   otázke   „mlčí“,   v   tejto   otázke   spôsobom „obvyklým“, teda súladným s prevažujúcou právnou úpravou.

Podľa   názoru ústavného súdu   je teda ustanovenie čl. 7 ods.   1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu potrebné interpretovať tak, že do lehoty na podanie písomného oznámenia   podľa   uvedeného   ustanovenia   sa   nezapočítava   deň,   v ktorom   sa   verejný funcionár ujal výkonu verejnej funkcie a v súvislosti s ktorou mu vznikla povinnosť podať oznámenie.   Táto   lehota   je   zachovaná,   ak   bolo   oznámenie   podané   v   posledný   deň príslušnému orgánu, alebo ak bolo tomuto orgánu   adresované   a odovzdané   na poštovú prepravu prostredníctvom poštového podniku.

Navrhovateľka sa výkonu verejnej funkcie ujala 1. januára 2006, a teda prvým dňom lehoty na podanie oznámenia, ktorá jej začala plynúť, bol 2. január 2006 a posledným dňom uvedenej lehoty 31. január 2006. V posledný deň uvedenej lehoty podala navrhovateľka na poštovú prepravu oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu adresované výboru.

Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že navrhovateľka neporušila svoju povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu podať v lehote   do   30   dní   odo   dňa   ujatia   sa   výkonu   verejnej   funkcie   písomné   oznámenie o vykonávaných funkciách, zamestnaniach, činnostiach a o svojich majetkových pomeroch za   predchádzajúci   kalendárny   rok.   V súlade   s   §   73b   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde v spojení so štvrtou vetou čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu preto rozhodnutie   výboru   sp.   zn.   VP/04/06-K   zo   4.   septembra   2006   týmto   nálezom   zrušil (bod 1. výroku).

3.4 Navrhovateľka žiadala priznať proti výboru náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktorej výšku vyčíslila jej právna zástupkyňa sumou 17 845,50 Sk. Trovy právneho zastúpenia právna zástupkyňa bližšie špecifikovala ako odmenu za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2007 [prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom 10. januára 2007, podanie návrhu z 15. januára 2007 a písomné podanie zo 16. marca 2007 týkajúce sa veci samej (3 x po 4 850 Sk)] zvýšenú o 19 % DPH (osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty predložila právna zástupkyňa navrhovateľky ústavnému súdu v prílohe návrhu z 15. januára 2007) a režijný paušál (3 x po 178 Sk).

Pri rozhodovaní o požadovanej náhrade trov vychádzal ústavný súd z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   navrhovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 1 a 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004   Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) s tým, že predmet konania pred ústavným súdom o návrhu   na preskúmanie   rozhodnutia   výboru   podľa   čl.   10   ods.   2   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu je v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s výškou   peňažnej   sankcie   uloženej   napadnutým   rozhodnutím   výboru   verejnému funkcionárovi.

Podľa § 11 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004   Z. z. je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi (...).

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v období od   1.   januára   2007   v konaní   pred   ústavným   súdom   predstavuje   2   970   Sk   a hodnota režijného paušálu 178 Sk.

Ústavný súd preto v súlade s ustanovením § 36 ods.   2 zákona o ústavnom   súde priznal navrhovateľke, ktorá bola v konaní úspešná, náhradu trov jej právneho zastúpenia v sume   11   137   Sk.   Vo   zvyšnej   časti   návrhu   nevyhovel.   Pretože   Výbor   Národnej   rady Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií,   ktorému   bola ako   účastníkovi   konania pred ústavným   súdom   uložená   povinnosť   nahradiť   trovy   navrhovateľke,   je   orgánom Národnej   rady   Slovenskej   republiky,   uložil   mu   ústavný   súd   splnenie   tejto   povinnosti prostredníctvom   Kancelárie   Národnej   rady   Slovenskej   republiky,   ktorá   nakladá   s   jej rozpočtovými prostriedkami (bod 2. výroku).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.