znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 24/04-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. januára 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   T.   Š.,   bytom   B.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr. M.   S., Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaniach vedených pod sp. zn. D 836/94, D 238/00, D 894/01 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť T. Š. v časti týkajúcej sa namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   IV v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   D   836/94,   D   238/00   o d   m   i e   t   a   ako   podanú oneskorene.

2. Sťažnosť T. Š. v časti týkajúcej sa namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   IV v konaní vedenom pod sp. zn. D 894/01   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. mája 2003 doručená   sťažnosť   T.   Š.,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“).   Sťažovateľka   uvedenú sťažnosť   z   19.   mája   2003   doplnila   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   z 11.   júna   2003 prostredníctvom právneho zástupcu podaním z 30. júna 2003.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. D 836/94, D 238/00, D 894/99.

Sťažovateľka uviedla, že v roku 1994 bolo začaté dedičské konanie po zomrelom MUDr.   Š.   Š.,   naposledy   bytom   B.   (ďalej   len „poručiteľ“),   v ktorom   mala   ako   dcéra   – dedička postavenie účastníčky konania. Poverená notárka JUDr. V. J. vydala v uvedenom konaní   26.   novembra   1996   osvedčenie   o dedičstve   sp.   zn.   D   836/94   (Dnot   167/94). Poverená   notárka   však   podľa   sťažovateľky   v uvedenom   osvedčení   nepotvrdila nadobudnutie dedičstva dedičmi k celému majetku poručiteľa.

Sťažovateľka   preto   podaním   z 20.   augusta   1997   vyzvala   súdnu   komisárku „aby opravila osvedčenie o dedičstve (...) a prejednala všetky pozemky, ktoré tvorili pozostalosť po   jej   otcovi   (...)“.   Podanie   s rovnakým   obsahom   doručila   neskôr   aj   okresnému   súdu. Okresný súd na uvedené podanie nereagoval, v dôsledku čoho sťažovateľka podala 6. marca 2000 sťažnosť na prieťahy v konaní Krajskému súdu v Bratislave. Na uvedenú sťažnosť reagovala   listom   z 15.   marca   2000   predsedníčka   okresného   súdu   (ktorej   bola   sťažnosť postúpená   Krajským   súdom   v Bratislave),   v ktorom   konštatovala „odôvodnenosť sťažnosti“.

Okresný súd mal neskôr sťažovateľku poučiť o tom, že musí podať nový návrh na začatie   dedičského   konania   o novoobjavenom   majetku   poručiteľa.   Sťažovateľka   takýto návrh podala 15. mája 2000. Ani novopoverená notárka JUDr. A. J. podľa sťažovateľky neakceptovala jej pripomienky a listinné dôkazy, v dôsledku čoho sťažovateľka požiadala o jej   vylúčenie   z prejednávania   uvedenej   veci,   pričom   však   okresný   súd   jej   návrh neakceptoval.   Naopak,   na   základe   návrhu   súdnej   komisárky   okresný   súd   uznesením č. k. D 238/00-134   (Dnot   20/00)   z 27.   februára   2001   potvrdil   nadobudnutie   dedičských podielov   sťažovateľke,   ako   aj druhej   účastníčke   konania (sestre   sťažovateľky   – D.   Š.), pričom opäť nebolo rozhodnuté o celom majetku patriacom do dedičstva po poručiteľovi.

Sťažovateľka   podala   29.   marca   2001 „žiadosť   o doplňujúce   konanie   o dedičstve ohľadom   časti   parciel,   ktoré   neboli   prejednané“.   V ten   istý   deň   žiadala   sťažovateľka vylúčiť z konania notárku JUDr. A. J. (ktorá mala byť podľa rozvrhu práce poverená súdom vykonaním   potrebných   úkonov   v uvedenom   konaní   ako   súdny   komisár)   pre   zaujatosť, poukazujúc   však   aj   na   to,   že „od   pridelenia   veci   notárka   brzdila   konanie   (...)“ a že: „Prieťahmi not. J. dedičky boli poškodené najmä tak, že polovica neprevedenej parcely v jednom prípade im bola bez ich vedomia zatiaľ neznámym spôsobom prevedená na inú osobu.“

Okresný súd uznesením č. k. Nd 78/01-17 z 10. septembra 2001 rozhodol o vylúčení JUDr. A. J. z úkonov súdneho komisára v uvedenej dedičskej veci a poveril vykonaním potrebných úkonov v dedičskom konaní (už pod sp. zn. D 894/01) ako súdnu komisárku notárku JUDr. M. B.

Súdna komisárka podľa sťažovateľky začala opätovne neefektívne vykonávať tie isté úkony,   ktoré   už   boli   v predchádzajúcich   dedičských   konaniach   realizované.   Listom z 28. januára   2003   požiadala   navyše   o pridelenie   spisu   inému   notárovi.   Okresný   súd následne   rozhodol,   že   JUDr.   M   B   je   vylúčená   z úkonov   súdneho   komisára   v uvedenej dedičskej veci.

Podľa   sťažovateľky   je   postup   súdnej   komisárky   pokusom „o   zámerné   prieťahy v konaní   zo   solidarity   s predchádzajúcimi   kolegyňami“.   Sťažovateľka   uviedla,   že   pri nahliadnutí   do   spisu   7.   mája   2003   zistila,   že   okresný   súd   dosiaľ   nepoveril   vykonaním potrebných úkonov v uvedenom dedičskom konaní nového súdneho komisára.

Na   základe   uvedených   skutočností   doplnených   o podrobný   prehľad   priebehu označených   konaní   pred   okresným   súdom   v podaní   právneho   zástupcu   sťažovateľky z 30. júna   2003   sťažovateľka   namieta,   že   k porušeniu   označených   základných   práv okresným   súdom   v konaní   sp.   zn.   D   836/94   (Dnot   167/94)   došlo   v dôsledku   neochoty súdnej komisárky reagovať na jej návrhy a žiadosti o prejednanie dedičstva vo vzťahu ku všetkým pozemkom, ktoré tvorili pozostalosť. V ďalších dvoch konaniach mal spôsobiť okresný   súd   zbytočné   prieťahy   tým,   že   na   opätovné   početné   sťažnosti   sťažovateľky, v ktorých   namietala   zbytočné   prieťahy,   náležitým   spôsobom   nereagoval   (existenciu zbytočných   prieťahov   síce   konštatoval,   ale   nevykonal   dostatočné   opatrenia   na   ich odstránenie).

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

«1. Ústavnej sťažnosti sa vyhovuje.

2. Postupom Okresného súdu Bratislava IV. vo veci sp. zn. D 836/94, D not. 167/94, vo veci   D 238/00,   D not.   20/00   a vo   veci   D 894/01   došlo   k prieťahom v konaní   a tým k porušeniu   základného   práva   sťažovateľky   „na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov“ uvedeného v ustanovení čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na to, aby   „záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch“ uvedeného v ustanovení čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.

1. Okresný súd BA IV. sa zaväzuje na úplné a kompletné prejednanie dedičstva po poručiteľovi MUDr. Š. Š., bez zbytočných prieťahov.

2. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu vo výške 100 000,- Sk spôsobenú prieťahmi v konaní.»

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka odôvodnila tým, že v dôsledku prieťahov v označených konaniach jej vznikajú vysoké finančné straty, pretože nemôže nakladať so svojím vlastníctvom. Pozemky boli zaradené medzi tzv. pôdu neznámych vlastníkov a je tu možnosť, že budú prevedené na iné osoby.

Na základe výziev ústavného súdu z 11. júla 2003 a zo 7. októbra 2003 sa k sťažnosti vyjadrila   listom   č.   Spr.   3301/03   z 10.   októbra   2003   aj   predsedníčka   okresného   súdu. V uvedenom   vyjadrení   okrem   iného   uviedla: „Konanie   o dedičstve   vo   veci   zomrelého MUDr. Š. Š., zomrel 14. 10. 1994 bolo uznesením Okresného súdu Bratislava IV. začaté dňa 25. 11. 1994. Konanie je vedené pod č. D 836/94. Dňa 26. 11. 1996 bolo rozhodnuté osvedčením o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12. 12. 1996.

Dňa   19.   5.   1999   podala   sťažovateľka   T.   Š.   na   Okresný   súd   v Čadci   žiadosť o dodatočné   prejednanie   dedičstva.   Okresný   súd   v Čadci   spis   odstúpil   na   Okresný   súd Bratislava IV. dňa 5. 8. 1999.

Zákonná   sudkyňa   JUDr.   R.   poverila   dňa   13.   3.   2000   vo   veci   prejednania novoobjaveného   dedičstva,   súdneho   komisára   JUDr.   A.   J.   Dňa   21.   6.   2000   požiadala sťažovateľka   o vylúčenie   JUDr.   J.   z prejednávania   veci.   Sudkyňa   žiadosti   nevyhovela, nakoľko neboli zistené dôvody pre vylúčenie notárky. Vo veci prejednania novoobjaveného dedičstva bolo rozhodnuté uznesením č. D 238/00 dňa 27. 2. 2001, právoplatné 17. 3. 2001. Dňa 29. 3. 2001 podala sťažovateľka ďalší návrh na prejednanie novoobjaveného majetku. Podľa rozvrhu práce pre rok 2001 bola následne poverená notárka JUDr. J., ktorá je uznesením č. Nd 78/01 dňa 10. 9. 2001 vylúčená z úkonov súdneho komisára. Podľa rozvrhu práce platného pre rok 2001 je ako súdny komisár vo veci poverená JUDr. M. B. Dňa   29.   1.   2003   požiadala   JUDr.   B.   o vylúčenie   z prejednávania   predmetnej dedičskej   veci.   Notárke   JUDr.   B.   vyhovela   zákonná   sudkyňa   dňa 24. 3.   2003.   Proti uzneseniu č. D 894/01 zo dňa 24. 3. 2003 podala odvolanie spoludedička D. Š. Krajský súd v Bratislave č. 13 CoD 6/03-60 dňa 5. 9. 2003 odvolanie odmietol.(...)

Sťažnosti v konaní D 863/94, D 238/00, D 894/01 – nebohý MUDr. Š. sú evidované pod Spr. 2026/00. Odpoveď na sťažnosti boli zaslané sťažovateľke T. Š. dňa 15. 3. 2000 – doručené dňa 23. 3. 2000, dňa 25. 7. 2000 – doručené dňa 27. 8. 2000, dňa 25. 5. 2001 – doručené dňa 31. 5. 2001, dňa 19. 9. 2001 – doručené dňa 28. 9. 2001, dňa 27. 3. 2003, dňa 16. 6. 2003 – doručené dňa 29. 6. 2003.

Vzhľadom   k tomu,   že   sťažovateľka   T.   Š.   zasielala   písomné   sťažnosti   v krátkych časových intervaloch nebolo jej odpovedané na všetky sťažnosti.

S poukazom na vyššie uvedené dovoľujem si Vážený ústavný súd navrhnúť, aby vo vzťahu k Okresnému súdu Bratislava IV. ústavnú sťažnosť zamietol.“

II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

1. Pokiaľ ide o časť sťažnosti sťažovateľky týkajúcu sa namietaného porušenia jej základných práv postupom okresného súdu v konaniach sp. zn. D 836/94 a sp. zn. D 238/00 ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej priložených listín, z obsahu vyjadrenia okresného súdu, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúcich súdnych spisov, ktoré si nechal predložiť, zistil, že konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. D 836/94 bolo skončené vydaním osvedčenia   o dedičstve   č.   k.   D   836/94-63   (D   not   167/94)   z 26.   novembra   1996,   ktoré nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve podľa § 175zca ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) 12. decembra 1996. Konanie vedené na okresnom súde pod   sp.   zn.   D   238/00   bolo   právoplatne   skončené   uznesením   okresného   súdu č. k. D 238/00-134 (D not 20/00) z 27. februára 2001, ktorým okresný súd určil všeobecnú cenu,   dlhy   a čistú   hodnotu   novoobjaveného   dedičstva,   ako   aj   jeho   rozsah   a predmet a potvrdil   nadobudnutie   dedičských   podielov   sťažovateľke,   ako   aj   druhej   účastníčke konania (jej sestre D. Š.). Uvedené uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 17. marca 2001.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu dozvedieť.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v zákonom stanovenej lehote.

V čase, keď sa sťažovateľka domáhala ochrany svojich základných práv a slobôd na ústavnom   súde   podľa   čl.   127   ústavy   (viac   ako   šesť   rokov   po   právoplatnom   skončení konania   vedeného   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   D   836/94   a viac   ako   dva   roky   po právoplatnom skončení konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. D 238/00), už uplynula lehota stanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd sťažnosť v tejto časti po jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 uvedeného zákona ako podanú oneskorene (bod 1 výroku uznesenia).

2. Pokiaľ ide o časť sťažnosti sťažovateľky týkajúcu sa namietaného porušenia jej základných   práv   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   D   894/01, ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. D 894/01, ktorý si nechal predložiť, zistil nasledujúci priebeh predmetného konania.

Podaním doručeným okresnému súdu 29. marca 2001 podala sťažovateľka návrh na prejednanie   novoobjaveného   majetku   po   poručiteľovi   (podstatou   podania   bola   snaha sťažovateľky o potvrdenie nadobudnutia dedičstva súdom k majetku poručiteľa, ktorý podľa jej názoru v dôsledku nesprávneho postupu súdnych komisárok v predchádzajúcich dvoch dedičských   konaniach   nebol   zahrnutý   do   dedičstva,   sťažovateľka   poukazovala   na nesprávnosť   rozhodnutí   v   predchádzajúcich   konaniach   sp.   zn.   D   836/94   a najmä sp. zn. D 238/00).

Ďalším   podaním   doručeným okresnému   súdu   v ten   istý   deň   žiadala sťažovateľka vylúčiť z konania notárku JUDr. A. J., Notársky úrad, B., pre zaujatosť.

Okresný súd poveril podľa § 38 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku poverením (bez   uvedenia   spisovej   značky)   z 29.   marca   2001   vykonaním   potrebných   úkonov v dedičskom konaní ako súdneho komisára notárku JUDr. A. J., Notársky úrad, B. Pokynom súdnej kancelárii z 25. apríla 2001 uložila vo veci konajúca sudkyňa zaslať spisový materiál JUDr. A. J. na vyjadrenie k návrhu na jej vylúčenie z úkonov súdneho komisára. Výzva spolu so spisom boli notárke zaslané 10. mája 2001.

JUDr. A. J. sa k námietke zaujatosti vyjadrila v podaní z 15. mája 2001 s tým, že súhlasí s vylúčením.

Pokynom súdnej kancelárii z 29. júna 2001 uložila vo veci konajúca sudkyňa vrátiť spis   JUDr.   A.   J.   s výzvou,   aby   svoj   súhlas   s vylúčením   úkonov   súdneho   komisára odôvodnila, pretože pre rozhodovanie súdu o návrhu na jej vylúčenie z úkonov v dedičskom konaní pre zaujatosť je potrebné prihliadnuť aj na jej vyjadrenie. Uložila taktiež upozorniť notárku, aby spis vrátila obratom, pretože o návrhu sa musí bezodkladne rozhodnúť. Spis spolu s výzvou bol JUDr. A. J. zaslaný 2. júla 2001.

Notárka   JUDr.   A.   J.   reagovala   na   výzvu   okresného   súdu   listom   z 11.   júla   2001 doručeným okresnému súdu 25. júla 2001, v ktorom odôvodnila svoj súhlas s vylúčením z úkonov   súdneho   komisára   v uvedenej   dedičskej   veci.   Okresný   súd   uznesením   č.   k. Nd 78/01-17   z 10.   septembra   2001,   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť   5.   novembra   2001 rozhodol, že JUDr. A. J. je vylúčená z úkonov súdneho komisára v uvedenej dedičskej veci.

Poverením č. k. D 894/01-18 z 22. novembra 2001 okresný súd poveril podľa § 38 ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   vykonaním   potrebných   úkonov   v predmetnej dedičskej   veci   ako   súdneho   komisára   notárku   JUDr.   M.   B.,   B.   (ďalej   len   „súdna komisárka“).

Podaním zo 7. januára 2002 adresovaným súdnej komisárke sa k uvedenej dedičskej veci (rozsahu dedičstva) vyjadrila sťažovateľka.

Súdna komisárka výzvou zo 4. apríla 2002 žiadala Okresný súd Čadca o zapožičanie dedičských spisov po rodičoch poručiteľa. Dedičský spis týkajúci sa dedičského konania po otcovi poručiteľa jej bol doručený 22. júla 2002.

Výzvou   z 13.   augusta   2002   urgovala   súdna   komisárka   Okresný   súd   Čadca   na zapožičanie dedičského spisu týkajúceho sa dedičského konania po matke poručiteľa.

Vzhľadom na to, že Okresný súd Čadca na dožiadanie ani na urgenciu nereagoval, súdna   komisárka   listom   z 5.   novembra   2002   urgovala zapožičanie   dedičského   spisu   po matke poručiteľa.

Podaním zo 6. decembra 2002 doručeným okresnému súdu 11. decembra 2002 sa k veci vyjadrila dedička D. Š.

Súdna komisárka vrátila Okresnému súdu Čadca spis týkajúci sa dedičského konania po otcovi poručiteľa 28. januára 2003.

Listom   z 28.   januára   2003   požiadala   súdna   komisárka   o pridelenie   spisu   inému notárovi   s ohľadom   na   vzniknutý   konflikt   s účastníčkou   konania   D.   Š.   dokumentovaný úradnými   záznamami   zo   17.   decembra   2002   a následným   listom   D.   Š.   adresovaným okresnému súdu z 18. decembra 2002. Okresný súd výzvou zo 4. februára 2003 vyzval súdnu   komisárku   na   upresnenie   jej   podania   špecifikáciou,   či   ide   o návrh   na   vylúčenie z úkonov súdneho komisára podľa § 14 až 17 ods. 2 OSP, alebo o návrh na postup podľa § 175zb OSP. Výzva bola súdnej komisárke doručená 17. februára 2003.

Súdna komisárka reagovala listom z 18. februára 2003 doručeným okresnému súdu 20. februára 2003. Žiadala o vylúčenie „so zreteľom na pomer k účastníkom podľa ust. § 14 a nasl. O. s. p“.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   D   894/01-38   z 23.   marca   2003   rozhodol,   že JUDr. M. B., notárka so sídlom B., je vylúčená z úkonov súdneho komisára v uvedenej dedičskej veci.

Dňa 2. apríla 2003 sa na notársky úrad JUDr. M. B. dostavila sťažovateľka za účelom nahliadnutia do spisu.

Listom   z 5.   apríla   2003   adresovaným   okresnému   súdu,   ktorý   mu   bol   doručený 7. apríla 2003, sa sťažovateľka domáhala, aby bola „predbežným opatrením“ okresného súdu ustanovená za zástupkyňu druhej účastníčky uvedeného konania – D. Š.

Ďalšími   podaniami   doručenými   okresnému   súdu   v ten   istý   deň   (7.   apríla   2003) reagovala   sťažovateľka   na   uznesenie   okresného   súdu   o vylúčení   súdnej   komisárky JUDr.   M.   B.   z konania   (nešlo   o podanie   opravného   prostriedku)   a taktiež   žiadala o pridelenie spisu notárke JUDr. V. J.

Dňa 16.   apríla   2003   podala   druhá   z účastníčok   dedičského   konania   D.   Š.   proti uzneseniu okresného súdu o vylúčení súdnej komisárky JUDr. M. B. z konania odvolanie, v ktorom žiadala „zrušiť predmetné uznesenie z 24. 3. 2003“ a „vyniesť nové uznesenie, v ktorom budú uvedené pravé dôvody vylúčenia dr. B.“.

Pokynom súdnej kancelárii z 2. mája 2003 uložila vo veci konajúca sudkyňa vyzvať sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (podanie sťažovateľky z 5. apríla 2003).

Dňa   7.   mája   2003   sťažovateľka   nahliadla   do   spisu,   listami   z 8.   mája   2003 doručenými   okresnému   súdu   9.   mája   2003   urgovala   pridelenie   veci   novému   súdnemu komisárovi a taktiež zobrala späť svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia z 5. apríla 2003 doručený okresnému súdu 7. apríla 2003.

Okresný súd uznesením č. k. D 894/01-53 z 19. mája 2003 zastavil konanie vo veci návrhu sťažovateľky na nariadenie predbežného opatrenia v predbežnom dedičskom konaní, ktoré bolo sťažovateľke doručené 5. júna 2003.

Okresný súd predložil 23. júna 2003 spisový materiál v uvedenej veci Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní D. Š. proti uzneseniu o vylúčení JUDr. M. B. z dedičského konania. Krajskému súdu v Bratislave bol spisový materiál doručený 24. júna 2003.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. CoD 6/03-60 z 5. septembra 2003 odmietol odvolanie dedičky D. Š. ako neprípustné, uznesenie aj spisový materiál boli okresnému súdu vrátené 29. septembra 2003.

Pokynom   súdnej   kancelárii   z 1.   októbra   2003   uložila   vo   veci   konajúca   sudkyňa doručiť rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave účastníčkam konania.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného súdu   sa   otázka,   či   v konkrétnom   prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48   ods.   2   ústavy, skúma vždy   s ohľadom   na konkrétne   okolnosti   každého prípadu najmä podľa týchto troch kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. II. ÚS 26/95, I. ÚS 3/00). Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, III. ÚS 199/02).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistí,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03), alebo ho odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 17/01, I. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, III. ÚS 199/02).

Posudzované konanie začalo návrhom sťažovateľky na prejednanie novoobjaveného majetku   po   poručiteľovi   MUDr.   Š.   Š.   Spolu   s podaním   návrhu   vzniesla   sťažovateľka námietku   zaujatosti   proti   notárke,   ktorá   mala   byť   podľa   rozvrhu   poverená   vykonaním potrebných úkonov ako súdna komisárka v uvedenej veci (tá istá notárka bola ako súdny komisár činná aj v predchádzajúcom dedičskom konaní sp. zn. D 238/00). Okresný súd bezprostredne   po   doručení   návrhu   začal   vo   veci   konať.   Vzhľadom   na   spôsob,   ktorý sťažovateľka pri uplatňovaní svojich procesných práv zvolila, keď aj napriek nespokojnosti s postupom súdnej komisárky v konaní sp. zn. D 238/00, ako aj s uznesením okresného súdu z 27.   februára 2001 v uvedenej   veci   nepodala proti   označenému   rozhodnutiu   okresného súdu opravný prostriedok (odvolanie), ale rozhodla sa pre už uvedený postup, smerovali procesné úkony okresného súdu v prvej fáze konania k rozhodnutiu o vznesenej námietke zaujatosti (10. septembra 2001).

Po poverení JUDr. M. B. vykonaním potrebných úkonov v predmetnej dedičskej veci (22. novembra 2001, pričom spis jej bol doručený 3. decembra 2001) začala novopoverená súdna komisárka zabezpečovať podklady potrebné na prejednanie veci (spisy Okresného súdu   Čadca   týkajúce   sa   dedičských   konaní   po   právnych   predchodcoch   poručiteľa   – vyžiadané prvýkrát 4. apríla 2002). Ústavný súd sa na rozdiel od sťažovateľky nedomnieva, že by vyžiadanie podkladov od Okresného súdu Čadca bolo možné označiť za neefektívny postup v tom zmysle, že dôkazné prostriedky, ktoré ním mohli byť získané, neboli potrebné pre   prejednanie   a rozhodnutie   vo   veci.   Sama   sťažovateľka   vo   svojich   podaniach poukazovala   na   nepresnosť   a chyby   v údajoch   katastrálneho   operátu   vo   vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť súčasťou dedičstva, a žiadala „aby sme najprv výmery pozemkov prehodnotili podľa právnych listín po mojich predkoch, ktorí pôdu kupovali, resp. nadobudli“. (cit. z listu sťažovateľky súdnej komisárke zo 7. januára 2002, č. l. 19 spisu). K predlžovaniu   konania   v tomto   období   (od   apríla   2002   do   januára   2003)   dochádzalo v dôsledku   nesúčinnosti   Okresného   súdu   v Čadci,   ktorý   oznámil,   že   spis   týkajúci   sa dedičského konania po matke poručiteľa nie je možné zaslať (pozri č. l. 21, 22 spisu). Súdna komisárka však podnikla opatrenia na odstránenie uvedenej prekážky v postupe konania a opakovane   urgovala Okresný   súd   v Čadci,   aby   zaslal   požadovaný   spis   (výzvy z 13. augusta 2002 a z 5. novembra 2002). Aj keď postup súdnej komisárky (ktorej úkony je v zmysle § 38 ods. 1 a 3 OSP potrebné považovať za úkony okresného súdu - III. ÚS 47/00, III.   ÚS   91/02)   v označenom   období   nebol   celkom   bez   prieťahov,   ich   intenzita s prihliadnutím   na ostatné   okolnosti   prípadu   nedosiahla   úroveň   odôvodňujúcu   záver o porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie jej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V nasledujúcom   období   (od   januára   2003)   dochádzalo   k predlžovaniu   konania v podstatnej miere z dôvodov na strane účastníčok konania (predovšetkým ďalšej dedičky – D. Š.), tak pokiaľ ide o vylúčenie JUDr. M. B. z úkonov súdneho komisára v uvedenej dedičskej veci, ako aj v ďalšom priebehu konania, keď proti rozhodnutiu okresného súdu o vylúčení notárky podala D. Š. odvolanie (v dôsledku čoho sa predmetnou vecou v období od 24. júna 2003 do 29. septembra 2003 zaoberal krajský súd), ktoré podľa § 202 ods. 3 písm. k) OSP nie je proti takémuto rozhodnutiu prípustné.

V období od januára 2003 preto postup okresného súdu v uvedenej veci nemožno kvalifikovať ako   nesúladný   s ústavným   právom   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy alebo jej právom na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú (bod 2 výroku uznesenia).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2004