znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 24/01-31

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   dňa   12.   júla   2001 v senáte   zloženom   z   predsedu   J.   B. a   členov   Ľ.   D.   a   E. B. prerokoval ústavnú sťažnosť   V.   K.,   bytom   M.,   zastúpeného   JUDr.   J.   O.,   advokátom   v M,   ktorou   namietal porušenie   svojich   základných   práv   podľa   čl.   27   a čl.   30   Ústavy   Slovenskej   republiky uznesením   Mestského   zastupiteľstva   mesta   Martin   č.   134/00   zo   dňa   26.   októbra   2000, ktorým nebolo schválené vypísanie referenda na osamostatnenie Tomčian od Martina,   a takto

r o z h o d o l :

1. Bodom II   uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Martin č. 134/00 zo dňa 26. októbra 2000   základné   práva   V.   K.   podľa čl. 27 ods. 1   a   čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   b o l i   p o r u š e n é.

2. Bod II uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Martin č. 134/00 zo dňa 26. októbra 2000   z r u š u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústavný súd“)   bola   dňa 1. decembra 2000 doručená ústavná sťažnosť V. K., bytom M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. O., M., ktorou namietal porušenie svojich práv podľa čl. 27 a   čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Mestského zastupiteľstva v Martine.

Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu dňa   8.   marca   2001   a prijal   ju   na   ďalšie   konanie   v časti   namietajúcej   porušenie   práv sťažovateľa   podľa   čl.   27   a čl.   30   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) uznesením Mestského zastupiteľstva v Martine č. 134/00 zo dňa   26. októbra 2000. Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť V. K. odmietol. Sťažovateľ svoju ústavnú sťažnosť doplnil o ďalšie argumenty podaním, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 30. marca 2001.

Namietané porušenie práv sťažovateľa podľa čl. 27 a čl. 30 ústavy spočívalo v tom, že Mestské zastupiteľstvo v Martine uznesením č. 134/00 rozhodlo o nevypísaní hlasovania obyvateľov Tomčian   o odčlenení časti   Tomčany   od Martina z dôvodu,   že mestská   časť Tomčany   urbanisticky   splynula   s mestom   Martin.   Podľa   názoru   sťažovateľa   nedošlo k urbanistickému   splynutiu   Tomčian   s Martinom,   a preto   uvedené   uznesenie   Mestského zastupiteľstva v Martine porušuje jeho práva podľa čl. 27 a čl. 30 ústavy ako predsedu petičného výboru žiadajúceho odčlenenie Tomčian od Martina.

Na výzvu ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti podaním doručeným ústavnému súdu 2. apríla 2001 vyjadrilo mesto Martin, ktoré trvalo na tom, že Tomčany urbanisticky splynuli s Martinom,   a   teda   uznesenie   č.   134/00   pokladá za správne.   Svoje stanovisko podporilo   viacerými   odbornými   posudkami.   Zdôraznilo,   že   boli spracované   inštitúciami nezávislými od mesta.

Obaja účastníci súhlasili s upustením od ústneho pojednávania a ani ústavný súd od neho   neočakával   ďalšie   objasnenie   veci.   Preto   ústavný   súd   podľa   §   30   ods.   2   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania.

I.

Dňa 9. novembra 1999 bola mestu Martin doručená petícia požadujúca odčlenenie časti mesta Tomčany od Martina. Predsedom petičného výboru bol sťažovateľ. Dňa 24.   februára   2000   Mestské   zastupiteľstvo   v Martine   uznesením   č.   3/00   neschválilo vypísanie referenda za osamostatnenie Tomčian od mesta Martin, lebo podľa jeho mienky Tomčany   urbanisticky   splynuli   s Martinom,   čím   nebola   splnená   jedna   z podmienok vypísania referenda podľa § 11 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“).

Sťažovateľ toto uznesenie 26. marca 2000 napadol ústavnou sťažnosťou.

Ústavný súd svojím nálezom sp. zn. III. ÚS 23/00 zrušil predchádzajúce uznesenie Mestského zastupiteľstva v Martine č. 3/00 z 24. februára 2000 v bode II, ktorým nebolo vypísané referendum za osamostatnenie Tomčian od Martina, lebo Mestské zastupiteľstvo v Martine rozhodovalo o odbornej otázke urbanistického splynutia Tomčian s Martinom na základe   podkladov,   ktoré   na   ňu   nedávali   jednoznačnú   a laikovi   zrozumiteľnú   odpoveď a boli vypracované odbornou inštitúciou závislou od orgánov mesta.

Mestské   zastupiteľstvo   v Martine   sa   otázkou   vypísania   hlasovania   obyvateľov Tomčian o odčlenení od Martina opätovne zaoberalo a 26. októbra 2000 uznesením č.   134/00   neschválilo   vypísanie   referenda   za   osamostatnenie   Tomčian   od   Martina,   a to znova z dôvodu ich údajného urbanistického splynutia s Martinom  

Rozhodnutie   o urbanistickom   splynutí   Tomčian   s Martinom   oprelo   o odborné posudky nasledovných inštitúcií:

- Krajský úrad v Žiline, odbor životného prostredia,

- Ministerstvo   životného   prostredia   Slovenskej   republiky,   odbor   územného plánovania,

- Slovenská agentúra životného prostredia Banská Bystrica, Centrum územného rozvoja,

- Fakulta architektúry STU v Bratislave, Podnikateľské centrum architektov pri FA STU, Katedra tvorby sídiel.

Relevantný   obsah   týchto   odborných   posudkov   možno   zhrnúť   nasledovne:   Pre riešenie otázky, či časť obce urbanisticky splynula s obcou, je východiskovým podkladom schválený   územný   plán   obce.   V súčasnosti   sú   Tomčany   samostatným   útvarom   fyzicky nespojeným   s Martinom,   ale   podľa   schváleného   územnoplánovacieho   dokumentu   dôjde k prerastaniu   urbanistických   štruktúr   v najbližšom   časovom   horizonte   a   miestna   časť Tomčany je preto urbanisticky zrastená s mestom Martin.

Ústavný súd prijal ústavnú sťažnosť v časti namietajúcej porušenie čl. 27 a čl. 30 ústavy, ktoré znejú: Čl. 27

(1) Petičné právo sa zaručuje. Každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veci verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťou, návrhmi a sťažnosťami.

(2) Petíciou nemožno vyzývať na porušovanie základných práv a slobôd.

(3) Petíciou nemožno zasahovať do nezávislosti súdu.

Čl. 30

(1)   Občania   majú   právo   zúčastňovať   sa   na   správe   verejných   vecí   priamo   alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.   Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky   majú   právo   voliť   a byť   volení   do   orgánov   samosprávy   obcí   a do   orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

(2) Voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom.

(3) Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

(4)   Občania   majú   za   rovnakých   podmienok   prístup   k voleným   a iným   verejným funkciám.

Z oboch článkov sú pre daný prípad relevantné ich prvé odseky.

Postup   pri   rozhodovaní   obecného   zastupiteľstva   o odčlenení   časti   obce   od   obce upravuje § 11a   ods. 1 písm. c), ods. 2 a 3 zákona o obecnom zriadení účinného v deň prijatia napadnutého uznesenia, t. j. 26. októbra 2000.

§ 11a

Hlasovanie obyvateľov obce

(1) Obecné zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov obce, ak ide o návrh.

c)   petície   skupiny   obyvateľov   obce   v počte   20   %   oprávnených   voličov;   ak   ide o petíciu týkajúcu sa rozdelenia obce, stačí na jej predloženie 20 % oprávnených voličov časti obce, o odčlenenie ktorej pri rozdelení obce ide,

(2)   Obecné   zastupiteľstvo   vyhlási   hlasovanie   obyvateľov   časti   obce,   ak   ide o odčlenenie   časti   obce   spravidla   s vlastným   katastrálnym   územím,   ktorá   urbanisticky nesplynula s obcou a do rozvoja tejto časti obce neboli vložené také investície, od ktorých je závislá celá obec.

(3)   Ak   petícia   spĺňa   náležitosti   ustanovené   osobitným   predpisom,   obecné zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov obce tak, aby sa uskutočňovalo do 90 dní od doručenia petície obci; to platí aj v prípade petície podľa § 13c ods. 3 písm. c).

II.

Rozhodnutie   ústavného   súdu   nerieši   otázku,   či   došlo   k urbanistickému   splynutiu Tomčian s Martinom, ale zaoberá sa len postupom rozhodovania Mestského zastupiteľstva v Martine o nej výkladom formulácie „... urbanisticky nesplynulo s obcou...“ obsiahnutou v § 11a ods. 2 zákona o obecnom zriadení a súladom napadnutého uznesenia s § 11a ods. 2 zákona o obecnom zriadení.

Ústavný súd už v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 23/00 vyslovil: „Otázka vyhlásenia alebo nevyhlásenia   hlasovania   obyvateľov   Tomčian   o   odčlenení   od   Martina   sa   týka   práva zúčastňovať sa priamo na správe vecí verejných (čl. 30 ods. 1 ústavy) všetkých obyvateľov Tomčian oprávnených zúčastniť sa prípadného hlasovania o odčlenení Tomčian od Martina a petičného   práva   (čl.   27   ods.   1   ústavy)   signatárov   petície   a členov   petičného   výboru požadujúceho   odčlenenie   Tomčian   od   Martina.   Preto   sa   aj   rozhodovanie   Mestského zastupiteľstva   v Martine o splnení   nevyhnutných   podmienok   vyhlásenia   hlasovania obyvateľov   Tomčian   o odčlenení od Martina podľa   § 11a   ods.   2   a   3   zákona Slovenskej   národnej   rady   č.   369/1990   Zb.   o obecnom   zriadení   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) týka uvedených základných práv týchto osôb.

Pre   rozhodovanie   o vyhlásení   referenda   o odčlenení   Tomčian   od   Martina   je irelevantné, či sú Tomčany mestskou časťou v zmysle § 23 zákona   o obecnom zriadení. Právo odčleniť sa podľa § 11a ods. 1 písm. a) a ods. 2, 3 a 7 zákona o obecnom zriadení majú aj obyvatelia časti obcí, ktoré nie sú mestami a nečlenia sa na mestské časti podľa § 23 tohto zákona.   Pojem časť obce použitý v   § 11a   je širší ako pojem mestská časť použitý v § 23 zákona o obecnom zriadení. Pojem časť obce zahŕňa pojem mestská časť, ale sa ním nevyčerpáva.“

Ústavný súd sa pri riešení otázky, či uznesením Mestského zastupiteľstva v Martine č. 134/00 boli porušené práva sťažovateľa, sústredil na posúdenie toho, či 1. podklady, na základe ktorých bolo prijaté napadnuté uznesenie, boli vypracované odbornými inštitúciami nezávislými   od   účastníkov   konania   a   umožnili   aj   laikovi   vytvoriť   si   názor   o otázke splynutia Tomčian s Martinom; 2. napadnuté uznesenie je v súlade s § 11a ods. 2 zákona o obecnom zriadení, teda na vady, ktoré v minulosti viedli ku zrušeniu bodu II uznesenia Mestského zastupiteľstva   v Martine č.   3/00,   a 3.   na výklad formulácie   „...urbanisticky nesplynula s obcou....“ obsiahnutou v § 11a ods. 2 zákona o obecnom zriadení.

Uznesenie Mestského zastupiteľstva v Martine č. 134/00 zo dňa   26. októbra 2000, ktorým bolo opätovne rozhodnuté o nevypísaní referenda za osamostatnenie Tomčian od mesta Martin, lebo Tomčany urbanisticky splynuli s mestom Martin, netrpí vadami, ktoré viedli ústavný súd   ku   zrušeniu bodu II uznesenia Mestského zastupiteľstva v Martine č. 3/00 z 24. februára 2000.

Bolo vydané na základe odborných posudkov inštitúcií nezávislých od orgánov mesta aj od petičného výboru. Tieto odborné posudky umožňujú aj laikom, aby si vytvorili vlastný názor o otázke, či Tomčany urbanisticky splynuli s mestom Martin.

K ústavnosti uznesenia Mestského zastupiteľstva v Martine č. 134/00 z 26. októbra 2000 nestačí len zachovanie formálnych požiadaviek na proces jeho prijímania, ale musí byť založené aj na výklade zákona, ktorý nie je zjavne nesprávny.

Územný plán obce ako súčasť územnoplánovacej dokumentácie, ktorej obstarávanie, spracúvanie,   prerokúvanie,   schvaľovanie   a udržiavanie   jej   aktuálneho   stavu   je   súčasťou územnoplánovacej   činnosti   (§   2   ods.   3   písm.   b)   zákona   č.   50/1976   Zb.   o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov – ďalej len „stavebný   zákon“).   Medzi   úlohy   a činnosti   územného   plánovania   patria   napríklad: navrhovanie   poradia   výstavby   a využívania   územia,   územno-urbanistických a organizačných opatrení nevyhnutných na zlepšenie životného prostredia atď. (§ 2 ods. 1 písm. i) a j) stavebného zákona). Územný plán obce sa teda v súlade s bežným chápaním významu slova plán týka budúcnosti.

Ak teda Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v usmernení vo veci odčlenenia miestnej časti Tomčany od mesta Martin z 19. októbra 2000 č. 107/2000-6.1 okrem iného uvádza, že „... schválený územný plán obce je relevantným podkladom pre rozhodnutie,   či   časť   obce   je   splynutá   s obcou   alebo   nie,   podľa   §   11a   ods.   2   zákona o obecnom zriadení...“, tak to, či nastalo urbanistické splynutie časti obce s obcou, podľa jeho   mienky   znamená   vlastne,   či   podľa   územného   plánu   má   v budúcnosti   dôjsť k urbanistickému splynutiu časti obce s obcou.

Pri takomto výklade obsahu   formulácie § 11a ods. 2 zákona o obecnom zriadení „... urbanisticky nesplynulo s obcou“ Mestské zastupiteľstvo v Martine v zásade správne vyhodnotilo odborné podklady, ktoré malo k dispozícii, a v súlade s nimi rozhodlo, že došlo k urbanistickému splynutiu Tomčian s Martinom.

Ústavný   súd   však   sám   vykladá   zákon   a nie   je viazaný   ani výkladom   Mestského zastupiteľstva   v Martine   ani   Ministerstva   životného   prostredia   Slovenskej   republiky. Formulácia § 11a ods. 2 zákona o obecnom zriadení „... urbanisticky nesplynula s obcou“ sa   týka   už dosiahnutého stavu   urbanistického   splynutia   časti   obce   s obcou.   Vyplýva to z použitia   minulého   času   a dokonavého   vidu.   Žiadna   metóda   výkladu   v tomto   prípade nenúti odchýliť sa od výsledku doslovného, gramatického výkladu.   Preto malo Mestské zastupiteľstvo   v Martine   skúmať,   či   už   v súčasnosti   došlo   vývojom   zástavby k urbanistickému splynutiu Tomčian s Martinom, a nie či k nemu má dôjsť v budúcnosti.

Ústavný   súd   už   vo   svojich   prechádzajúcich   rozhodnutiach   vykladal   zákonnú formuláciu „...urbanisticky nesplynula s obcou“ tak, že má ísť o dosiahnutie určitého stavu v momente rozhodovania, a nie o plánovaný stav niekedy v budúcnosti. „Podľa právneho názoru   ústavného   súdu   jediným   odborným   podkladom   plne   rešpektujúcim   kritériá objektivity konania, a preto aj relevantným pre rozhodnutie o uplatnení základného práva alebo slobody občana je odborné stanovisko odrážajúce stav existujúci bezprostredne pred rozhodnutím   orgánu územnej samosprávy“ (II. ÚS 9/00). Aj v náleze sp. zn. I. ÚS 46/96 pokladal za relevantný pre posúdenie urbanistického splynutia skutočný, a nie pre budúcnosť   plánovaný   stav:   „To   malo   za   následok,   že   pri   rozhodovaní   o vyhlásení hlasovania obyvateľov časti obce podľa   § 11a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. Mestské zastupiteľstvo   mesta   Lučenec   vychádzalo   z nedostatočne   zisteného   skutkového   stavu, ktorý v končenom dôsledku viedol k jeho skreslenému informovaniu o tom, či došlo alebo nedošlo k urbanistickému splynutiu mestskej časti Opatová s mestom Lučenec, čo malo za následok   vznik zjavného nesúladu medzi skutočným stavom týkajúcim sa problematiky „urbanistického splynutia“ a výsledkom hlasovania...“

Formulácia   §   11a   ods.   2   zákona o obecnom   zriadení „...   urbanisticky   nesplynula s obcou...“ podľa doslovného gramatického výkladu, z ktorého vychádza stála judikatúra ústavného   súdu,   sa   týka   (ne)dosiahnutia   určitého   stavu   v momente   rozhodovania,   a nie plánovaného   stavu   v budúcnosti.   Preto   podklady,   z ktorých   vychádzalo   Mestské zastupiteľstvo mesta Martin pri prijímaní uznesenia č. 134/00 zo dňa 26. októbra 2000, preukazujú,   že   nedošlo   k urbanistickému   splynutiu   Tomčian   s Martinom.   Okrem usmernenia   Ministerstva   životného   prostredia   Slovenskej   republiky   z 19.   októbra   2000, ktoré sa týka hlavne spôsobu zisťovania, či došlo k urbanistickému splynutiu, totiž hovoria o budúcom urbanistickom splývaní Tomčian s Martinom, a nie o dosiahnutom stave.

Mestské zastupiteľstvo v Martine teda rozhodlo nevyhlásiť hlasovanie obyvateľov Tomčian o odčlenení tejto časti mesta od Martina v rozpore s § 11a ods. 2 a 3 zákona o obecnom zriadení, čím porušilo práva sťažovateľa podľa čl. 27 ods. 1 a čl. 30 ods. 1 ústavy.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.