znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 239/2026-24

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, narodeného ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Nitra v konaní sp. zn. TO-3T/24/2023 a postupu Krajského súdu v Nitre v konaní sp. zn. 1To/55/2024 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 26. marca 2026 doplnenou podaním doručeným 7. apríla 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom okresného súdu v konaní sp. zn. TO-3T/24/2023 a postupom krajského súdu v konaní sp. zn. 1To/55/2024. Žiada prikázať okresnému súdu konať v konaní sp. zn. TO-3T/24/2023 bez zbytočných prieťahov, o priznanie finančného zadosťučinenia 16 000 eur od okresného súdu, 11 000 eur od krajského súdu a náhradu trov konania.

II.

Skutkové východiská a sťažnostná argumentácia

2. Podľa sťažovateľa v napadnutom konaní okresného súdu (predtým Okresného súdu Topoľčany, pozn.) a krajského súdu, v ktorom je v procesnej pozícii obžalovaného pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, dochádza k zbytočným prieťahom. Súdne konanie začalo na základe obžaloby zo 6. marca 2023 a dosiaľ nie je právoplatne skončené. Vo veci bol okresným súdom vyhlásený rozsudok 24. apríla 2024, proti ktorému podal sťažovateľ odvolanie ním písomne odôvodnené podaniami zo 7. júna 2024 a 11. júna 2024. O odvolaní rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 1To/55/2024 z 5. novembra 2024. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal sťažovateľ 28. februára 2025 dovolanie, na základe ktorého dovolací súd rozsudkom z 20. mája 2025 zrušil uvedený rozsudok odvolacieho súdu. Podľa dovolacieho súdu bol rozhodnutím odvolacieho súdu porušený zákon a odvolací súd mal vec znova prerokovať a rozhodnúť. Odvolací súd uznesením z 5. augusta 2025 zrušil rozsudok okresného súdu z 24. apríla 2024 a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

3. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že po vrátení veci okresnému súdu sa uskutočnilo hlavné pojednávanie 10. októbra 2025, 28. novembra 2025 a 13. februára 2026. Ústavný súd tiež v súčinnosti s okresným súdom zistil, že vo veci bol 27. marca 2026 vyhlásený rozsudok, ktorého písomné vyhotovenie zatiaľ nebolo vypracované.

4. Predmetná trestná vec nie je podľa sťažovateľa natoľko právne zložitá, aby napadnuté konanie trvalo viac ako 3 roky a stále nebolo ukončené. Zároveň svojím správaním neprispel k predĺženiu konania.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

5. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, II. ÚS 172/2011, I. ÚS 143/2014).

6. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr. I. ÚS 167/03). Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02).

7. Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).

8. V súvislosti s namietaným porušením základných práv sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní sp. zn. TO-3T/24/2023 a postupom krajského súdu v konaní sp. zn. 1To/55/2024 z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že konanie v predmetnej trestnej veci pred súdom trvá niečo vyše troch rokov, pričom v rámci tohto obdobia bolo rozhodnuté na prvom stupni, na druhom stupni, na dovolacej inštancii, potom znovu na druhom stupni (vec vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol), následne sa na okresnom súde uskutočnili hlavné pojednávania 10. októbra 2025, 28. novembra 2025 a 13. februára 2026 a 27. marca 2026, okresný súd opätovne rozhodol vo veci rozsudkom, ktorého písomné vyhotovenie zatiaľ nebolo vypracované. Z uvedeného vyplýva, že konajúce súdy neboli nečinné a jediná kritika k ich postupu v napadnutom konaní je možná vo vzťahu k zrušeným rozsudkom pre procesné pochybenia súdov. Keďže však ide o jediné nedostatky pričítateľné konajúcim súdom, intenzita zásahu do práv sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru nedosahuje úroveň majúcu za následok ich porušenie. Z uvedeného dôvodu nemožno vyvodiť ani záver o porušení hmotných práv sťažovateľa (právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny a právo na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu).

9. Pri ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd už v minulosti odmietol ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

10. Po predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti, vychádzajúc z citovanej judikatúry, aktuálneho stavu napadnutého konania okresného súdu a krajského súdu a argumentácie sťažovateľa prezentovanej v ústavnej sťažnosti, ústavný súd dospel k záveru, že napadnutý postup konajúcich súdov nie je poznačený prieťahmi v ústavne relevantnej intenzite, preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. apríla 2026

Robert Šorl

predseda senátu