SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 239/2017-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2017 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, správcu konkurznej podstaty, úpadcu ⬛⬛⬛⬛ v konkurze, Plavecký Štvrtok 470, zastúpeného advokátom JUDr. Ivom Osvaldom, Trhová 1, Zvolen, pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 557/2015 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, správcu konkurznej podstaty úpadcu
v konkurze, o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. marca 2017 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, správcu konkurznej podstaty úpadcu ⬛⬛⬛⬛ v konkurze, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 557/2015 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol, že «Správca konkurznej podstaty ⬛⬛⬛⬛, so sídlom ⬛⬛⬛⬛ podal Žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 31.03.2015. Predmetná žaloba bola podaná v súvislosti so znením ust. § 53 ods. 1 zák. č. 07/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“): „Vyhlásením konkurzu zaniká úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ak došlo vyhlásením konkurzu k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo ak sa do vyhlásenia konkurzu zaniknuté úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nevyporiadalo. treba vykonať jeho vyporiadanie.“
Podľa ust. § 53 ods. 2 ZoKR: „Správca je oprávnený vykonať vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaniknutého vyhlásením konkurzu namiesto úpadcu vrátane podania návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov príslušným súdom. Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je správca oprávnený uzavrieť len vo forme zmieru schváleného príslušným súdom.“... Následne Okresný súd Malacky sťažovateľa vyzval na predloženie listinných dôkazov ako overenú fotokópiu sobášneho listu. Zmluvu o hypotekárnom úvere č. 2003029420 a Zmluvu o záložnom práve zo dňa 05.11.2003. ktoré tento po predložení úpadky ňou zaslal do spisu podaním zo dňa 18.05.2015.
Keďže v konaní neboli urobené žiadne ďalšie úkony, Žiadosťou zo dňa 02.11.2015 sťažovateľ požiadal Okresný súd Malacky, aby v čo možno najkratšom čase vytýčil pojednávanie v predmetnej veci, keďže bez vyporiadania BSM úpadcu nie je možné zahájiť speňažovanie majetku v konkurznom konaní č. 3K/40/2014 úpadkyne vedenom na Okresnom súde Bratislava I.
Dňa 07.01.2016 bolo sťažovateľovi doručené uznesenie Okresného súdu Malacky, na základe ktorého ho OS Malacky vyzval na doplnenie písomného podania zo dňa 31.03.2015 doručeného súdu dňa 07.04.2015 ku konaniu spisová značka 6C/557/2015. Podľa nášho názoru bolo vydanie tohto uznesenia zo strany Okresného súdu Malacky tendenčné s úmyslom len oddialiť rozhodovanie vo veci.
Napriek tomu sťažovateľ dňa 09.02.2016 doručil Okresnému súdu Malacky doplnenie písomného podania zo dňa 31.03.2015 doručené súdu 07.04.2015.
Keďže opätovne nebolo vytýčené pojednávanie v predmetnej veci a ani na základe telefonických urgencií sťažovateľovi nebol uvedený termín pojednávania, dňa 08.07.2016 tento opätovne podal písomnú Žiadosť, aby v čo možno najkratšom čase OS Malacky vytýčil pojednávanie v predmetnej veci. keďže bez vyporiadania BSM úpadcu nie je možné zahájiť speňažovanie majetku v konkurznom konaní č. 3K 40/2014 vedenom na Okresnom súde Bratislava I.
Na predmetnú žiadosť Okresný súd Malacky nijakým spôsobom nereagoval a teda bol sťažovateľ nútený podať Sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní a nerozhodovaní v právnej veci č.k. 6C/557/2015 zo dňa 30.08.2016.»
Ďalej sťažovateľ uviedol: „Dňa 26.09.2016 bola doručená odpoveď na Sťažnosť zo dňa 22.09.2016. kde predseda Okresného súdu Malacky konštatuje, že vzhľadom na nadmernú zaťaženosť oddelenia 6C, nie je zákonná sudkyňa schopná vybavovať veci v primeraných lehotách a teda predmetná vec príde na poradie až v II. polroku 2017. Zároveň skonštatoval prieťahy v konaní z objektívnych dôvodov, pričom zatiaľ podľa jeho názoru niet zákonného dôvodu na odňatie veci zákonnej sudkyni.“
Keďže napadnuté konanie okresného súdu nebolo dosiaľ právoplatne skončené, sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 48 ods.2 Ústavy SR postupom Okresného súdu v Malacky v konaní vedenom pod sp.zn. 6C/557/20I5 bolo porušené.
Okresnému súdu Malacky prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp.zn. 6C/557/2015 konal bez zby točných prieťahov.
priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.500.- Eur (slovom dve tisic Eur), ktoré jej je Okresný súd Malacky povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet správcu konkurznej podstaty.
Okresný súd Malacky je povinný uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy právneho zastúpenia 374.81 Eur (slovom 2x úkon právnej pomoci á 147.33 Eur + 2 x režijný paušál á 8.84 Eur + DPH) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Ivo Osvald. advokát, ktoré je Okresný súd Malacky povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
3. Ústavný súd zo sťažnosti a z predloženého súdneho spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 6 C 557/2015 zistil, že priebeh napadnutého konania až dosiaľ bol takýto:
- 7. apríl 2015 – správca konkurznej podstaty v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 3 K 40/2014 (uznesenie z 30. októbra 2014 nadobudlo právoplatnosť 22. novembra 2014) podal na okresnom súde na základe § 53 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) žalobu o vyporiadanie bezpodielového vlastníctva medzi ⬛⬛⬛⬛ (úpadca) a (odporca),
- 28. apríl 2015 – okresný súd prípisom vyzval správcu konkurznej podstaty (ďalej len „SKP“), aby v lehote 15 dní predložil na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy, čo SKP realizoval podaním doručeným okresnému súdu 20. mája 2015,
- 9. júl 2015 – okresný súd vyzval odporcu, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k žalobe, ktorý tak učinil podaním doručeným okresnému súdu 22. júla 2015,
- 5. november 2015 – SKP žiadal okresný súd, „aby v čo možnom najkratšom čase vytýčil pojednávanie v predmetnej veci...“,
- 7. január 2016 – okresný súd uznesením vyzval navrhovateľa SKP, aby v lehote 15 dní „doplnil svoje písomné podanie doručené 07.04.2015 tak, že opätovne zašle súdu riadny návrh so všetkými náležitosťami...“; na uvedené SKP reagoval podaním doručeným 15. februára 2016,
- 7. apríl 2016 – okresný súd prípisom vyzval odporcu, aby sa v lehote 15 dní vyjadril „k upravenému návrhu s prílohami...“, na čo reagoval odporca podaním doručeným okresnému súdu 26. apríla 2016,
- 11. júl 2016 – SKP podaním žiadal okresný súd, „aby v čo možnom najkratšom čase vytýčil pojednávanie v predmetnej veci...“,
- 9. marec 2017 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 11. apríl 2017.
4. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
6. Podľa § 20 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie.
8. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
9. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť na ústavnom súde uplatnil sťažovateľ – správca konkurznej podstaty v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 3 K 40/2014, ktorý na okresný súd na základe § 53 zákona o konkurze a reštrukturalizácii podal žalobu o vyporiadanie bezpodielového vlastníctva medzi (úpadca) a ⬛⬛⬛⬛ (odporca).
10. Ústavný súd konštantne akceptuje správcov konkurznej podstaty aktívne legitimovaných na podanie ústavnej sťažnosti pri ich úlohe chrániť súkromný majetok dlžníkov v konkurzných sporoch (napr. II. ÚS 88/2016). V okolnostiach danej veci sa však sťažovateľ v petite sťažnosti, ktorý je pre posúdenie veci záväzný, nedomáha vyslovenia porušenia jeho práv označených v sťažnosti, ale domáha sa vyslovenia porušenia označených práv úpadcu. Na základe uvedeného mohol ústavný súd sťažnosť odmietnuť z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí (§ 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
11. Ústavný súd sa však napriek uvedenému sťažnosťou zaoberal a zisťoval, či postupom okresného súdu v napadnutom konaní nemohlo dôjsť k porušeniu označených práv sťažovateľa.
12. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
13. Sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. K porušeniu označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom konaní.
14. Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).
15. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach tiež vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, I. ÚS 455/2014).
16. Podľa ďalšej štandardnej judikatúry ústavného súdu „nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (napr. II. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).
17. Po zhodnotení veci ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom konaní nebol optimálny, no na druhej strane okresný súd procesné úkony vykonával priebežne a plynule.
18. Ústavný súd ďalej konštatuje, že niektoré procesné úkony boli vykonané s väčším odstupom, táto okolnosť však podľa názoru ústavného súdu zásadným spôsobom neovplyvnila celkový priebeh napadnutého konania. Pri hodnotení veci ústavný súd zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že po uplatnení ostatnej urgencie sťažovateľa okresný súd aktuálne nariadil termín pojednávania na 11. apríl 2017.
19. Na základe uvedeného ústavný súd uzavrel, že aj keď postup okresného súdu v napadnutom konaní nebol optimálny, v jeho priebehu sa nevyskytli také obdobia nečinnosti ani znaky neefektívnosti, ktorých intenzita by nasvedčovala tomu, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
20. Keďže v uvedenej súvislosti ústavný súd rovnako vyhodnotil aj samotnú dĺžku doterajšieho priebehu napadnutého konania (necelé 2 roky), sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
21. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho významu rozhodovať o ďalších požiadavkách sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 ústavy).
22. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom ustanovených náležitostí sťažovateľ v prípade, že postupom okresného súdu v ďalšom období bude dochádzať k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. apríla 2017