znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 239/09-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. septembra 2009 predbežne prerokoval   sťažnosť   M. G.,   L.,   pre namietané porušenie jej základných   práv postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 128/2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. G. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna 2009 doručená   sťažnosť   M.   G.,   L.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   pre namietané   porušenie jej základných práv postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 128/2003.

Sťažovateľka   v sťažnosti   uviedla,   že   konanie   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn. 15 C 128/2003 prebieha už od roku 2003 a dosiaľ nebolo právoplatne skončené. V tejto súvislosti   vyslovila   názor,   že   v uvedenom   konaní   dochádza   k zbytočným   prieťahom, a okrem toho uviedla, že podľa jej názoru okresný súd „koná podvodne“.

Sťažnosť nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu podľa § 20 a § 50 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) predovšetkým z dôvodu, že neobsahovala petit, ktorý by bol vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, aby mohol byť východiskom na rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci. Z podania bolo zrejmé, že sťažovateľka namietala zbytočné prieťahy v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 15 C 128/2003, avšak bez toho, aby označila základné právo a slobodu, ktoré namietala, a to nielen jeho pomenovaním, ale aj presným zákonným označením, ako aj bez toho, aby bolo zjavné, či pred podaním sťažnosti ústavnému súdu využila všetky právne prostriedky na ochranu svojich   práv   tak,   ako   to   vyžaduje   ustanovenie   §   53   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde. Zároveň k podaniu   nebolo   pripojené   splnomocnenie   pre   advokáta   na   zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom tak, ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd v liste č. k. Rvp 1051/09-2 zo 6. júla 2009 (doručenom 10. júla 2009) sťažovateľku poučil, aké predpoklady musí spĺňať kvalifikovaný návrh na začatie konania pred ústavným súdom, pričom ju upozornil na skutočnosť, že jej sťažnosť tieto zákonom predpísané   náležitosti   nespĺňa.   Vyzval   ju,   aby   v lehote   21 dní   od   doručenia   výzvy nedostatky svojej sťažnosti odstránila (s poučením, ako treba doplnenie náležitostí urobiť), pretože   v opačnom   prípade   môže   ústavný   súd   návrh   odmietnuť   (§ 25 ods.   2   zákona o ústavnom   súde).   Okrem   toho   ju   ústavný   súd   poučil   aj o možnosti   ustanoviť advokáta v konaní pred ústavným súdom pri súčasnom splnení troch nevyhnutných predpokladov.

Na túto výzvu ústavného súdu sťažovateľka dosiaľ nereagovala.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka bola upozornená na možnosť odmietnutia sťažnosti   v prípade   jej   nedoplnenia v súlade s poučením   ústavného súdu,   ale aj napriek tomu tak v stanovenej lehote neučinila.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd poučí sťažovateľa o jeho procesných   právach   a povinnostiach   v konaní o sťažnosti   podľa   čl.   127 ústavy s cieľom poskytnúť   mu   plnú   možnosť   na uplatnenie   ústavnej   ochrany   základných   práv   a slobôd a poučí ho o tom, ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je jeho procesnou povinnosťou   a tiež   v jeho   záujme   pokyny   ústavného   súdu   na   opravu   alebo   doplnenie sťažnosti rešpektovať (III. ÚS 120/05, III. ÚS 265/05).

V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd sťažnosť pri   predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmietne pre nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí   (obdobne   napr.   III. ÚS 334/06, III. ÚS 268/08, III. ÚS 340/08).

Keďže sťažovateľka aj napriek výzve na doplnenie podania nepodala kvalifikovaný návrh na začatie konania, ktorý by spĺňal náležitosti požadované príslušnými ustanoveniami zákona   o ústavnom   súde,   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2009