znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 239/07-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. augusta 2007 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti T., a. s., so sídlom B., zastúpenej advokátom JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na petičné právo podľa čl. 27 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2 a čl. 7 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   T.   v   súvislosti   s   vydaním   1. zmeny Všeobecného   povolenia   na   poskytovanie   elektronických   komunikačných   sietí a elektronických komunikačných služieb č. 1/2005 z 27. septembra 2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti T., a. s., o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. augusta 2007 doručená   sťažnosť   spoločnosti   T.,   a.   s.   (ďalej   len   sťažovateľka“),   ktorou   namietala porušenie svojho základného práva na petičné právo podľa čl. 27 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2 a čl. 7 ods. 2 ústavy postupom T. (ďalej len „telekomunikačný úrad“) v súvislosti s vydaním 1. zmeny Všeobecného   povolenia   na   poskytovanie   elektronických   komunikačných   sietí a elektronických   komunikačných   služieb   č.   1/2005   (ďalej   len   „zmena   všeobecného povolenia“) z 27. septembra 2005.

Sťažovateľka   uviedla,   že   27. septembra 2005   telekomunikačný   úrad   vydal   zmenu všeobecného   povolenia,   ktorou   s   účinnosťou   od   10. októbra 2005   zmenil   podmienky poskytovania telekomunikačných služieb na území Slovenskej republiky. Telekomunikačný úrad tak urobil bez toho, aby 60 dní pred predpokladaným vyhlásením zmeny zverejnil jej návrh s výzvou na predloženie pripomienok, ako aj s údajom, v akej lehote ich možno uplatniť. Sťažovateľka sa domnieva, že uložením povinnosti na základe namietanej zmeny všeobecného povolenia došlo aj k obmedzeniu jej vlastníckeho práva, ktoré musí strpieť na vlastné náklady a bez primeranej náhrady. Podľa sťažovateľky telekomunikačný úrad pri vydávaní zmeny, ako aj jej samotným vydaním   nepostupoval v súlade   s príslušnými ustanoveniami zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v platnom znení, porušil jej základné právo podľa čl. 27 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy a základné právo podľa čl. 20 ods. 1 a 4 v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2 a čl. 7 ods. 2 ústavy.

V závere   sťažnosti   sťažovateľka   navrhla, aby ústavný   súd   vyslovil,   že   postupom telekomunikačného   úradu   v   súvislosti   s   vydaním   zmeny   všeobecného   povolenia z 27. septembra 2005 bolo porušené jej základné právo na petičné právo podľa čl. 27 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy a základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2 a čl. 7 ods. 2 ústavy, namietanú zmenu všeobecného povolenia zrušil a sťažovateľke priznal náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľky.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný   súd   v   predmetnej   veci   zistil,   že   sťažovateľka   doručila   ústavnému   súdu 30. novembra 2005   podanie   (doplnené   9. decembra 2005),   ktoré   sa   týkalo   toho   istého predmetu   konania, ktoré   posudzoval   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti 8. marca 2006 v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 80/06.

Ten istý nárok na ochranu ústavnosti uplatnila sťažovateľka aj v tomto konaní. Tvrdí, že postupom   telekomunikačného   úradu   v súvislosti   s vydaním   zmeny   všeobecného povolenia z 27. septembra 2005 bolo porušené jej základné právo na petičné právo podľa čl. 27 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy a základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2 a čl. 7 ods. 2 ústavy.

Z týchto právne významných skutočností vyplýva, že ústavný súd by mal opätovne konať a rozhodovať vo veci, o ktorej už rozhodol vo veci sp. zn. III. ÚS 80/06.

Z porovnania obsahu terajšej   sťažnosti   s obsahom sťažnosti   sťažovateľky   vo veci sp. zn. III. ÚS 80/06 nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že nejde o totožné   veci.   Obidve   sťažnosti   sú   založené   na   tých   istých   skutkových   a   právnych skutočnostiach relevantných z hľadiska posudzovaného prípadu predmetu konania a týkajú sa tých istých subjektov (sťažovateľky a telekomunikačného úradu).

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľky nie je prípustná pre prekážku rozhodnutej veci podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto rozhodol o nej tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Preto bolo potrebné jej sťažnosť v tejto časti po predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 zákona o ústavnom súde z dôvodu neprípustnosti.

Sťažnosť sťažovateľky navyše smeruje proti rozhodnutiu telekomunikačného úradu č.   1/2005   z   27. septembra 2005,   preto   ju   ústavný   súd   mohol   odmietnuť   aj   z dôvodu, že bola podaná zjavne oneskorene (teda nie v dvojmesačnej zákonnej lehote) od vydania, resp. oznámenia tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. augusta 2007