znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 239/06-62

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v senáte   zloženom   z predsedu   Juraja   Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti E. G., Z., zastúpenej advokátom JUDr. E. Z., Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín (predtým Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom) v konaní vedenom pod sp. zn. NM-14 C 15/2001 (pôvodne pod sp. zn. 14 C 15/2001), na neverejnom zasadnutí 3. novembra 2006 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo E. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Trenčín   (predtým   Okresného   súdu   Nové   Mesto   nad   Váhom)   v konaní vedenom pod sp. zn. NM-14 C 15/2001 (pôvodne pod sp. zn. 14 C 15/2001) p o r u š e n é b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Trenčín   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   NM–14   C   15/2001 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   E.   G.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   60 000   Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trenčín j e   p o v i n n ý   zaplatiť náhradu trov konania E. G. v sume 6 888 Sk (slovom šesťtisícosemstoosemdesiatosem slovenských korún) na účet jej právneho zástupcu,   advokáta   JUDr.   E.   Z.,   Advokátska   kancelária   B.,   do   pätnástich   dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti E. G. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 239/06-15   z   11.   júla   2006   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   konanie   sťažnosť   (z   29.   mája   2006)   E.   G.,   Z.   (ďalej   len „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom   JUDr.   E.   Z.,   Advokátska   kancelária,   B.,   pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín [predtým Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, (ďalej len „okresný súd“)] v konaní vedenom pod sp. zn. NM-14 C 15/2001 (pôvodne pod sp. zn. 14 C 15/2001).

Označené konanie začalo podľa právneho zástupcu sťažovateľky 5. januára 2001 na základe   žaloby,   ktorou   sa   sťažovateľka   ako   žalobkyňa   domáhala   proti   obchodnej spoločnosti Z., spol. s r. o., V. (ďalej len „žalovaný“), určenia neplatnosti kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľností v katastrálnom území Č. Spolu s návrhom na začatie konania podala sťažovateľka návrh na vydanie predbežného opatrenia, na základe ktorého okresný súd uznesením č. k. 14 C 15/01-13 z 29. januára 2001 zakázal žalovanému disponovať s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom spornej kúpnej zmluvy. Následne nariadil vo veci pojednávania na 13. február 2001, 19. september 2001 a 3. december 2001. Ani v jednom z uvedených   termínov   okresný   súd   vec   neprerokúval   pre   neprítomnosť   žalovaného (resp. jeho jediného spoločníka a konateľa zároveň). Podaním zo 4. februára 2002 doplnila sťažovateľka dôvody žaloby a upravila jej petit. Okresný súd následne nariadil pojednávania na   12.   február   2002,   10.   apríl   2002,   12.   jún   2002   a 18. september   2002.   Všetky pojednávania však boli odročené bez toho, aby sa vo veci konalo z dôvodu neúčasti na strane žalovaného. Písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo okresnému súdu doručené 9.   septembra   2002.   V rokoch   2003   a 2004   boli   nariadené   termíny   pojednávaní   na   26. február   2003,   19.   máj   2003,   29.   október   2003,   3.   marec   2004   a 25.   október   2004. Pojednávania boli opäť odročené bez toho, aby sa vo veci konalo z dôvodu ospravedlnenej či neospravedlnenej neúčasti na strane žalovaného.

Sťažovateľka   podala   21.   januára 2005   predsedníčke   okresného   súdu   sťažnosť   na prieťahy   v konaní   poukazujúc   na   uvedené   skutočnosti.   Predsedníčka   okresného   súdu vo svojej odpovedi zo 16. marca 2005 uviedla, že nemôže zasahovať do spôsobu vedenia konania zákonným sudcom.

Pojednávania   nariadené   v roku   2005   sa   opäť   neuskutočnili   z dôvodov   na   strane žalovaného. Taktiež pojednávanie nariadené na 16. január 2006 bolo odročené na základe ospravedlnenia   sa   a   neúčasti   spoločníka   a konateľa   žalovaného   v súvislosti   s jeho práceneschopnosťou (od 8. augusta 2005) a zdravotným stavom.

Sťažovateľka   namieta,   že   v prípade   označeného   konania   ide   o skutkovo   i právne jednoduchú   vec,   keď   všetky   podstatné   okolnosti   pre   rozhodnutie   vo   veci   vyplývajú z predložených   listinných   dôkazov.   Hoci   sú   procesné   možnosti   okresného   súdu   predísť obštrukcii jedného z účastníkov súdneho konania obmedzené, okresný súd v danom prípade mal a mohol na základe zistenia, že zo strany žalovaného ide o úmyselné vyhýbanie sa účasti na pojednávaní, použiť viaceré z procesných nástrojov daných Občianskym súdnym poriadkom (ďalej aj „OSP“).

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. NM-14 C 15/2001, aby prikázal okresnému súdu konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 000 Sk, ako aj náhradu trov konania pred ústavným súdom.

V podaní z 25. júla 2006 doručenom ústavnému súdu 27. júla 2006 sťažovateľka prostredníctvom   splnomocneného   právneho   zástupcu   oznámila,   že   súhlasí   s upustením od verejného   ústneho   pojednávania   v predmetnej   veci.   V prílohe   uvedeného   podania doručila ústavnému súdu vyčíslenie požadovanej náhrady trov konania pre ústavným súdom v sume 111 459,50 Sk.

Na základe výzvy ústavného súdu zo 17. júla 2006 sa k sťažnosti vyjadril okresný súd listom sp. zn. Spr. 925/06 z 28. augusta 2006, doručeným ústavnému súdu 6. septembra 2006, v ktorom okrem podrobného prehľadu procesných úkonov v priebehu posudzovaného konania   uviedol: „...Sťažovateľ   nespôsobil   žiadne   prieťahy   v   konaní.   (...)   Z   obsahu a priebehu procesných úkonov je zrejmé, že zákonná sudkyňa vo veci koná. Nezistil som žiadne prieťahy v konaní zo strany sudkyne, medzi jednotlivými úkonmi sú krátke časové intervaly, najmä s prihliadnutím na stav v oddelení sudkyne v uplynulom období (roky 2001- 2006), kedy mala v priemere 463 nerozhodnutých občianskoprávnych vecí ročne. Podľa   vyjadrenia   zákonnej   sudkyne   výsluch   konateľa   spoločnosti,   ktorý   je štatutárnym   zástupcom   odporcu,   považuje   pre   objektívne   zistenie   skutkového   stavu   za potrebné, a to i napriek tomu, že podal písomné vyjadrenie k návrhu. V tejto súvislosti poukazuje na to, že aj sám právny zástupca navrhovateľky navrhol ako jeden z dôkazov výsluch účastníkov konania, pričom štatutárnym zástupcom odporcu, ktorý je účastníkom konania je jeho konateľ Š. P..

Už   v   návrhu   zástupca   navrhovateľa   uvádza   nielen   adresu   sídla   spoločnosti,   ale i adresu   konateľa   spoločnosti,   sám   žiadal   písomnosti   doručovať   na   adresu   konateľa spoločnosti. V priebehu celého konania nebol dôvod a nebolo možné odporcovi ustanoviť opatrovníka.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti považujem úkony smerujúce k zisteniu skutkového stavu   zákonnej   sudkyne   za   účelné   a   hospodárne.   Prieťahy   v   konaní   neboli   zavinené subjektívnym ani objektívnym konaním súdu.

Z   tohto   dôvodu   navrhujem,   aby   Ústavný   súd   rozhodol   tak,   že   právo   E.   G.   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ako aj právo   na   prerokovanie   veci   súdom   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nebolo porušené a požadované primerané zadosťučinenie jej neprizná.“

Predseda   okresného   súdu   ústavnému   súdu   zároveň   oznámil,   že   súhlasí s prerokovaním sťažnosti sťažovateľky bez nariadenia ústneho pojednávania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich stanoviskami,   ako   aj   s obsahom   súdneho   spisu   okresného   súdu   týkajúceho   sa posudzovaného   konania   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania   nemožno   očakávať ďalšie objasnenie veci. Senát ústavného súdu prerokoval sťažnosť na svojom zasadnutí bez prítomnosti   účastníkov,   ich   zástupcov   a verejnosti   len   na   základe   predložených   listín a obsahu spisu okresného súdu vo veci sp. zn. NM-14 C 15/2001.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Dňa   5.   januára   2001   bola   okresnému   súdu   doručená   žaloba   sťažovateľky   proti žalovanému,   ktorou   sa   domáhala   určenia   neplatnosti   kúpnej   zmluvy   uzatvorenej so žalovaným 13. novembra 2000 ohľadne nehnuteľností v katastrálnom území Č., žiadajúc zároveň uloženie povinnosti Katastrálnemu odboru Okresného úradu N. „... obnoviť stav (...), ako bol pred povolením vkladu...“

V návrhu bola označená adresa konateľa žalovanej obchodnej spoločnosti, pričom právny zástupca sťažovateľky súčasne uviedol, že sídlo žalovaného sa na adrese uvedenej vo   výpise   z   obchodného   registra   nenachádza   a   navrhol,   aby   všetky   písomnosti   súd doručoval na súkromnú adresu jediného spoločníka a konateľa žalovanej spoločnosti - pána Š.   P..   Sťažovateľka   v   návrhu   zároveň   žiadala   vydať   predbežné   opatrenie,   ktorým   sa žalovanému   zakáže   nakladať   s dotknutým   nehnuteľným   majetkom   nachádzajúcim   sa   v katastrálnom území Č..

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   14   C   15/2001-13   z   29.   januára   2001   rozhodol o predbežnom   opatrení.   Predbežné   opatrenie   bolo   doručované   žalovanému   na   adresu konateľa a jediného spoločníka, ale v úložnej dobe nebolo adresátom prevzaté. Na základe pokynu zákonnej sudkyne z 13. marca 2001 bolo doručované i na adresu sídla spoločnosti, odkiaľ sa zásielka vrátila neprevzatá s tým, že ako nová adresa pre doručovanie bola súdu oznámená adresa konateľa.

Dňa 27. júna 2001 bol vo veci nariadený termín pojednávania na 19. september 2001. Súčasne bolo doručované žalovanému aj Okresnému úradu N. odbor katastrálny, predbežné opatrenie.   Štatutárny   zástupca   žalovaného zásielku   prevzal 14. augusta   2001.   Nariadený termín pojednávania bol 10. septembra 2001 zrušený z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne. Ďalší termín pojednávania bol nariadený na 3. december 2001, a to na základe úpravy zákonnej sudkyne z 19. októbra 2001.

Dňa 26. októbra 2001 nahliadol konateľ žalovaného do spisu. Podaním doručeným okresnému súdu 30. novembra 2001 požiadal konateľ žalovaného o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti. Pojednávanie bolo odročené na 13. február 2002.

Dňa   5.   februára   2002   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   nového   právneho zástupcu   sťažovateľky,   označené   ako „...   Doplnenie   odôvodnenia   návrhu   na   začatie konania, úprava petitu návrhu na začatie konania“.

Dňa   12.   februára   2002   konateľ   žalovaného   telefonicky   požiadal   okresný   súd o zasielanie zásielok na novú adresu žalovaného: Z., spol. s r.o., N..

Okresný súd v uvedený deň telefonicky oznámil právnemu zástupcovi sťažovateľky odročenie   pojednávania   na   10.   apríl   2002   s odôvodnením,   že   konateľ   žalovaného   si neprevzal zásielku s predvolaním na pojednávanie.

Dňa 20. februára 2002 nahliadol konateľ žalovaného do spisu.

Faxovým podaním doručeným okresnému súdu 9. apríla 2002 konateľ žalovaného ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   pojednávaní   nariadenom   na   10.   apríl   2002   z dôvodu práceneschopnosti (od 4. marca 2002) s tým, že sa má podrobiť operácii, pričom následná rekonvalescencia a liečebný pobyt si celkovo vyžiadajú obdobie práceneschopnosti v dĺžke približne dvoch mesiacov.

Pojednávanie bolo odročené na 12. jún 2002. Zákonná sudkyňa zároveň nariadila doručiť žalovanému žalobu a zmenu žaloby (podanie doručené okresnému súdu 5. februára 2002).

Dňa 9. mája 2002 sa na súd dostavil advokát JUDr. I. R. (predložiac splnomocnenie na zastupovanie žalovaného vo veci z 9. mája 2002), ktorému boli doručené písomnosti, ktoré mali byť podľa pokynu pôvodne zaslané žalovanému. Zároveň mu bolo oznámené, že termín pojednávania je nariadený na 12. jún 2002.

Podaním doručeným okresnému súdu 23. mája 2002 právny zástupca žalovaného požiadal o zmenu termínu pojednávania. Uviedol, že konateľ žalovaného je po operácií, je potrebná   rehabilitačná   liečba   v   trvaní   dvoch   až   troch   týždňov   s   následným   liečebným pobytom v kúpeľoch v trvaní ďalších štyroch týždňov a z toho dôvodu nie je možné, aby sa v stanovený termín dostavil. Pretože konateľ žalovaného sa chce zúčastniť pojednávania, žiadal,   aby   súd   zrušil   termín   nariadený   na   12.   jún   2002   a určil   nový,   na   ktorý   sa so žalovaným dostavia.

Pojednávanie bolo odročené na 18. september 2002. Právny zástupca žalovaného bol vyzvaný, aby v lehote 20 dní zaslal súdu vyjadrenie k podanému návrhu.

Dňa   24.   júla   2002   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   žalovaného   na   zrušenie predbežného opatrenia a dôkazy, na ktoré sa odvolával. Dňa 9. septembra 2002 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného k žalobe.

V   dňoch   16.   septembra   2002   a   17.   septembra   2002 bolo   právnym   zástupcom žalovaného   a   sťažovateľky   telefonicky   oznámené,   že   pojednávanie   nariadené   na 18. september 2002 bude odročené z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

Dňa 17. decembra 2002 bol zákonnou sudkyňou nariadený nový termín pojednávania na 26. február 2003.

Podaním   doručeným   okresnému   súdu   20.   februára   2003   žiadal   právny   zástupca žalovaného   o   zrušenie   termínu   pojednávania   z dôvodu   kolízie   jeho   termínu   s termínom hlavného pojednávania v trestnej veci vedenej Okresným súdom Nitra, v ktorej vystupoval ako obhajca. Zároveň uviedol, že konateľ žalovaného nesúhlasí s tým, aby bol zastupovaný iným advokátom.

Okresný súd pojednávanie odročil na 19. máj 2003. Podaním doručeným okresnému súdu   15.   mája   2003   právny   zástupca   žalovaného   opätovne   žiadal   o zmenu   termínu pojednávania, tentokrát z dôvodu kolízie jeho termínu s termínom hlavného pojednávania v trestnej veci vedenej v prvom stupni Krajským súdom v Nitre, v ktorej vystupoval ako obhajca. Zároveň uviedol, že konateľ žalovaného nesúhlasí s tým, aby bol zastupovaný iným advokátom.

Pojednávanie bolo pôvodne odročené na 10. september 2003 a neskôr na základe pokynu zákonnej sudkyne (z 13. augusta 2003) bol tento termín zmenený na 29. október 2003.

Podaním doručeným okresnému súdu 27. októbra 2003 právny zástupca žalovaného oznámil, že žalovanému vypovedal plnú moc. Ako prílohu predložil výpoveď právneho zastúpenia   z   23.   októbra   2003.   Na   pojednávanie   sa   dostavil   konateľ   žalovaného, sťažovateľka a jej právny zástupca sa nedostavili kvôli dopravnej nehode, ktorú mali cestou na pojednávanie. Následne bolo uznesením rozhodnuté, že okresný súd bude pojednávať v ich neprítomnosti. Konateľ žalovaného uviedol, že nebude vypovedať bez prítomnosti svojho   zástupcu.   Pretože   jeho   právny   zástupca   mu   plnú   moc   vypovedal,   čo   mu   bolo oznámené   28. októbra   2003,   uviedol,   že   si   chce   zvoliť   nového   právneho   zástupcu. Pojednávanie bolo odročené na 3. marec 2004.

Uznesením z 29. októbra 2003 okresný súd zamietol návrh žalovaného na zrušenie predbežného   opatrenia.   Podaním   doručeným   okresnému   súdu   8.   decembra   2003   podal žalovaný proti tomuto uzneseniu odvolanie. Právny zástupca sťažovateľky sa k odvolaniu vyjadril   23.   decembra   2003.   Spis   bol   predložený   Krajskému   súdu   v Trenčíne   (ďalej   aj „krajský súd“) 5. januára 2004. Následne 8. januára 2004 bol zrušený termín pojednávania nariadeného na 3. marec 2004 s tým, že termín pojednávania bude obratom stanovený po rozhodnutí   krajského   súdu   o   odvolaní.   Uznesením   z   30.   januára   2004   odvolací   súd napadnuté   uznesenie   súdu   prvého   stupňa   potvrdil.   Spis   bol   okresnému   súdu   vrátený 1. marca 2004. Okresný súd obratom doručoval rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne právnemu zástupcovi sťažovateľky a žalovanému.

Dňa   l6.   marca   2004   žiadal   právny   zástupca   sťažovateľky   o určenie   termínu pojednávania.   Zákonná   sudkyňa   25.   augusta   2004   nariadila   termín   pojednávania   na 25. október 2004.

Dňa 22. októbra 2004 nový právny zástupca žalovaného - advokát JUDr. M. R. telefonicky oznámil, že štatutárny zástupca žalovaného je práceneschopný a z uvedeného dôvodu sa nedostavia na nariadené pojednávanie. Žiadal, aby pojednávame bolo odročené. Dňa 22. októbra 2004 bolo súdu doručené faxové podanie právneho zástupcu žalovaného, v ktorom   ako   prílohy   uviedol   splnomocnenie   a   potvrdenie   o   dočasnej   práceneschopnosti konateľa žalovaného (toto potvrdenie nebolo súčasťou faxového podania, jeho originál bol doručený   okresnému   súdu   25.   októbra   2004   spolu   s originálom   splnomocnenia). Pojednávanie bolo odročené na 24. január 2005.

Faxovým podaním z 21. januára 2005 sa právny zástupca žalovaného ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní z dôvodu sprevádzania manželky do nemocnice. Po zistení omylu súdnej kancelárie, ktorá v predvolaní na pojednávanie uviedla nesprávny dátum (21. január 2005) a oznámení tejto skutočnosti právnemu zástupcovi žalovaného, sa aj z tohto termínu ospravedlnil. Pojednávanie bolo odročené na 20. apríl 2005.

Podaním doručeným okresnému súdu 10. februára 2005 podal žalovaný opätovne návrh na zrušenie predbežného opatrenia.

Dňa 20. apríla 2005 sa na pojednávania riadne a včas dostavila sťažovateľka, jej právny zástupca a konateľ žalovaného. Nedostavil sa právny zástupca žalovaného. K veci sa vyjadril   právny   zástupca   sťažovateľky,   ktorý   zotrval   na   podaných   návrhoch.   Bolo rozhodnuté o zmene petitu návrhu, žalovaný žiadal o odročenie pojednávania, uviedol, že na pojednávaní nemá žiadne doklady, že jeho právny zástupca mal nehodu, pričom on chce využiť svoje právo, aby mal na súde právneho zástupcu. Pojednávanie bolo odročené na 25. máj 2005. Právny zástupca žalovaného bol na nový termín pojednávania predvolaný písomne s tým, že mu bolo uložené, aby pod hrozbou poriadkovej pokuty oznámil súdu, z akého dôvodu sa nedostavil na pojednávanie konané 20. apríla 2005 a doložil do súdneho spisu doklad preukazujúci túto skutočnosť. Bol upozornený, že ak sa na ďalšie pojednávanie nedostaví, súd bude pojednávať podľa § 101 ods. 2 OSP v jeho neprítomnosti.

Uznesením z 29. apríla 2005 zamietol okresný súd návrh žalovaného na zrušenie predbežného opatrenia.

Podaním   doručeným   okresnému   súdu   18.   mája   2005   žiadal   konateľ   žalovaného o odročenie   termínu   pojednávania   na   neskorší   termín   z dôvodu   dlhodobej práceneschopnosti (od 3. mája 2005 so stanoveným dátumom kontroly 31. mája 2005). Súčasne doručil okresnému súdu odvolanie splnomocnenia svojmu právnemu zástupcovi – advokátovi JUDr. M. R. (zo 16. mája 2005).

Podaním   z   24.   mája   2005   sa   žalovaný   odvolal   proti   uzneseniu   okresného   súdu o zamietnutí návrhu na zrušenie predbežného opatrenia. Pojednávanie nariadené na 25. máj 2005 bolo odročené na neurčito.

Žalovaný   bol   vyzvaný   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   podané   odvolanie a právnemu zástupcovi sťažovateľky bolo na základe pokynu zákonnej sudkyne z 25. mája 2005 toto odvolanie zaslané na vyjadrenie.

Spis bol predložený Krajskému súdu v Trenčíne 22. júna 2005. Uznesením krajského súdu z 15. júla 2005 bolo napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené. Okresnému súdu bol spis vrátený 22. júla 2005.

Rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci návrhu na zrušenie predbežného opatrenia bolo 28. júla 2005 zaslané právnemu zástupcovi sťažovateľky a konateľovi žalovaného.

Dňa 1. augusta 2005 nahliadol konateľ žalovaného do spisu.

Podaním   doručeným   okresnému   súdu   22.   septembra   2005   oznámil   konateľ žalovaného, že v auguste tohto roku dostal dva infarkty myokardu a bol hospitalizovaný v nemocnici.   Následne   podstúpil   dva   operačné   zákroky   v   Bratislave.   Oznámil,   že   je dlhodobo práceneschopný a navrhol odročiť plánované pojednávanie na neurčito. Predložil súdu potvrdenie o práceneschopnosti vystavené 9. augusta 2005.

Zákonná sudkyňa 19. októbra 2005 nariadila termín pojednávania na 16. január 2006, súčasne uložila súdnej kancelárii vyzvať konateľa žalovaného, aby v lehote 10 dní oznámil, kto bude žalovaného zastupovať.

Podaním doručeným okresnému súdu 12. januára 2006 požiadal konateľ žalovaného o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a o zrušenie termínu pojednávania. Okrem iného uviedol, že jeho práceneschopnosť naďalej trvá.

Pojednávanie nariadené na 16. január 2006 bolo odročené na neurčito s tým, že konateľ žalovaného bude vypočutý na dožiadanom súde, prípadne v domácom prostredí podľa predchádzajúceho doporučenia ošetrujúceho lekára.

Dňa 16. januára 2006 bolo v zmysle pokynu zákonnej sudkyne zasielané Okresnému súdu Nitra dožiadanie o výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného, a to buď na Okresnom súde Nitra alebo prípadne v domácom prostredí (podľa predchádzajúceho vyjadrenia jeho ošetrujúceho lekára). Spis bol Okresnému súdu Nitra doručený 20. januára 2006.

Okresný súd Nitra vyzval 23. januára 2006 konateľa žalovaného (Š. P.), aby v lehote 10 dní oznámil meno a adresu svojho ošetrujúceho lekára. Podaním doručeným 17. marca 2006   oznámil   konateľ   žalovaného   adresu   a meno   svojho   ošetrujúceho   lekára,   ktorého Okresný   súd   Nitra   3.   apríla   2006   požiadal,   aby   v   lehote   5   dní   písomne   oznámil predpokladanú   dĺžku   práceneschopnosti   konateľa   žalovaného,   uviedol   či   je   schopný zúčastniť sa výsluchu na Okresnom súde Nitra, alebo či odporúča vykonať výsluch pacienta v jeho domácom prostredí.

Listom   doručeným   okresnému   súdu   24.   apríla   2006   ošetrujúci   lekár   doporučil vykonať výsluch konateľa žalovaného v domácom prostredí.

Dňa   5.   júna   2006   bola   Okresnému   súdu   Nitra   doručená   urgencia   vybavenia dožiadania zo strany okresného súdu. Dňa 6. júna 2006 zaslal Okresný sud Nitra konateľovi žalovaného oznámenie, že jeho výsluch sa uskutoční 26. júna 2006. Táto skutočnosť bola zároveň oznámená sťažovateľke a jej právnemu zástupcovi. Konateľ žalovaného zásielku prevzal 26. júna 2006.

Z   úradného   záznamu   zo   dňa   26.   júna   2006   je   zrejmé,   že   bol   vykonaný   pokus o výsluch konateľa žalovaného v mieste jeho bydliska. Konateľ žalovaného vypočutý nebol, pretože sa v mieste svojho bydliska v uvedený čas nezdržiaval.

Dňa   30.   júna   2006   nariadil   Okresný   súd   Nitra   ďalší   termín   výsluchu   konateľa žalovaného a to na 31. júl 2006.

Podľa   úradného   záznamu   z   31.   júla   2006   v uvedený   deň   štatutárny   zástupca žalovaného oznámil, že v stanovenom termíne výsluchu nebude doma, pretože je na ceste k svojmu obvodnému lekárovi z dôvodu náhlej srdcovej nevoľnosti.

Dňa 4. augusta 2006 vrátil Okresný súd Nitra spis okresnému súdu bez vybavenia dožiadania.

III.

3.1 Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov...“

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru: „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (...) v primeranej lehote prejednaná (...) súdom...“

Povinnosťou súdov, vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov, v kontexte medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky garantovať právo na prerokovanie veci v primeranej dobe vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 dohovoru, je zabezpečiť odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa súdneho rozhodnutia, v primeranej dobe (obdobne napr. III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05, III. ÚS 81/05).

Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza až právoplatným súdnym rozhodnutím v prerokúvanej veci. Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecné súdy vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98, III. ÚS 29/03).

Otázku   existencie   zbytočných   prieťahov   v konaní   a tým   aj   porušenia   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy alebo práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania   a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (obdobne napr. III. ÚS 175/04, III. ÚS 229/04).

3.2 Predmetom posudzovaného konania je civilná žaloba sťažovateľky, ktorou sa domáha   určenia   neplatnosti   právneho   úkonu   -   kúpnej   zmluvy   týkajúcej   sa   prevodu nehnuteľností.   Žaloby   tohto   typu   tvoria   štandardnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti všeobecných   súdov,   pričom   z vyjadrení   účastníkov   konania   pred   ústavným   súdom   ani zo spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   NM–14   C   15/2001,   týkajúceho   sa   predmetnej   veci, nevyplýva žiadna skutočnosť svedčiaca o osobitnej právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Posudzované konanie teda nemožno hodnotiť ako právne alebo fakticky zložitú vec.

3.3 Ústavný súd, skúmajúc správanie sťažovateľky v tomto konaní, nezistil žiadne okolnosti,   v   dôsledku   ktorých   by   mohlo   dôjsť   k závažnejšiemu spomaleniu   postupu okresného súdu pri prerokovaní a rozhodnutí uvedenej právnej veci. Tento záver potvrdzuje aj samotné vyjadrenie okresného súdu k sťažovateľkinej ústavnej sťažnosti.

3.4   Napriek uvedeným skutočnostiam sa v súčasnom období posudzované konanie nachádza v stave, keď po viac ako päť a pol roku po podaní žaloby nebolo vo veci súdom prvého stupňa rozhodnuté a zatiaľ nebolo vykonané ani rozsiahlejšie dokazovanie. Ústavný súd   preto   skúmal,   či   v uvedenom   konaní   došlo   k zbytočným   prieťahom   aj   pomocou ďalšieho hodnotiaceho kritéria, ktorým je postup okresného súdu.

Ten po začatí konania v relatívne krátkom čase rozhodol o sťažovateľkinom návrhu na vydanie predbežného opatrenia (29. januára 2001), meritórne však vec v prvom roku konania neprejednával. Z dvoch nariadených pojednávaní v roku 2001 bolo prvé (malo sa konať   19.   septembra   2001)   odročené   z dôvodov   na   strane   okresného   súdu (práceneschopnosť zákonnej sudkyne) a druhé (malo sa konať 3. decembra 2001) z dôvodov na strane žalovaného (práceneschopnosť od 26. novembra 2001).

Až v druhom roku konania (9. mája 2002) bola právnemu zástupcovi žalovaného doručená žaloba, ako aj jej zmena (podanie právneho zástupcu sťažovateľky zo 4. februára 2002). Žalovaný sa prostredníctvom právneho zástupcu k žalobe vyjadril 9. septembra 2002. Okresný súd v roku 2002 vo veci nepojednával ani raz. Zo štyroch nariadených termínov pojednávania (13. február 2002, 10. apríl 2002, 12. jún 2002 a 18. september 2002) bolo pojednávanie v troch prípadoch zrušené z dôvodov na strane žalovaného (v prvom prípade neprevzal konateľ žalovaného poštovú zásielku obsahujúcu predvolanie na pojednávanie, v ďalších dvoch prípadoch sa ospravedlnil zo zdravotných dôvodov) a v jednom prípade sa pojednávanie   neuskutočnilo   z   dôvodov   na   strane   okresného   súdu   (práceneschopnosť zákonnej sudkyne).

V treťom   roku   konania   (2003)   nariadil   okresný   súd   pojednávanie   trikrát (pojednávania boli nariadené na 26. február 2003, na 19. máj 2003 a na 29. október 2003), vec   však   meritórne   neprerokúval.   V dvoch   prípadoch   bolo   pojednávanie   odročené s ohľadom   na   kolíziu   termínov   právneho   zástupcu   žalovaného   a   v   jednom   prípade   sa konateľ žalovaného odmietol k veci vyjadriť s odôvodnením, že jeho právny zástupca mu deň pred pojednávaním oznámil vypovedanie splnomocnenia.

Začiatkom roka 2004 (štvrtý rok konania) mal byť termín pojednávania stanovený bez   zbytočného   odkladu   po   vrátení   spisu   Krajským   súdom   v Trenčíne   po   rozhodnutí o odvolaní žalovaného vo veci jeho návrhu na zrušenie predbežného opatrenia. Spis bol okresnému   súdu   vrátený   1.   marca   2004.   Termín   pojednávania   však   zákonná   sudkyňa stanovila   až   koncom   augusta   2004   na   25.   október   2004.   Pojednávanie   bolo   odročené z dôvodu práceneschopnosti konateľa žalovaného.

V piatom roku konania (2005) nariadil okresný súd pojednávania na 24. január 2005, na 20. apríl 2005 a na 25. máj 2005. Prvé pojednávanie odročil akceptujúc ospravedlnenie právneho zástupcu žalovaného. Okresný súd pojednával vo veci 20. apríla 2005. Konateľ žalovaného sa odmietol k veci vyjadriť bez prítomnosti svojho právneho zástupcu, ktorý mal   mať   cestou   na   pojednávanie   nehodu.   Pojednávanie   nariadené   na   25.   máj   2005   sa neuskutočnilo   v dôsledku   práceneschopnosti   konateľa   žalovaného   (oznámenej   18. mája 2005), namiesto toho bol spis predložený Krajskému súdu v Trenčíne na konanie o odvolaní žalovaného   proti   zamietnutiu   jeho návrhu   na   zrušenie   predbežného   opatrenia   okresným súdom (uznesením z 29. apríla 2005). Podaním doručeným okresnému súdu 22. septembra 2005   oznámil   konateľ   žalovaného,   že   v dôsledku   vážnych   zdravotných   komplikácií,   ku ktorým   došlo   v auguste   2005   bude   dlhodobo   práceneschopný   a navrhol   odročiť pojednávanie na neurčito.

V priebehu   roka   2006   sa   okresný   súd   pokúsil   o vypočutie   konateľa   žalovaného prostredníctvom dožiadaného súdu v mieste bydliska.

Dobu posudzovaného konania nemožno vzhľadom na charakter veci a stav v ktorom sa   toto   konanie   v súčasnosti   nachádza   považovať   za   primeranú   v zmysle   čl.   6   ods.   1 dohovoru. Je nepochybné, že doba konania bola ovplyvnená predovšetkým opakovaným odročovaním   pojednávaní   kvôli   neustanoveniu   sa   konateľa   a jediného   spoločníka žalovaného prípadne jeho právnych zástupcov na pojednávania z rôznych dôvodov (vrátane dôvodov zdravotných pokiaľ ide o konateľa žalovaného).

Povinnosťou súdu v občianskom súdnom konaní je poskytnúť jeho účastníkom súdnu ochranu   v rozsahu   a za   podmienok   stanovených   v zákone   (z   procesného   hľadiska predovšetkým   v Občianskom   súdnom   poriadku),   spôsobom   rešpektujúcim   základné ústavnoprocesné princípy zakotvené v čl. 46 až 48 ústavy. V uvedených ustanoveniach sú garantované základné procesné práva účastníka občianskeho súdneho konania zahŕňajúce okrem iného právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, právo byť prítomný pri prerokovaní svojej veci a mať možnosť vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na právnu pomoc v konaní, ako aj právo vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany a mať možnosť predniesť súdu svoju argumentáciu za podmienok porovnateľných s podmienkami druhej strany.

Povinnosťou   súdu   je   dbať   na   ochranu   uvedených   práv   a v prípade   ich   kolízie spôsobenej spôsobom ich uplatňovania zo strany účastníkov v civilnom sporovom konaní, ktoré je vo svojej podstate kontradiktórne, zabezpečiť ich spravodlivú rovnováhu.

V tejto   súvislosti   ústavný   súd   pripomína,   že   v sporovom   konaní   nesú   účastníci konania (strany sporu) vo výraznej miere zodpovednosť za jeho výsledok, predovšetkým z hľadiska náležitej formulácie žalobného návrhu, predkladania, resp. navrhovania dôkazov na   podporu   svojich   tvrdení,   rešpektovania   sudcovských   a zákonných   lehôt   a ďalšej procesnej aktivity v záujme ochrany svojich práv a právom chránených záujmov. Občiansky súdny poriadok im taktiež ukladá procesnú povinnosť prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania poskytnutím potrebnej súčinnosti súdu (§ 101 ods. 1 OSP).

Na   strane   druhej,   len   čo   sa   konanie   začalo,   postupuje   v ňom   súd   i bez   ďalších návrhov tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (§ 100 ods. 1 prvá veta OSP).   Súd   pokračuje   v konaní,   aj   keď   sú   účastníci   nečinní.   Ak   sa   riadne   predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadnuc na obsah spisu a dosiaľ vykonaných dôkazov (§ 101 ods. 2 OSP). V záujme autoritatívneho vynútenia náležitej súčinnosti potrebnej pre riadny postup v konaní priznáva Občiansky súdny poriadok súdu právomoc   uložiť   osobe   hrubo   sťažujúcej   postup   konania   za   stanovených   podmienok poriadkovú pokutu (§ 53 OSP). Ak je to účelné, môže súd konajúci vo veci o vykonanie dôkazu dožiadať iný súd alebo vykonať dôkaz mimo pojednávania (§ 122 ods. 2 prvá veta OSP).

Argumentácia   okresného   súdu   o potrebe   vypočuť   konateľa   žalovaného,   ako objektívnej skutočnosti limitujúcej dĺžku posudzovaného konania (vzhľadom na dlhodobú opakovanú   neúčasť   konateľa   žalovaného   na   pojednávaniach)   by   bola   ústavne akceptovateľná, ak by bola podložená zodpovedajúcou procesnou aktivitou okresného súdu v priebehu   konania,   smerujúcou   k zabezpečeniu   spravodlivej   rovnováhy   medzi   právami žalovaného a právom sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov.

Okresný   súd   však   postupoval   v posudzovanom   konaní neefektívne,   o čom   okrem iného svedčí aj skutočnosť, že v rámci prípravy meritórneho prerokovania veci doručoval žalobu na vyjadrenie žalovanému (resp. jeho právnemu zástupcovi) po viac ako roku od začiatku konania. V období rokov 2001 až 2005 okresný súd opakovane akceptoval neúčasť konateľa žalovaného a jeho právnych zástupcov na pojednávaní, v podstate iba berúc na vedomie nimi uvádzané dôvody (pre ktoré sa nemohli pojednávania zúčastniť) bez toho, aby   bližšie   preveril   a zvážil   ich   závažnosť   a relevanciu,   najmä   z hľadiska,   či   naozaj zásadným   spôsobom   bránia   konateľovi   a jedinému   spoločníkovi   žalovaného   v účasti   na pojednávaní a v uplatnení jeho procesných práv a či z jeho strany nejde o snahu účelovo predlžovať konanie (najmä ak konateľ žalovaného neposkytoval vždy dostatočnú súčinnosť pokiaľ ide o preberanie súdnych zásielok, v obdobiach medzi pojednávaniami opakovane osobne   nahliadal   do   spisu   a bol   procesne   aktívny   pokiaľ   ide   o návrhy   na   zrušenie predbežného   opatrenia   okresného   súdu   zakazujúceho   mu   nakladať   s nehnuteľným majetkom, ktorý bol predmetom spornej kúpnej zmluvy, pričom neúčasť na nariadených pojednávaniach oznamoval a ospravedlňoval on alebo jeho právny zástupcovia z rôznych dôvodov spravidla len niekoľko dní pred stanoveným termínom pojednávania a v prípadoch vopred známych organizačných dôvodov brániacich v účasti na pojednávaní jeho právnym zástupcom   nesúhlasil   so   substitučným   zastúpením   svojho   právneho   zástupcu   iným advokátom).

Pokiaľ   opakovaná   neúčasť   konateľa   žalovaného   na   pojednávaniach   nadobúdala charakter dlhodobo pretrvávajúceho stavu, bolo povinnosťou okresného súdu vyplývajúcou z čl. 48 ods. 2 ústavy a z čl. 6 ods. 1 dohovoru, v spojení s § 100 ods. 1 prvá veta a § 101 ods. 2 OSP, preveriť pomery konateľa žalovaného z hľadiska dôvodov jeho neúčasti na pojednávaniach a zvážiť, či sú dané podmienky pre vynútenie potrebnej súčinnosti súdom uplatnením poriadkových opatrení (§ 53 OSP), alebo je potrebné v záujme ochrany práv žalovaného postupovať osobitným spôsobom v súlade s § 122 ods. 2 OSP.

Až   do   októbra   2005   bol   okresný   súd   v tomto   smere   pasívny   a jeho   postup v predmetnej veci počas prvých piatich rokov konania nemožno považovať za zlučiteľný so základným právom sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto dospel k záveru, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu v posudzovanom konaní porušené (bod 1 výroku nálezu).

3.5   Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci   konal.   Ústavný   súd   môže   zároveň   (...),   zakázať   pokračovanie   v   porušovaní základných   práv   a   slobôd   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom...

Pretože   ústavný   súd   zistil,   že   postupom   okresného   súdu   došlo   k   porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádza (bod 2 výroku nálezu).

3.6 Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 1 000 000 Sk z dôvodu nemajetkovej ujmy spôsobenej pretrvávajúcim stavom právnej neistoty v súvislosti s posudzovaným konaním, ako aj z dôvodu jej „...materiálnej ujmy“,   spočívajúcej   v ušlom   zisku   na   nájomnom,   v nákladoch,   ktoré   bude   potrebné vynaložiť na opravu nehnuteľnosti po jej prevzatí a v sankčnom postihu zo strany daňových orgánov   za   oneskorené   splnenie   daňovej   povinnosti   súvisiacej   so sporným   prevodom nehnuteľností v dôsledku nezaplatenia kúpnej ceny žalovaným.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľky, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie   nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   považovať   za   dostatočnú   a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   považoval   v tomto   prípade   za   primerané   priznať   finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk, zohľadňujúc predmet, charakter a dobu posudzovaného konania, stav v ktorom sa toto konanie v súčasnosti nachádza, dĺžku obdobia v ktorom bol postup   okresného   súdu   poznačený   zbytočnými   prieťahmi   v konaní   (takmer   päť   rokov) a s tým spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľky spôsobenú pretrvávajúcim stavom právnej neistoty (bod 3 výroku nálezu). Pokiaľ ide o sťažovateľkou požadovanú náhradu majetkovej škody, ústavný súd dospel k záveru, že posúdenie otázky jej prípadného vzniku, ako aj rozsahu závisí v danom prípade od výsledku posudzovaného konania, teda od rozhodnutia okresného   súdu   v merite   predmetnej   veci.   V konaní   podľa   čl.   127   ústavy,   ktorého predmetom   je   posúdenie   namietaného   porušenia   základného   práva   účastníka   súdneho konania   na   prerokovanie   jeho   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   však   ústavný   súd   nemá právomoc prejudikovať   výsledok   posudzovaného   sporového   konania   pred   všeobecným súdom   (obdobne   napr.   III.   175/04).   Ústavný   súd   preto   návrhu   na priznanie   finančného zadosťučinenia vo zvyšnej časti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

3.7 Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala, aby jej ústavný súd   priznal   náhradu   trov   konania   pred   ústavným   súdom   v sume   111   459,50   Sk, pozostávajúcu   z náhrady   trov   právneho   zastúpenia,   spočívajúcich   v odmene   právneho zástupcu za úkony právnej služby realizované v roku 2006 (prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom - 18 650 Sk, rokovanie s klientom v dĺžke troch hodín - 55 950 Sk a podanie sťažnosti ústavnému súdu - 18 650 Sk), v režijnom paušále a dane z pridanej hodnoty. Právny zástupca sťažovateľky pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vychádzal, pokiaľ ide o základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, z tarifnej hodnoty predmetu sporu (práva) 3 000 000 Sk.

Ústavný súd pri rozhodovaní o požadovanej náhrade trov vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Pri   stanovení   výšky   priznanej   náhrady   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa vychádzal ústavný súd z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods.   3   a §   18   ods.   1   a   3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) s tým, že predmet konania   pred   ústavným   súdom   o sťažnosti   v zmysle   čl.   127   ústavy   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením, alebo   s   hodnotou   predmetu   sporu,   o ktorom   sa   koná   pred   všeobecným   súdom   (napr. I. ÚS 129/03, III. ÚS 11/05).

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2006 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 2 730 Sk a hodnota režijného paušálu 164 Sk.

V súlade s uvedenými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z. z. priznal ústavný súd sťažovateľke náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v konaní pred   ústavným   súdom   za   dva úkony právnej služby vykonané v roku 2006 (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie vo veci - sťažnosť), teda [2x 2 730 Sk + 2x 164 Sk] + 19 % DPH, spolu 6 888 Sk (bod 4 výroku nálezu).

Náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom za úkony právnej služby spočívajúce v ďalšej porade alebo rokovaní s klientom za každú aj začatú hodinu [§ 14   ods.   1   písm. b) vyhlášky   č.   655/2004 Z.   z.]   ústavný   súd   sťažovateľke nepriznal, pretože povaha a náročnosť jej veci potrebu takéhoto úkonu právnej služby nesignalizuje (aj s ohľadom na skutočnosť, že právny zástupca sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom je   zároveň   jej   právnym   zástupcom   v posudzovanom   konaní   pred   okresným   súdom a skutkový   stav   týkajúci   sa   priebehu   posudzovaného   konania,   ako   aj   ďalšie   pre   vec relevantné   skutočnosti   mu   v   čase   prípravy   a podania   ústavnej   sťažnosti   museli   byť z uvedeného   dôvodu   známe),   pričom   sťažovateľka   ani   jej   právny   zástupca   v rámci vyčíslenia   uplatnenej   náhrady   trov   konania   uskutočnenie   a opodstatnenosť   uvedeného úkonu právnej služby žiadnym spôsobom nezdôvodnili ani nepreukázali.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd návrhu   na   priznanie   náhrady   trov   konania vo zvyšnej časti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej   zástupkyne   sťažovateľa   (§ 31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2006