znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 238/09-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. septembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. B. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. V. C.,   B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C   199/2004   a postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. „9 C 199/2004“ a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. B. B.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júna 2009 (doplnená na základe výzvy ústavného súdu 13. júla 2009 a 17. augusta 2009) doručená sťažnosť Ing. B. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. V. C., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   199/2004 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. „9 C 199/2004“.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 14. júna 2004 podal na okresnom súde žalobu, na základe   ktorej   sa   proti   odporcovi   domáhal   určenia   ročného   nájmu   za   pozemok, zaplatenia ročného nájmu v sume 157 250 Sk od 1. januára 2004 a uloženia povinnosti uzatvoriť s ním nájomnú zmluvu. Podľa vyjadrenia sťažovateľa predmetné konanie prebieha už dlhšiu dobu a dosiaľ nebolo právoplatne skončené. Aj keď podľa vyjadrenia sťažovateľa okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 9 C 199/2004 z 26. februára 2008, jeho konanie   bolo   poznačené   zbytočnými   prieťahmi,   ktoré   namietal   28.   júna   2005   podaním sťažnosti   predsedovi   senátu   okresného   súdu   a 8.   septembra   2005   podaním sťažnosti ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky. Sťažovateľ poukázal na to, že proti rozsudku okresného súdu z 26. februára 2008 bolo podané odvolanie, o ktorom však krajský súd dosiaľ nerozhodol. Z uvedeného dôvodu sa domnieva, že aj postupom krajského súdu dochádza k porušovaniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z obsahu sťažnosti a ani jej príloh však nevyplynulo, aby sťažovateľ namietal prieťahy v konaní krajského súdu podaním sťažnosti jeho predsedovi.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   v náleze vyslovil,   že   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   199/2004 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. „9 C 199/2004“ bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru,   okresnému   súdu   a krajskému   súdu   prikázal   konať   vo   veci   bez   zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.  

Okrem   toho   sťažovateľ   žiadal   o nezverejňovanie   jeho   mena   a priezviska v publikovaných rozhodnutiach ústavného súdu.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 218/07).

V časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48 ods.   2 ústavy a práva   na prejednanie   jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 199/2004.

Ústavný súd zistil, že v právnej veci sťažovateľa sp. zn. 9 C 199/2004 rozhodol okresný   súd   rozsudkom   z 26.   februára   2008   tak,   že   za   pozemok   určil   ročný   nájom 40 Sk za m2,   odporcovi   uložil   povinnosť   zaplatiť   sťažovateľovi   ročný   nájom   v sume 125 800 Sk počnúc 1. januárom 2004, vo zvyšku uplatneného nároku konanie zastavil, odporcu zaviazal uzatvoriť so sťažovateľom v stanovenej lehote nájomnú zmluvu, pričom rozhodol aj trovách konania.

Podľa   zistení   ústavného   súdu   proti   tomuto   rozsudku   bolo   podané   odvolanie, na základe čoho okresný súd 22. júla 2008 predložil spis na rozhodnutie krajskému súdu. Na krajskom súde je odvolacie konanie vedené pod sp. zn. 10 Co 42/2008 a dosiaľ vo veci nebolo rozhodnuté.

V súlade so svojou judikatúrou (IV. ÚS 61/03, III. ÚS 41/07, II. ÚS 214/08) ústavný súd   poskytuje   ochranu   základnému   právu   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (i právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Sťažnosť na postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 199/2004 bola ústavnému súdu doručená 10. júna 2009, teda potom, ako okresný súd vo veci meritórne rozhodol   a vec   sa   už   nachádzala   na   krajskom   súde   rozhodujúcom   o   odvolaní.   V čase podania   sťažnosti   už   okresný   súd   nebol   oprávnený   vo   veci   konať,   nemohol   ovplyvniť priebeh   konania,   a teda   ani   porušiť   označené   práva   sťažovateľa,   pretože   vyhlásením rozsudku vo veci samej (26. februára 2008) a jeho doručením okresný súd vykonal všetky zákonom   predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty   sťažovateľa. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd v tomto štádiu nemohol vykonávať, a preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila vyhlásením rozhodnutia vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (obdobne napr. III. ÚS 248/08).

Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľ namietal zbytočné prieťahy v konaní krajského súdu,   ktorý   koná   o odvolaní   proti   rozsudku   okresného   súdu   sp.   zn.   9   C   199/2004 z 26. februára 2008. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti toto konanie nešpecifikoval uvedením konkrétnej   spisovej   značky,   avšak   ústavný   súd   zistil,   že   predmetné   konanie   prebieha na krajskom súde od 22. júla 2008 pod sp. zn. 10 Co 42/2008.

Ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   tejto   časti   sťažnosti   podľa   ustanovenia § 25 ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   predovšetkým   skúmal,   či   v danom   prípade   nejde o jej neprípustnosť.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný   súd   v prípadoch   namietaného   porušenia   základných   práv   v   dôsledku zbytočných   prieťahov   v konaní   zapríčinených   všeobecným   súdom   skúma,   či   sťažovateľ využil   právne   prostriedky,   ktoré   mu   na   ochranu   jeho   práv   do   31. marca   2005   vrátane poskytoval zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe   súdov“)   v ustanoveniach   §   17   a nasl.   a od   1.   apríla   2005   poskytuje   zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) v ustanoveniach § 62 a nasl.   Využitie týchto prostriedkov nápravy, ktoré sú podľa názoru ústavného súdu účastníkovi súdneho konania ľahko dostupné, nevyžaduje ústavný súd ako podmienku prijatia sťažnosti na ďalšie konanie, ak z okolností konkrétneho prípadu vyplýva, že uvedenú podmienku sťažovateľ nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavom súde), najmä ak využitie uvedených prostriedkov nápravy nemožno vzhľadom na okolnosti daného prípadu pokladať za postup umožňujúci dosiahnuť   účinnú   ochranu   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov (napr. III. ÚS 132/05, III. ÚS 197/05, III. ÚS 13/06).

Ústavný súd zistil, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nenamietal postup krajského súdu tak, ako mu to od 1. apríla 2005 umožňuje zákon o súdoch, pretože jeho predsedovi nepodal sťažnosť na prieťahy v konaní.

Ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľ nepreukázal, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu   v časti namietajúcej postup krajského súdu   podnikol kroky na ochranu svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a ani   nepreukázal,   že   túto   podmienku   nesplnil   z dôvodov   hodných   osobitného   zreteľa. Na základe   toho   dospel   ústavný   súd   k záveru,   že   sťažnosť   v tejto   časti   je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť (obdobne II. ÚS 47/08, I. ÚS 71/08).

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa nastolenými v sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2009