znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 238/07-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. augusta 2007 predbežne prerokoval sťažnosť E. K., S., vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaniach vedených pod sp. zn. 6 T 315/97 a sp. zn. 3 C 207/00 a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 98/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. K. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. februára 2007 doručená sťažnosť E. K., S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom   Okresného   súdu   Spišská Nová   Ves   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaniach vedených   pod sp.   zn. 6   T   315/97   a sp.   zn.   3   C   207/00   a postupom   Krajského   súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 98/05.

Z pomerne   neprehľadného   obsahu podanej   sťažnosti   ústavný   súd   zistil,   že   podľa sťažovateľa   došlo   k porušeniu   uvedeného   základného   práva   v trestnom   konaní   vo   veci ublíženia na zdraví, v ktorom sťažovateľ vystupoval ako poškodený, a v občianskoprávnych konaniach, v ktorých sa sťažovateľ domáhal priznania náhrady škody za ublíženie na zdraví.

Porušenie   svojho   základného   práva   sťažovateľ   vidí   v tom,   že   v predmetných konaniach boli ako dôkazné prostriedky použité znalecké posudky, ktoré neboli objektívne, že nedošlo k odstráneniu rozporov dôkazov, najmä „pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi ublížením na zdraví a súčasným zhoršením ostrosti zraku“, ale aj v tom, že v konaniach rozhodovali zaujatí sudcovia.

Sťažovateľ v závere podanej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd konštatoval zjavné porušenie (a)„ústavného práva na nestranný súd či už v prípravnom konaní alebo súdnom na OS Spiš. Nová Ves a KS Košice“. Taktiež navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že (b)„súdne prieťahy manželov Slovinských je kompetentné riešiť Ministerstvo pravosúdia SR v zmysle § 17 zákona č. 80/1992 Zb.“, a aby ústavný súd postúpil (c)„postih samosudkyne JUDr. E. H. podľa § 158 tr. zákona a JUDr. Ľ. B. z KS Košice podľa § 159 tr. zákona a na základe § 14 ods. 1, písm. g, tr. poriadku Špeciálnemu súdu v P. pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie sťažnosti   (§   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde),   pričom   zákon   o ústavnom   súde neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr.   IV. ÚS 14/03, III. ÚS 124/04).

Z podanej   sťažnosti   a z jej   príloh   vyplýva,   že   rozsudok   okresného   súdu   sp.   zn. 3 C 207/00 z 13. januára 2005 a rozsudok krajského súdu sp. zn. 1 Co 98/05 z 22. septembra 2005 v konaniach, v ktorých sa sťažovateľ domáhal náhrady škody spôsobenej ublížením na zdraví,   nadobudli   právoplatnosť 21.   novembra   2005.   Trestné konanie vedené okresným súdom   pod   sp.   zn.   6   T   315/97   bolo   právoplatne   ukončené   18.   marca   1998.   Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 23. februára 2007, pričom na poštovú prepravu bola podaná 22. februára 2007. Z toho vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Na   základe   toho   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť   sťažovateľa v časti, v ktorej namietal postup a rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Ústavný   súd   ešte   dodáva,   že   z obsahu   sťažnosti   a   z jej   príloh   tiež   vyplýva,   že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 6 T 315/97, v ktorom sťažovateľ namieta porušenie   svojho   základného   práva,   sťažovateľ   nepreukázal   vyčerpanie   opravných prostriedkov, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv účinne poskytuje (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Ďalšími časťami b) a c) petitu sťažnosti sa ústavný súd nezaoberal, keďže v nich sťažovateľ nenamietal porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ide navyše o návrhy v značnej miere nezrozumiteľné a rozhodovanie o nich zjavne nepatrí do právomoci ústavného súdu.

Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku uznesenia. Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   sa   ústavný   súd   ďalšími   otázkami   súvisiacimi s kvalifikovanosťou   podanej   sťažnosti,   predovšetkým   ustanovením   právneho   zástupcu, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. augusta 2007