znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 238/06-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2006 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. I. M., B., zastúpeného advokátom JUDr. R. K., P., ktorou   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   nebyť stíhaný   inak ako z   dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 77/05, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   JUDr.   I.   M.   o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. mája 2006 doručená   sťažnosť   JUDr.   I.   M.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom JUDr. R. K., P., ktorou namietal porušenie svojho základného práva nebyť stíhaný inak ako z   dôvodov   a   spôsobom,   ktorý   ustanoví   zákon,   podľa   čl.   17   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) a podľa čl. 8 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej aj „listina“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   (ďalej   aj   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 77/05. Faxové podanie doručené ústavnému súdu 22. mája 2006 doplnil   sťažovateľ   prostredníctvom   splnomocneného   právneho   zástupcu   originálom písomného vyhotovenia sťažnosti z 22. mája 2006 doručeným ústavnému súdu 23. mája 2006.

Sťažovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu v sťažnosti uviedol, že 18. decembra 2002 bolo rozhodnutím Úradu inšpekčnej služby PZ Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „policajný orgán“) podľa § 160 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) pod sp. zn. ČTS: UIS-60/KOK-2002 začaté trestné stíhanie pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa ustanovenia § 158 ods. 1 písm. a) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov platný do 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný zákon“) v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví   podľa   §   221   ods.   1   Trestného   zákona.   Následne   (19.   decembra   2002)   bolo rozhodnutím   policajného   orgánu   sp.   zn.   ČTS:   UIS-60/KOK-2002   podľa   § 160   ods.   1 Trestného   poriadku   začaté   trestné stíhanie aj pre   trestný   čin   neoprávneného používania cudzieho   motorového   vozidla   podľa   §   249aa   ods.   1   Trestného   zákona   v jednočinnom súbehu s trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) vydal 30. decembra 2002 opatrenie č. III Spr. 67/02-209, na základe ktorého začal vykonávať dozor v uvedenom trestnom konaní prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava (ďalej   aj   „vojenský   prokurátor“),   a   to   aj   napriek   tomu,   že   uvedené   opatrenie   ho k vykonávaniu dozoru v trestnom konaní neoprávňovalo.

Uznesením   policajného   orgánu   z   5.   mája   2003   bolo   v uvedenom   konaní sťažovateľovi okrem iného vznesené obvinenie pre trestný čin neoprávneného používania cudzieho   motorového   vozidla   podľa   §   249aa   ods.   1   Trestného   zákona   v   jednočinnom súbehu s trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Ďalším rozhodnutím policajného orgánu z 25. mája 2004 bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví podľa ustanovenia § 221 ods. 1 Trestného zákona.

Dňa 31. mája 2005 podal vojenský prokurátor na sťažovateľa obžalobu pre trestný čin   neoprávneného   používania   cudzieho   motorového   vozidla   podľa   §   249aa   ods.   1 Trestného   zákona   v   jednočinnom   súbehu   s   trestným   činom   zneužívania   právomoci verejného   činiteľa   podľa   §   158   ods.   1   písm.   a)   Trestného   zákona   a pre   trestný   čin zneužívania   právomoci   verejného   činiteľa   podľa   ustanovenia   §   158   ods.   1   písm.   a) Trestného   zákona   v   jednočinnom   súbehu   s   trestným   činom   ublíženia   na   zdraví   podľa ustanovenia § 221 ods. 1 Trestného zákona. Obžaloba bola podaná na okresnom súde, pred ktorým je konanie vedené pod sp. zn. 3 T 77/05. Okresný súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie, ktoré sa konalo 21. marca 2006 a 11. mája 2006 za prítomnosti prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava.

Sťažovateľ   namieta,   že   v označenej   trestnej   veci   vedenej   v prípravnom   konaní policajným   orgánom   pod   sp.   zn.   ČTS:   UIS-60/KOK-2002   bolo   vykonávané   skrátené vyšetrovanie,   aj   keď   podľa   právnej   kvalifikácie   stíhaného   skutku   malo   byť   vedené vyšetrovanie, a to najneskôr od 6. júla 2003, čím bolo v značnej miere obmedzené základné právo sťažovateľa na obhajobu zaručené v čl. 50 ods. 3 ústavy.

V prípravnom konaní v uvedenej veci nebol navyše vykonávaný dozor prokurátora nad   zachovávaním   zákonnosti   prípravného   konania.   V   trestnom   konaní   vedenom   proti sťažovateľovi   je   totiž   vecne   a   miestne   príslušným   súdom   Okresný   súd   Bratislava   II. Na základe príslušnosti súdu je vecne a miestne príslušným prokurátorom v uvedenej veci okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II a v rozsahu ním určenom niektorý jemu   podriadený   prokurátor.   Opatrením   generálneho   prokurátora   č.   III   Spr.   67/02-209 z 30. decembra 2002 bola podľa ustanovenia § 51 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o prokuratúre“) určená výnimka z § 46 ods. 6 citovaného zákona (správne mala byť určená výnimka z § 46 ods. 5 zákona o prokuratúre) a prikázané, aby dozor v trestnom konaní vykonával prokurátor vojenskej prokuratúry. Toto opatrenie   generálneho   prokurátora   má   však   podstatné   vady,   je   zmätočné,   neurčité a v rozpore   so   zákonom.   Na   základe   takéhoto   opatrenia   nemohol   prokurátor   Vojenskej obvodnej   prokuratúry   Bratislava   odvodzovať   svoju   vecnú   a   miestnu   príslušnosť   na vykonávanie dozoru nad prípravným konaním v trestnej veci sťažovateľa a faktický dozor, ktorý vykonával, nemožno pokladať za dozor nad zákonnosťou prípravného konania podľa ustanovení Trestného poriadku.

Z obdobných dôvodov ani obžaloba podaná na sťažovateľa prokurátorom Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava nemôže byť považovaná za obžalobu podľa § 2 ods. 8 a § 180 ods. 1 Trestného poriadku, ktorá by zakladala možnosť konať trestné stíhanie pred súdom. Taktiež faktická prítomnosť prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava na hlavnom pojednávaní nemôže byť považovaná za prítomnosť prokurátora na hlavnom pojednávaní podľa § 202 ods. 1 Trestného poriadku.

Na okresnom súde sa tak vo veci sp. zn. 3 T 77/05 koná hlavné pojednávanie bez stálej   prítomnosti   prokurátora   na   hlavnom   pojednávaní   a   bez   toho,   aby   bola   proti sťažovateľovi podaná obžaloba. Podľa § 2 ods. 8 Trestného poriadku, trestné stíhanie pred súdmi   je   možné   len   na   základe   obžaloby   podanej   prokurátorom.   Podľa   §   180   ods.   1 Trestného poriadku, trestné stíhanie pred súdom sa koná len na podklade obžaloby, ktorú podáva a pred súdom zastupuje prokurátor. Za prokurátora v uvedenej trestnej veci však nemôže   byť   považovaný   prokurátor   Vojenskej   obvodnej   prokuratúry   Bratislava,   a   to z dôvodu jeho zjavnej vecnej a miestnej nepríslušnosti.

Postupom   okresného   súdu   vo   veci   sp.   zn.   3   T   77/05   dochádza   k   porušovaniu základného práva sťažovateľa na stíhanie spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, zaručeného v čl. 8 ods. 2 listiny a v čl. 17 ods. 2 ústavy.

Na   základe   uvedenej   argumentácie   sťažovateľ   prostredníctvom   splnomocneného právneho zástupcu navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „... Iným zásahom Okresného súdu Bratislava II vo veci sp. zn.: 3 T 77/05 bolo porušené základné právo sťažovateľa   na   stíhanie   spôsobom,   ktorý   ustanoví   zákon   podľa   čl.   8   ods.   2   Listiny základných práv a slobôd a čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to tým, že na Okresnom súde Bratislava II sa vo veci sp. zn.: 3 T 77/05 koná hlavné pojednávanie bez stálej   prítomnosti   prokurátora,   teda   v   rozpore   s   ustanovením   §   202   ods.   1   zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok).

Okresnému súdu Bratislava II sa vo veci sp. zn.: 3 T 77/05 prikazuje, aby vo veci sp. zn.: 3 T 77/05 hlavné pojednávanie odročil podľa § 219 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok), ak na hlavnom pojednávaní nie je prítomný vecne   a   miestne   príslušný   prokurátor,   teda   Okresný   prokurátor   Okresnej   prokuratúry Bratislava II, alebo niektorý ním určený, jemu podriadený prokurátor.“

Sťažovateľ zároveň žiadal priznanie náhrady trov konania pred ústavným súdom.

Sťažovateľ   taktiež   navrhol   vydanie   dočasného   opatrenia   v tomto   znení: „... Okresnému súdu Bratislava II sa vo veci sp. zn: 3 T 77/05 ukladá dočasne sa zdržať iného zásahu, a to konania hlavného pojednávania na Okresnom súde Bratislava II vo veci sp.   zn.:   3 T   77/05   bez   stálej prítomnosti   Okresného   prokurátora Okresnej   prokuratúry Bratislava II alebo niektorého, nim určeného, jemu podriadeného prokurátora.“

II.

2.1. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2.2.   Sťažovateľ   tvrdí,   že   k porušeniu   jej   základných   práv   a   slobôd   dochádza postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 77/05, ktorého sa nezúčastňuje prokurátor príslušný konať vo veci   podľa   zákona a v ktorom ani nikdy   nebola zákonne podaná   obžaloba.   Poukázal   taktiež   na   porušenie   svojho   základného   práva   na   obhajobu (čl. 50 ods. 3 ústavy) v prípravnom konaní. Za týchto okolností je postup okresného súdu v trestnej   veci   sťažovateľa   (ktorý   prejednáva   vec   na   hlavnom   pojednávaní)   v   hrubom rozpore s Listinou základných práv a slobôd, s Ústavou Slovenskej republiky a s Trestným poriadkom a dochádza ním k zásahu do základného práva sťažovateľa podľa čl. 8 ods. 2 listiny a podľa čl. 17 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   v obdobných   prípadoch   opakovane   zdôraznil,   že   trestné   konanie   od svojho   začiatku   až   po   jeho   koniec   je   procesom,   v ktorom   sa   v rámci   vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).

Ústavný   súd   zastáva   názor,   že   nie   je iba   jeho povinnosťou   ako   súdneho   orgánu ochrany   ústavnosti   zabezpečovať   v rámci   svojej   rozhodovacej   právomoci   ochranu základných   práv   a slobôd.   Túto   povinnosť   majú   aj   všeobecné   súdy   ako   primárni ochrancovia   ústavnosti   (napr.   III.   ÚS   79/02)   viazaní   čl.   152   ods.   4   ústavy   (výklad a uplatňovanie   ústavných   zákonov,   zákonov   a ostatných   všeobecne   záväzných   právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou).

Podľa   §   564   ods.   1   Trestného   poriadku   účinného   od   1.   januára   2006   (zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z. – ďalej len „Trestný poriadok   účinný   od   1.   januára   2006“)   trestné   stíhanie   začaté   pred   dňom   nadobudnutia účinnosti tohto zákona a úkony v ňom vykonané majú rovnaké účinky ako trestné stíhanie začaté a úkony vykonané podľa tohto zákona.

Podľa § 564 ods. 3 prvej a druhej vety Trestného poriadku účinného od 1. januára 2006 vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba na okresný súd pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, vykoná konanie okresný súd podľa doterajších predpisov. Konanie o riadnom   opravnom   prostriedku   proti   takému   rozhodnutiu   vykoná   krajský   súd   podľa doterajších predpisov.

Podľa   §   33   ods.   1   Trestného   poriadku   (platného   do   31.   decembra   2005)   môže obvinený   (...)   uvádzať   okolnosti   a   dôkazy   slúžiace   na   jeho   obhajobu,   robiť   návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. (...)

Podľa   ods.   3   citovaného   ustanovenia   sú   všetky   orgány   činné   v   trestnom   konaní povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

Podľa   §   254   ods.   1   Trestného   poriadku   (platného   do   31.   decembra   2005) sa prieskumná právomoc odvolacieho súdu vzťahuje nie len na zákonnosť a odôvodnenosť všetkých   výrokov   rozsudku,   proti   ktorým   môže   odvolateľ   podať   odvolanie,   ale   aj   na správnosť   postupu   konania,   ktoré   predchádzalo   rozsudku,   vrátane   vád,   ktoré   neboli odvolaním vytýkané. Podľa § 258 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok tiež pre podstatné vady konania, ktoré rozsudku predchádzalo, najmä preto, že v tomto konaní boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby.

Keďže po podaní obžaloby sú okresný súd (ako súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci sťažovateľa) aj odvolací súd (v prípade podania odvolania) súdmi s plnou jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností prípadu vrátane posúdenia zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania a posúdenia,   či   sú   splnené   zákonnom   stanovené   procesné   podmienky   pre   konanie pred súdom   v označenej   trestnej   veci   sťažovateľa,   dospel   ústavný   súd   pri   predbežnom prerokovaní sťažnosti   sťažovateľa,   týkajúcej   sa   namietaného porušenia   jeho základných práv v trestnej veci, ktorá nebola v čase podania ústavnej sťažnosti právoplatne skončená, k záveru   o nedostatku   svojej   právomoci   konať   a rozhodnúť   o sťažnosti   vo   veci   samej (obdobne napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).

Platná právna úprava trestného konania v súčasnosti umožňuje sťažovateľovi (ako obžalovanému) v ďalšom priebehu konania v rámci uplatnenia práva na obhajobu právne účinným spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných ústavou a listinou z dôvodov uvedených v sťažnosti podanej ústavnému súdu.

Za daných okolností nie je daný ústavný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v trestnej veci sťažovateľa do právomoci všeobecných súdov. Sťažovateľ môže uplatniť v rámci práva na obhajobu argumentáciu týkajúcu sa porušenia jeho základných práv priamo pred súdom prvého stupňa v rámci konania o merite veci a následne zákonom dovoleným spôsobom aj prostredníctvom využitia opravných prostriedkov v trestnom konaní.

Nevyužitie   uvedených   možností   ochrany   označených   základných   práv   sťažovateľa nemožno nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127 ods. 1 ústavy).

Z uvedených dôvodov ústavný súd, po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde,   sťažnosť   odmietol   podľa   § 25   ods.   2   uvedeného   zákona   pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

2.3. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci (predovšetkým o jeho návrhu na vydanie dočasného opatrenia ústavným súdom) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2006