znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 238/04-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. októbra 2004 v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka   v   konaní   o   sťažnosti   Kataríny   Kmecovej,   K.,   zastúpenej   advokátom JUDr. Ing. P. H.,   Advokátska   kancelária,   K.,   vo   veci   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 386/96 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   Kataríny   Kmecovej   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 386/96 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10   C   386/96 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Kataríne Kmecovej   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie vo výške 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava II   p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Okresný   súd   Bratislava   II   j e   p o v i n n ý   nahradiť trovy   konania   Kataríny Kmecovej vo výške 9 340 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsať slovenských korún) na účet advokáta JUDr. Ing. P. H., Advokátska kancelária, K. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júla 2004 doručená   sťažnosť   Kataríny   Kmecovej,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátom   JUDr.   Ing.   P.   H.,   Advokátska   kancelária,   K.,   pre   namietané   porušenie   jej základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného súdu   Bratislava II   (ďalej len „okresný súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 386/96 o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru a náhradu mzdy.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uviedla,   že   9.   októbra   1996   jej   zamestnávateľ Casinos Slovakia, a. s., dal výpoveď z pracovného pomeru. Podaním z 11. novembra 1996 sťažovateľka podala okresnému súdu žalobu o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru a nárok na náhradu mzdy vyčíslila podaním zo 4. júna 1999. Podaním zo 17. októbra 2002 žiadala poskytnúť informáciu o stave konania. Podaním z 8. apríla 2003 zaslaným do rúk predsedníčky okresného súdu sa sťažovateľka sťažovala na prieťahy v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 10 C 386/96. Túto sťažnosť považovala predsedníčka okresného súdu za dôvodnú. Avšak ani táto sťažnosť nezabezpečila sťažovateľke odstránenie právnej neistoty   a   plynulé   pokračovanie   konania.   Až   9.   februára   2004   vydal   okresný   súd medzitýmny   rozsudok   vo   veci,   ktorým   určil,   že   výpoveď   z pracovného   pomeru   daná navrhovateľke   (v   konaní   pred   ústavným   súdom   sťažovateľke)   je   neplatná,   s tým, že o náhrade mzdy a náhrade trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 14. apríla 2004.

Porušenie   základných   práv   a   slobôd   podľa   čl.   48   ods.   1   ústavy   a čl.   6   ods.   1 dohovoru vidí sťažovateľka v tom, že v predmetnej veci sa koná od roku 1996 a prieťahy v danej veci spôsobujú právnu neistotu tým, že vo veci nebolo ešte právoplatne rozhodnuté. Tieto skutočnosti sú dôvodom, pre ktoré si uplatňuje aj finančné zadosťučinenie, a to vo výške 160 000 Sk, teda 20 000 Sk za každý rok prieťahov.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„1.   Základné   právo   Kataríny   Kmecovej   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.: 10 C 386/96 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.:   10   C   386/96 prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 386/96 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Kataríne Kmecovej priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 160.000,- Sk, slovom stošesťdesiattisíc korún, ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť Kataríne Kmecovej trovy konania vo výške 9 338 Sk (slovom deväťtisíctristotridsaťosem korún slovenských) na účet advokáta menom JUDr. Ing. P. H., K., do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.“

Ústavný   súd   18.   augusta   2004   predbežne   prerokoval   sťažnosť   sťažovateľky   na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) a uznesením č. k. III. ÚS 237/04-8 z 18. augusta 2004 rozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie.

Podľa § 29 ods. 6 zákona o ústavnom súde sa ústavný súd obrátil na predsedníčku okresného   súdu   so   žiadosťou   o   zaslanie   predmetného   spisu   a o vyjadrenie   k prijatej sťažnosti.   Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   podaní   doručenom   ústavnému   súdu 20. septembra 2004 uviedla, že sťažnosť považuje za dôvodnú. K prieťahom v konaní došlo vzhľadom na personálnu situáciu na tunajšom súde, keď od nápadu veci dosiaľ vo veci konali traja sudcovia. Zo spisu vyplýva, že k prieťahom dochádzalo najmä v období od januára 2000 do mája 2003. V súčasnosti prieťahy nezistila.

Predsedníčka okresného súdu podaním doručeným ústavnému súdu 20. septembra 2004 oznámila, že netrvá na ústnom prejednaní podanej ústavnej sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľky v sťažnosti doručenej ústavnému súdu 7. júla 2004 uviedol, že netrvá na ústnom prejednaní sťažnosti.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Účelom   priznania   práva   podať   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   je   poskytnutie príležitosti   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený   porušením   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Pokiaľ   ide   o   prvé   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   bral   do   úvahy aj v predmetnom   prípade   skutkový   stav   veci   a   platnú   právnu   úpravu   (II.   ÚS   26/95, I. ÚS 92/97) relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci, pričom na základe   týchto   hľadísk   predmetné   konanie   navrhovateľky   proti   odporcovi   Casinos Slovakia, a. s., o neplatnosť výpovede a náhradu mzdy vedené na okresnom súde pod sp. zn. 10 C 386/96 nemožno hodnotiť tak, že ide o vec, ktorá je skutkovo alebo právne zložitá.

Pri   kritériu   správanie   sťažovateľa   v preskúmavanej   veci   ústavný   súd   zistil skutočnosti,   ktoré   prispeli   k celkovej   dĺžke   konania   zo   strany   sťažovateľky,   resp.   jej právneho zástupcu. Sťažovateľka, resp. jej právny zástupca, sa niekoľkokrát nezúčastnili pojednávania, čo tiež prispelo k predĺženiu konania, keď okresný súd musel pojednávanie odročiť a určiť nový termín.

Pokiaľ   ide   o   tretie   kritérium,   a   to   postup   okresného   súdu,   je   potrebné   uviesť, že ústavný súd sa zaoberal nielen tvrdeniami sťažovateľky, resp. jej právneho zástupcu, ale aj celkovým priebehom predmetného konania.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. 10 C 386/96 ústavný súd zistil, že boli vykonané tieto úkony:

Dňa   15.   novembra   1996   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   navrhovateľky   na začatie konania o neplatnosť výpovede a náhradu mzdy.

Dňa 5. februára 1997 bol určený termín pojednávania na 17. marec 1997.Dňa   20.   februára   1997   došlo   okresnému   súdu   ospravedlnenie   neúčasti na pojednávaní právneho zástupcu navrhovateľky.

Dňa 18. marca 1997 bol určený termín pojednávania na 14. máj 1997.Dňa   14.   mája   1997   sa   uskutočnilo   pojednávanie   (účastníci   sa   nedostavili). Pojednávanie bolo odročené za účelom výsluchu navrhovateľky, o uskutočnenie ktorého mal byť dožiadaný Okresný súd Košice II.

Dňa 28. júla 1997 bol dožiadaný súd požiadaný o vypočutie navrhovateľky.Dňa 5. septembra 1997 bol prípis z 28. júla 1997 vrátený okresnému súdu z dôvodu, že nebolo zrejmé, k čomu sa má navrhovateľka vyjadriť.

Dňa 16. septembra   1997 došlo   Okresnému   súdu   Košice   II   dožiadanie okresného súdu.Dňa 15. októbra 1997 bola navrhovateľka vypočutá Okresným súdom Košice II.Dňa 23. októbra 1997 bol okresný súd informovaný o vybavení dožiadania.Dňa 2. júna 1998 bol návrh na začatie konania zaslaný na vyjadrenie odporcovi.Dňa 7. augusta 1998 došlo okresnému súdu vyjadrenie právneho zástupcu odporcu.Dňa 10. septembra 1998 okresný súd vyzval právneho zástupcu odporcu na doloženie dokladov.

Dňa   26.   októbra   1998   došlo   okresnému   súdu   vyjadrenie   právneho   zástupcu navrhovateľky.

Dňa   17.   novembra   1998   okresný   súd   urgoval   splnenie   výzvy   v zmysle   prípisu z 10. septembra 1998.

Dňa   23.   novembra   1998   došlo   okresnému   súdu   vyjadrenie   právneho   zástupcu odporcu.

Dňa   25.   novembra   1998   okresný   súd   žiadal   od   Okresného   úradu   vyšetrovania Policajného zboru Košice I spis sp. zn. ČVS: OVV-531/20-K1-97 o prešetrovaní trestnej činnosti na pracovisku odporcu.

Dňa 28. decembra 1998 bol právny zástupca navrhovateľky vyzvaný na doloženie dokladov.

Dňa   27.   januára   1999   došlo   okresnému   súdu   podanie   právneho   zástupcu navrhovateľky, ktorým doplnil žiadané doklady.

Dňa   26.   februára   1999   okresný   súd   dožiadal   Okresný   súd   Košice   II   o   výsluch navrhovateľky.

Dňa 17. marca 1999 bola dožiadaným súdom vypočutá navrhovateľka.Dňa 30. marca 1999 bol okresný súd informovaný o vybavení dožiadania Okresným súdom Košice II.

Dňa 7. apríla 1999 bol určený termín pojednávania na 25. máj 1999.Dňa   14.   apríla   1999   došlo   okresnému   súdu   podanie   právneho   zástupcu navrhovateľky,   ktorým   zaslal   okresnému   súdu   potvrdenie   o   práceneschopnosti   svojej klientky.

Dňa   25.   mája   1999   došlo   okresnému   súdu   stanovisko   právneho   zástupcu navrhovateľky formou faxu.

Dňa 25. mája 1999 sa uskutočnilo pojednávanie (navrhovateľka a jej právny zástupca neboli prítomní, právny zástupca odporcu bol prítomný).

Dňa 27. mája 1999 došlo okresnému súdu stanovisko v písomnej forme, ktoré mu bolo zaslané 25. mája 1999 formou faxu.

Dňa   7.   júna   1999   došlo   okresnému   súdu   vyčíslenie   náhrady   mzdy   právnym zástupcom navrhovateľky.

Dňa   10.   júna   1999   bolo   vyčíslenie   náhrady   mzdy   zaslané   právnemu   zástupcovi odporcu na vyjadrenie a kancelárii bol daný pokyn na pripojenie súvisiacich spisov sp. zn. 11 C 386/96 a 10 C 387/96.

Dňa 14. júna 1999 bol v spise urobený úradný záznam, že spisy sp. zn. 11 C 386/96 a 10 C 387/96 nie je možné pripojiť z dôvodu, že konania ešte nie sú právoplatne skončené.Dňa 23.   septembra   1999   bol   kancelárii   daný   pokyn   na pripojenie   spisov   sp.   zn. 11 C 386/96 a 10 C 387/96.

Dňa 23. septembra 1999 bol v spise urobený úradný záznam, že spisy sa nedajú pripojiť z dôvodu, že konania nie sú právoplatne skončené.

Dňa 10. januára 2000 na základe opatrenia predsedu okresného súdu bola právna vec určená na vybavenie a rozhodnutie inému sudcovi.

Dňa   31.   júla   2000   sa   právny   zástupca   navrhovateľky   informoval,   v akom   štádiu sa nachádza predmetná právna vec.

Dňa 21. augusta 2000 bol určený termín pojednávania na 9. september 2000. Dňa 9. januára 2001 bol určený termín pojednávania na 20. marec 2001. Dňa   19.   marca   2001   bol   vyhotovený   v spise   sa   nachádzajúci   úradný   záznam, že právny zástupca navrhovateľky ospravedlnil neúčasť na pojednávaní.

Dňa   20.   marca   2001   sa   uskutočnilo   pojednávanie   (navrhovateľka   a   jej   právny zástupca neboli prítomní, právny zástupca odporcu bol prítomný).

Dňa   21.   marca   2001   bol   právny   zástupca   navrhovateľky   vyzvaný   na   doloženie dokladov a bol určený termín pojednávania na 12. jún 2001.

Dňa   3.   júna   2002   došlo   okresnému   súdu   oznámenie   právneho   zástupcu navrhovateľky o zmene jej adresy.

Dňa   12.   júna   2001   sa   malo   uskutočniť   pojednávanie   (účastníci   sa   nedostavili). Pojednávanie bolo odročené na 23. október 2001.

Dňa 23. októbra 2001 sa malo uskutočniť pojednávanie (účastníci sa nedostavili). Pojednávanie bolo odročené na 31. január 2002.

Dňa   23.   októbra   2002   došla   okresnému   súdu   žiadosť   o   poskytnutie   informácie o stave konania.

Dňa   12.   mája   2003   bola   vec   pridelená   opatrením   predsedníčky   okresného   súdu na vybavenie inému sudcovi.

Dňa   5.   augusta   2003   bol   daný   pokyn   kancelárii   na   pripojenie   spisov   sp.   zn. 11 C 385/96, 11 C 386/96 a 10 C 387/96.

Dňa   11.   augusta   2003   bol   vyhotovený   v spise   sa   nachádzajúci   úradný   záznam, že konania nie sú právoplatne skočené.

Dňa   19.   augusta   2003   bol   daný   pokyn   kancelárii   na   pripojenie   spisu   sp.   zn. 10 C 387/96.

Dňa 20. augusta 2003 bol vyhotovený v spise sa nachádzajúci úradný záznam o tom, že tento spis nie je možné pripojiť.

Dňa   21.   novembra   2003   bol   daný   pokyn   kancelárii   na   prefotenie   medzitýmnych rozsudkov zo súvisiacich spisov.

Dňa 26. novembra 2003 bol určený termín pojednávania na 9. február 2004.Dňa   9.   februára   2004   sa   uskutočnilo   pojednávanie   (navrhovateľka   a   jej   právny zástupca   neboli   prítomní,   právny   zástupca   odporcu   bol   prítomný).   Na   pojednávaní   bol vyhlásený   medzitýmny rozsudok,   ktorým   súd   určil,   že   výpoveď   daná   navrhovateľke   je neplatná. O náhrade mzdy a náhrade trov konania sa má rozhodnúť v konečnom rozsudku. Dňa 18. marca 2004 navrhovateľka odvolala plnú moc svojmu právnemu zástupcovi.Dňa 14. apríla 2004 medzitýmny rozsudok nadobudol právoplatnosť.Dňa 7. mája 2004 okresný súd vyzval navrhovateľku na zaslanie plnej moci svojho nového právneho zástupcu.

Dňa   2.   júna   2004   došlo   okresnému   súdu   splnomocnenie   právneho   zástupcu navrhovateľky.

Dňa   27.   júla   2004   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   navrhovateľky na vyjadrenie, či došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody.

Dňa   26.   augusta   2004   došlo   okresnému   súdu   podanie   právneho   zástupcu navrhovateľky, v ktorom sa uvádza, že nedošlo k uzavretiu mimosúdnej dohody.

Ústavný súd teda zistil, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva   sťažovateľky   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   garantovaného   čl.   48   ods.   2 ústavy   a   práva   na prerokovanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru. Prieťahy   okresného   súdu   sú   od   23.   októbra   1997   (okresnému   súdu   došla   odpoveď o vybavení dožiadania   z Okresného   súdu   Košice   II)   do   2.   júna   1998   (návrh   na   začatie konania bol zaslaný odporcovi na vyjadrenie), t. j. v trvaní 7 mesiacov, od 23. septembra 1999   (v   spise   bol   urobený   úradný   záznam)   do   9.   januára   2001   (bol   určený   termín pojednávania),   t.   j.   v trvaní   15   mesiacov,   a   od   23.   októbra   2002   (uskutočnilo   sa pojednávanie) do 5. augusta 2003 (bol daný pokyn kancelárii na pripojenie súvisiacich spisov),   t.   j.   v trvaní   9   mesiacov.   Teda   prieťahy   okresného   súdu   sú   v trvaní   celkom 31 mesiacov.

Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže   k porušeniu   základných   práv   došlo   nekonaním   okresného   súdu   vo   veci vedenej pod sp. zn. 10 C 386/96, ústavný súd mu prikázal konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka si uplatnila primerané finančné zadosťučinenie vo výške 160 000 Sk. Svoj   návrh   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   odôvodnila   tak, že nekonaním   okresného   súdu   je   v stave   právnej   neistoty,   doteraz   sa   nevedela   domôcť svojich práv, je nezamestnaná, požičiava si peniaze na živobytie, z neplatného skončenia pracovného pomeru spred 8 rokov sa ešte vždy nedomohla náhrady mzdy a sťažila sa jej celková životná situácia.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľky a vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru   v konaní   vedenom   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   10   C   386/96 a prikázal   okresnému   súdu,   ktorý   jej   práva   porušil,   aby   vo   veci   konal   bez zbytočných prieťahov.   Dovŕšením   opatrení   smerujúcich   zo   strany   ústavného   súdu   k odstráneniu stavu právnej neistoty bolo i priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 30 000 Sk. Ústavný súd vzal do úvahy predmet sporu, jeho zložitosť a dĺžku jeho trvania. Výšku zadosťučinenia stanovil ústavný súd najmä s ohľadom na zistené obdobie nečinnosti okresného súdu a na vyššie uvedené kritériá riešenia zisteného porušenia základných práv, pričom vychádzal z predmetného spisu okresného súdu.

Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel.

Právny zástupca sťažovateľky si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia podľa ustanovenia § 13 ods. 1 a § 16 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“) za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia   a   napísanie   sťažnosti),   pričom   za   jeden   úkon   si   uplatnil   odmenu   vo   výške 4 533 Sk a režijný paušál vo výške 136 Sk, čo spolu predstavuje sumu 9 338 Sk.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o trovách   požadovaných   právnym   zástupcom sťažovateľky vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný   súd   môže   v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konaní uznesením   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľka bola sčasti vo veci úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 8 citovanej vyhlášky, ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna tretina výpočtového základu.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením, ktoré predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2003 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 13 602 Sk.

Ústavný súd priznal odmenu za dva úkony právnej pomoci, a to prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady a napísanie sťažnosti. Podľa takto určených kritérií sú trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci po zaokrúhlení podľa § 25 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. vo výške 9 340 Sk (odmena za jeden úkon je 4 534 Sk, plus režijný paušál 136   Sk   za   každý   úkon),   ktoré   ústavný   súd   zaviazal   okresný   súd   uhradiť   právnemu zástupcovi sťažovateľky.

Z uvedených dôvodov ústavný rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. októbra 2004