znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 237/2014-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2014 predbežne prerokoval sťažnosť mesta Liptovský Mikuláš, Šútova 41, Liptovský Mikuláš, zastúpeného   Advokátskou   kanceláriou   JUDr.   Magda   Poliačiková,   advokátka,   s.   r.   o. Národná 17, Žilina, v mene ktorej koná konateľka JUDr. Magda Poliačiková a JUDr. Ing. Jozef Lalinský, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 38   ods.   2   Listiny   základných   práv   a slobôd   a práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 23 Cb 106/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť mesta Liptovský Mikuláš   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. marca 2014 doručená   sťažnosť   mesta   Liptovský   Mikuláš   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 38 ods. 2 Listiny   základných   práv   a slobôd   (ďalej   len   „listina“)   a   práva   na   prejednanie   svojej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cb 106/2011.

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   ako   navrhovateľ   podal na Okresnom súde Liptovský Mikuláš 29. júla 2011 žalobu, ktorou sa domáhal určenia „že zmluva o prevode akcií...“ medzi predávajúcim a kupujúcim (sťažovateľom)   „... je neplatná“.

Po podaní odporcu zo 7. septembra 2011, v ktorom namietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Liptovský Mikuláš, bola vec postúpená okresnému súdu.

Od postúpenia veci (od septembra 2011 až do marca 2014) okresný súd nevykonal vo veci samej nijaký úkon, konal len o procesných otázkach, čím podľa sťažovateľa došlo k porušeniu jeho označených práv.  

Sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu vo februári 2014 sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá   nadväzovala na jeho žiadosť zo 16. decembra 2013, ktorou   žiadal, aby okresný súd vo veci samej konal a rozhodol. Vec je pre sťažovateľa mimoriadne dôležitá aj vzhľadom na predmet sporu.

Na   základe   uvedeného   sa   sťažovateľ   domáha,   aby   ústavný   súd   rozhodol, že postupom   okresného   súdu   v uvedenom   konaní   bolo   porušené   jeho   základné   právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, právo podľa čl. 38 ods. 2 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu konať v jeho právnej veci bez zbytočných prieťahov a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 75 000 € a úhradu trov konania.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd zo sťažnosti a jej príloh zistil, že predseda okresného súdu na podanie sťažovateľa   zo   16.   decembra   2013   odpovedal   vyjadrením   sp. zn.   Spr. 4027/2013 zo 14. januára 2014,   v ktorom   k veci   vedenej   pod   sp.   zn.   23 Cb   106/2011   okrem   iného uviedol: „...   spis   sa   od   08.12.2013   nachádza   na   Najvyššom   súde   SR   v súvislosti s rozhodovaním o dovolaní voči rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave. Vašu sťažnosť prešetrím po vrátení spisu z Najvyššieho súdu SR, resp. po zapožičaní uvedeného spisu.“

Ústavný   súd   po   preskúmaní   sťažnosti   sťažovateľa   a   jej   príloh   dospel   k   názoru, že hoci sťažovateľ podal pred tým, ako sa obrátil na ústavný súd, sťažnosť na prieťahy v konaní,   takéto   využitie   právneho   prostriedku   nápravy   podľa   § 53   ods. 1   zákona o ústavnom súde sťažovateľom nepredstavuje dostatočný časový priestor na poskytnutie možnosti napadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho   nečinnosťou,   ak   navyše   v súčasnosti   okresný   súd   ani   nemá   vo   svojej   dispozícii predmetný spis, pretože sa má nachádzať na najvyššom súde.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu   práva   na verejné   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   alebo porušovaniu   zásad   dôstojnosti   súdneho   konania   sudcami,   súdnymi   úradníkmi   alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Z   okolností   prípadu   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   kvalifikovanú   sťažnosť   na prieťahy v konaní predsedovi   okresného súdu   podľa   §   62 a nasl. zákona   o   súdoch   iba 14. februára 2014 bez toho, aby vyčkal na prijatie opatrení zo strany predsedu okresného súdu na odstránenie prípadného nekonania okresného súdu vo veci samej (po rozhodnutí najvyššieho súdu o dovolaní a vrátení súdneho spisu).

Ústavný súd preto zastáva stanovisko, že sťažnosť sťažovateľa doručená ústavnému súdu iba 17. marca 2014 bola podaná predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnený podľa osobitných predpisov, bolo bezúspešné a neprinieslo ním sledovaný cieľ.

Z tohto pohľadu je dôvodné považovať ním predloženú sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy za neprípustnú podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (obdobne III. ÚS 188/07 a III. ÚS 11/2013).

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   sa   už   ústavný   súd   ďalšími   požiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2014