znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 237/2013-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. októbra 2013 v senáte zloženom   z   predsedu   Jána   Auxta   a   zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a   Rudolfa   Tkáčika o sťažnosti obchodnej spoločnosti T. s. r. o., M., zastúpeného advokátkou JUDr. Ž. V., Advokátska   kancelária,   M.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a   práva   na prejednanie   jej   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 9/2004 takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   obchodnej   spoločnosti   T.   s.   r.   o.   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v   konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 9/2004 p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   II p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 9 C 9/2004 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti T. s. r. o. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný   súd   Bratislava   II j e   p o v i n n ý   uhradiť   obchodnej   spoločnosti   T. s. r. o. trovy konania v sume 275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov)   na   účet   advokátky   Ž.   V.,   Advokátska   kancelária,   M.,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 237/2013-9   z   11.   júna   2013   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   obchodnej spoločnosti T. s. r. o., M. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 9/2004.

Následne ústavný súd 16. júla 2013 vyzval okresný súd, aby sa vyjadril sa k vecnej stránke   prijatej   sťažnosti   a   oznámil,   či   súhlasí   s   upustením   od   ústneho   pojednávania o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie   okresného   súdu   bolo   ústavnému   súdu   doručené   5.   septembra   2013. V jeho   prílohe   sa   nachádzal   súdny   spis   a   vyjadrenie   predsedníčky   okresného   súdu s chronológiou   úkonov   okresného   súdu   i   účastníkov   v   napadnutom   konaní,   z   ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

«25. 04. 2003   −   súdu   doručený   návrh   na   vydanie   platobného   rozkazu (zn. 31 Ro/854/2003),

09. 05. 2003 − výzva navrhovateľovi na úhradu súdneho poplatku za návrh,

19. 06. 2003 − záznam o zložení platby,

20. 06. 2003 − zaslanie dokladu o zaplatení súdneho poplatku,   23. 08. 2003 − výzva na obchodný register OS Košice I o zaslanie výpisu z OR na navrhovateľa,

23. 08. 2003 − žiadosť okresnému úradu o zaslanie výpisu zo živnostenského registra na odporcu,

11. 08. 2003 − súdu doručený výpis z OS Košice I na spoločnosť T.,

27. 10. 2003   −   urgencia   okresnému   úradu   o   zaslanie   výpisu   zo   živnostenského registra na odporcu,

28. 11. 2003 − súdu doručený výpis zo živnostenského registra na odporcu,

1. 12. 2003 − súdu doručený výpis zo živnostenského registra na odporcu,

2. 1. 2004 − pokyn na prevod spisu do registra „C“,

12. 01. 2004 − spis prevedený do registra „C“; sp. zn. 9 C/9/2004,

15. 01. 2004 − výzva právnej zástupkyni navrhovateľa na doloženie plnomocenstva na zastupovanie navrhovateľa; doručovanie návrhu na vyjadrenie odporcovi,

16. 02. 2004 − doloženie plnomocenstva na zastupovanie,

20. 12. 2004 − žiadosť zástupkyne navrhovateľa o oznámenie stavu konania,

01. 02. 2005 − výzva na predloženie výpisu zo živnostenského registra na odporcu, zisťovanie   pobytu   odporcu   (register   obyvateľov,   evidencia   väzňov,   sociálna   poisťovňa), výzva mobilným operátorom na označenie adresy odporcu,

18. 02. 2005 − odpoveď na lustráciu v evidencii väzňov,

21. 02. 2005 − oznámenie z registra obyvateľov o trvalom pobyte,

22. 02. 2005 − odpoveď mobilného operátora na dožiadanie súdu,

22. 02. 2005 − doručenie výpisu zo živnostenského registra odporcu,

28. 02. 2005 − odpoveď mobilného operátora na dožiadanie súdu,

15. 03. 2005 − odpoveď z miestnej evidencie obyvateľov o pobyte odporcu,

01. 04. 2005 − urgencia Sociálnej poisťovni o predloženie údajov,

21. 04. 2005 − odpoveď zo Sociálnej poisťovne,

03. 10. 2005 − úradný   záznam − telefonické   ospravedlnenie   zástupkyne navrhovateľa,

03. 10. 2005 − pojednávanie odročené na termín 07. 11. 2005 (pre neospravedlnenú neúčasť odporcu, pozn.),

11. 11. 2005 − odpoveď zo Sociálnej poisťovne k žiadosti súdu,

13. 1. 2006 − ospravedlnenie zástupkyne navrhovateľa z neúčasti na pojednávaní dňa 16. 01. 2006,

16. 01. 2006 odročené pojednávanie z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne,

02. 07. 2008 − závada v doručovaní zásielky odporcovi (neprevzal v odbernej lehote, pozn.),

29. 09. 2008 − ospravedlnenie zástupkyne navrhovateľa z pojednávania z dôvodu neprevzatia predvolania odporcom,

01. 10. 2008 − odročené na neurčito za účelom dožiadania − výsluch navrhovateľa, 16. 01. 2012 − dožiadanie na Okresný súd Michalovce − výsluch navrhovateľa,

31. 01. 2012 − upovedomenie Okresného súdu Michalovce o postúpení dožiadania na OS Humenné,

12. 03. 2012   −   súdu   doručené   vybavené   dožiadanie   z   Okresného   súdu   Humenné z výsluchu navrhovateľa,

4. 10. 2012 − spis predložený sudcovi na vytýčenie termínu pojednávania,

19. 8. 2012 − stanovený termín pojednávania na 23. 10. 2013.»

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu, ktorý mu bol zapožičaný a doručený 5. septembra 2013, zistil aj ústavný súd.

Predsedníčka okresného súdu k postupu okresného súdu uviedla:„Preskúmaním obsahu súdneho spisu som zistila, že sa jedná o skutkovo a právne nenáročnú   vec,   kde   sa   navrhovateľ   domáha zaplatenia 3 319,40   EUR   s príslušenstvom titulom vrátenia vyplatenej časti kúpnej ceny.

Po   oboznámení   sa   s   konaním   z   hľadiska   plynulosti   musím   konštatovať   zbytočné prieťahy v konaní, predovšetkým v období rokov 2005 − 2008 a následne od odročenia pojednávania dňa 01. 10. 2008 po vypracovanie dožiadania dňa 16. 01. 2012.“

Predsedníčka   okresného   súdu   v   závere   svojho   vyjadrenia   vyjadrila   súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   v   stanovisku   doručenom   ústavnému   súdu 17. septembra 2013 k vyjadreniu okresného súdu zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v sťažnosti a zároveň poukázala „na slabú aktivitu súdu“ po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní   adresovanej   príslušnej   predsedníčke   okresného   súdu.   Právna   zástupkyňa sťažovateľky v závere svojho stanoviska súhlasila s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o   konaní pred   ním   a   o   postavení jeho sudcov   v   znení neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil   judikatúru   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ ide o právo   na   prejednanie   veci   v   primeranej   lehote.   Z   uvedeného   dôvodu   nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza zásadne až právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iným   zákonom   predvídaným spôsobom, ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla   a   účinná,   ďalej   z   §   100   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje   v   ňom   súd   zásadne   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru,   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02, III. ÚS 247/03,   IV.   ÚS   272/04)   ústavný   súd   zohľadnil   tri   základné   kritériá,   ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania   a   postup   samotného   súdu.   Za   súčasť   prvého   kritéria   ústavný   súd   považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1.   Pokiaľ   ide   o   právnu   a   faktickú   zložitosť   sporu,   v   ktorom   je   sťažovateľka navrhovateľom   (o   zaplatenie 100   000   Sk   s prísl.),   ústavný   súd   konštatuje,   že   obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci. Túto skutočnosť potvrdila   aj   predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   (sp.   zn.   Spr. 2095/2013 z 26. augusta 2013).

2.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto súdneho konania.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   nezistil   okolnosti   na   strane   sťažovateľky,   ktoré by relevantne   prispeli   k   doterajšej   dĺžke   napadnutého   konania,   preto   konštatuje, že sťažovateľka   v   doterajšom   priebehu   konania   poskytovala   primeranú   súčinnosť a na výzvy okresného súdu reagovala včas.

3. Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd úvodom konštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré začalo podaním návrhu 25. apríla 2003 (pričom vec ešte nie je ani v štádiu ukončenia dokazovania v konaní na prvom stupni) prima facie indikuje, že vec nebola prerokovaná v súlade s označeným základným právom sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právom na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Samotná skutočnosť, že konanie na jednom stupni v takejto veci trvá vyše desať rokov, postačuje na to,   aby   ústavný   súd   bez   ďalšieho   skúmania   vyslovil   porušenie   označených   práv sťažovateľky.   Napriek   uvedenému   ústavný   súd   preskúmal   postup   okresného   súdu a identifikoval viacero období bezprecedentnej nečinnosti.

V preskúmavanom konaní okresný súd bez toho, aby existovala zákonná prekážka, takto   postupoval   už   od   začatia   konania,   takže   k   prvému   pojednávaniu   vo   veci   došlo 3. októbra 2005, t. j. po viac ako dvoch rokoch a piatich mesiacov od podania návrhu, ďalší relevantný úkon okresný súd vykonal až po troch rokoch (pojednávanie 1. októbra 2008) a významné obdobie nečinnosti ústavný súd zaznamenal tiež v období od 1. októbra 2008 do 16. januára 2012, v ktorom okresný súd realizoval výsluch sťažovateľky dožiadaním prostredníctvom Okresného súdu Humenné.

Ústavný   súd   na   základe   uvedených   skutočností   dospel   k   jednoznačnému   záveru, že okresný   súd   v   napadnutom   konaní   nepostupoval   v   súlade   so   základným   právom sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právom na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto   konštatuje,   že   doterajším   postupom   okresného   súdu   v   konaní,   ktoré   je   vedené pod sp. zn. 9 C 9/2004, došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Ústavný   súd   na   základe   svojho   zistenia,   že   postupom   okresného   súdu   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 9 C 9/2004 konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €, ktoré odôvodnila intenzitou zásahov do jej práv, ako aj dĺžkou ich trvania.Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho neodôvodnenú nečinnosť v trvaní takmer osem rokov, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľky a všetky okolnosti daného prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj o   úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli   v   dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom.   Právna   zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila trovy konania, ktoré vyčíslila v celkovej sume 275,94 €.

Ústavný   súd   priznal   sťažovateľke   trovy   konania   z   dôvodu   právneho   zastúpenia advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v   znení neskorších   predpisov   (ďalej len   „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v   prvom   polroku   2012 v sume 781 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu   trov   konania   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané   v   roku   2013   (príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti) po 130,16 €. Ďalej má právna zástupkyňa sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,81 € za tri úkony podľa vyhlášky vykonané v roku 2013.

Keďže   suma   uplatnenej   náhrady   trov   konania   neprevyšovala   sumu   vypočítanú ústavným súdom, ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania v požadovanej sume 275,94 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyni sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. október 2013