znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 237/08-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. októbra 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a zo   sudcov   Jána   Auxta   a Rudolfa   Tkáčika prerokoval   sťažnosť   P.   A.,   V.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   I.   M.,   Ž.,   pre namietané porušenie jeho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 716/98 a takto

r o z h o d o l :

Základné   právo   P.   A.   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   716/98 po právoplatnosti   nálezu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   I.   ÚS   6/06 z 19. apríla 2006   p o r u š e n é   n e b o l i.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 237/08-11   z 29.   júla   2008   prijal   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   P.   A.,   V.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. I. M., Ž., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 716/98.

Uvedenou   sťažnosťou   sa   sťažovateľ   domáhal,   aby   ústavný   súd   v náleze   vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 716/98, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk a náhradu trov konania v sume 7 938 Sk.

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k sťažnosti   podaním sp. zn. 1SprS   246/08 doručeným ústavnému súdu   25. augusta 2008,   v ktorom   sa   okrem iného uvádza:

„Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 3. 7. 1998. Okresný súd Žilina vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 21. 12. 2005, teda 7,5 roka po podaní návrhu. Uznesením zo dňa 18. 7. 2006 odvolací Krajský súd Žilina rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Uznesením zo dňa 21. 4. 2008 súd konanie zastavil z dôvodu výmazu odporcu z obchodného registra dňa 16. 8. 2007. Sťažovateľ sa svojich práv domáhal už ústavnou sťažnosťou zo dňa 29. 12. 2005, ktorej Ústavný súd SR rozhodol Nálezom zo dňa 19. 4. 2006 s konštatovaním porušenia práv sťažovateľa....

Podľa vyjadrenia konajúcej sudkyne vo veci konala od 7. 2. 2005, kedy jej táto vec bola pridelená. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 21. 12. 2005, ktorý Krajský súd Žilina zrušil uznesením zo dňa 18. 7. 2006. Spisový materiál bol však prvostupňovému súdu vrátený až dňa 13. 4. 2007. Následne bolo uznesenie doručené účastníkom a nadobudlo právoplatnosť   dňa   14.   5.   2007.   Po   právoplatnosti   tohto   uznesenia   Okresný   súd   Žilina vo veci neodkladne konal, účastníkom bola zaslaná výzva, či majú v súlade s uznesením odvolacieho súdu ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Následne v období od 1. 9. do 31. 12. 2007 bol spis z dôvodu dočasného pridelenia zákonnej sudkyne pridelený inej sudkyni.   Bezodkladne   po   návrate   sudkyňa   určila   termín   pojednávania   na   26.   2.   2008. Následne bolo zistené, že dňa 16. 8. 2007 bol odporca vymazaný z obchodného registra, a preto   bol   termín   pojednávania   zrušený   a   konanie   bolo   uznesením   zastavené. Za spôsobenie prieťahov už bol sťažovateľ odškodnený nálezom Ústavného súdu zo dňa 19. 4. 2006.

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   skutočnosti   som   toho   názoru,   že   podaná   ústavná sťažnosť nie je dôvodná....

Okresný   súd   Žilina   nemôže   niesť   žiadnu   zodpovednosť   za   to,   že   odporca   bol v priebehu   súdneho   konania   vymazaný   z   obchodného   registra.   V   období   od   vrátenia spisového materiálu z Krajského súdu Žilina do dňa výmazu odporcu z obchodného registra súd   vo   veci   konal   bez   akýchkoľvek   prieťahov.   Nemožno   sa   tak   stotožniť   s   názorom sťažovateľa, že vo veci nebolo rozhodnuté v dôsledku nekonania Okresného súdu Žilina, a že z dôvodu zbytočných prieťahov bolo konanie zastavené.

Na základe uvedených skutočností preto ústavnému súdu navrhujem, aby sťažnosti sťažovateľa nevyhovel.“

Z označeného   podania   okresného   súdu,   ako   aj   z obsahu   sťažnosti   je   zrejmé, že účastníci konania netrvajú na ústnom prerokovaní danej veci.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 253/04, III. ÚS 223/07).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom   a cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (I.   ÚS   24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v konaní okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru),   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (II.   ÚS   813/00,   I.   ÚS   20/02, III. ÚS 111/02,   IV. ÚS   74/02)   ústavný   súd   zohľadňuje tri   základné   kritériá,   ktorými   sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 18 C 716/98 po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 6/06-28 z 19. apríla 2006 a pri zohľadnení troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Predmetom konania vo veci vedenej okresným súdom pod horeuvedenou spisovou značkou bol návrh na náhradu za stratu na zárobku. Takýto druh konaní je pritom bežnou súčasťou   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov,   keď podklad   na   rozhodnutie   tvorí súdnou   praxou   ustálená   a   používaná   právna   úprava,   pričom   zároveň   výsledok   takéhoto konania má pre účastníka konania, ktorý sa v rámci neho domáha svojho práva, zásadný význam.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú závažnú skutočnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup okresného súdu po 19. apríli 2006.

Z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 18 C 716/98, ako aj z vyjadrenia predsedu tohto súdu   ústavný   súd zistil,   že   po   prijatí nálezu ústavného súdu   č.   k.   I.   ÚS   6/06-28 z 19. apríla 2006, ktorým bolo vyslovené porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48   ods.   2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu v namietanom   konaní,   Krajský   súd   v Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   uznesením č. k. 8 Co 125/2006-169 z 18. júla 2006 zrušil rozsudok okresného súdu č. k. 18 C 716/98-133 z 21. decembra 2005 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po tomto rozhodnutí   krajský   súd   13.   apríla   2007   vrátil   spis   okresnému   súdu,   ktorý   v máji   2007 spracoval   výzvy   účastníkom   konania   za   účelom   prípadného   doplnenia   dokazovania. Následne 17. januára 2008 okresný súd určil termín pojednávania na 26. február 2008, ale vzhľadom   na   zistenie,   že   odporca   bol   16.   augusta   2007   vymazaný   z obchodného registra, termín pojednávania zrušil a uznesením č. k. 18 C 716/1998-197 z 21. apríla 2008 konanie zastavil. Toto uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 20. mája 2008.

Vydaním prvostupňového rozhodnutia, jeho doručením účastníkom konania a jeho následnou   právoplatnosťou   (20.   mája   2008)   okresný   súd   vykonal   všetky   zákonom predpokladané   a   dovolené   úkony   na   odstránenie   stavu   právnej   neistoty   sťažovateľa v napadnutom   konaní.   Ďalšie   úkony   alebo   postupy   už   okresný   súd   v čase   doručenia sťažnosti ústavnému súdu (26. júna 2008) nemohol vykonávať, a preto treba posudzovať záležitosť so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty sťažovateľa skončila právoplatným rozhodnutím ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Ústavný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal aj zo svojej doterajšej judikatúry, podľa ktorej ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (i právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného   práva   ešte   dochádza   alebo   porušenie   v tom   čase   ešte   trvá   (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 204/03, IV. ÚS 102/05, III. ÚS 329/06). Sťažovateľ namietal prieťahy v konaní okresného súdu, ktorý vo veci samej v okamihu podania sťažnosti ústavnému súdu už nekonal.

Z uvedeného   vyplýva,   že   vzhľadom   na právoplatné   skončenie   konania (20.   mája 2008) okresný súd v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (26. júna 2008) už nemohol žiadnym   ústavne   relevantným   spôsobom   ovplyvniť   priebeh   konania,   prípadne   prieťahy v ňom, a teda nemohol ani porušovať v sťažnosti označené práva sťažovateľa.

Na základe týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   716/98   po   vydaní   nálezu   ústavného   súdu č. k. I. ÚS 6/06-28 z 19. apríla 2006 nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy ani jeho   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   (obdobne III. ÚS 223/07).

Vzhľadom na takýto záver ústavného súdu bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2008