znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 237/04-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. októbra 2004 v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka v konaní o sťažnosti Rudolfa Málika – GEOTLAK, P., zastúpeného advokátom JUDr. J. S., Advokátska kancelária, Ž. n. H., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom   pod   sp. zn.   14   Cb   379/94   a postupom   Krajského   súdu   v Trenčíne   v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cob 193/01 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   Rudolfa   Málika   –   GEOTLAK   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Prievidza   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 14 Cb 379/94 a postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cob 193/01   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Prievidza   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   Cb   379/94 a Krajskému súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cob 193/01 p r i k a z u j e, aby konali bez zbytočných prieťahov.

3.   Rudolfovi   Málikovi   –   GEOTLAK   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie vo výške 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Prievidza p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Rudolfovi   Málikovi   –   GEOTLAK   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie vo výške 15 000 Sk (slovom pätnásťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Krajský súd v Trenčíne   p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5.   Okresný   súd   Prievidza   j e   p o v i n n ý   nahradiť   trovy   konania   Rudolfa Málika – GEOTLAK vo výške 6 000 Sk (slovom šesťtisíc slovenských korún) a Krajský súd v Trenčíne j e   p o v i n n ý   nahradiť trovy konania Rudolfa Málika – GEOTLAK vo výške   3   340   Sk   (slovom   tritisíctristoštyridsať   slovenských   korún)   na   účet   advokáta JUDr. J. S., Advokátska kancelária, Ž. n. H., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. Sťažnosti vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2004 doručená sťažnosť Rudolfa Málika – GEOTLAK, P. (ďalej aj „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. S., Advokátska kancelária, Ž. n. H., pre namietané porušenie jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Prievidza   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom   pod   sp. zn.   14   Cb   379/94   a postupom   Krajského   súdu   v Trenčíne   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   8   Cob   193/01   o   zaplatenie   494   558   Sk   z titulu   bezdôvodného obohatenia a náhrady škody.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že žalobou z 15. apríla 1994 si uplatnil voči bývalému   spoločníkovi   konzorcia   Ing.   M.   H.   –   STARP   nárok   na   zaplatenie   sumy 494 558 Sk s prísl. zahŕňajúcej podiel na zisku pri spoločnom podnikaní za kalendárny rok 1992 v sume 414 760 Sk a nárok na náhradu škody vo výške 79 798 Sk. Okresný súd o žalobe   rozhodol   rozsudkom   č.   k.   14   Cb   379/94-229   z   10.   júla   2001.   O odvolaní sťažovateľa   rozhodol   Krajský   súd   v   Trenčíne   uznesením   č.   k.   8   Cob   193/01-248 z 28. augusta 2002 tak, že odvolacie konanie zastavil pre neodstránenie vád odvolania. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. 1 Obdo 21/02 zo 17. marca 2003 zrušil uznesenie Krajského súdu v Trenčíne a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podľa tvrdenia sťažovateľa odvtedy jeho prípad „spočíva“.

Porušenie   základných   práv   a   slobôd   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1 dohovoru vidí sťažovateľ v tom, že v predmetnej veci sa koná od roku 1994 a prieťahy v danej   veci   mu   spôsobujú   právnu   neistotu   tým,   že   vo   veci   nebolo   ešte   právoplatne rozhodnuté.   Tieto   skutočnosti   sú   dôvodom,   pre   ktorý   si   uplatňuje   aj   finančné zadosťučinenie, a to vo výške 1 000 000 Sk.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„1.   základné   ľudské   právo   sťažovateľa...   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zakotvené v Článku 48 ods. 2 ústavy a v Článku 6 ods. 1 dohovoru bolo porušené v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde v Prievidzi pod číslom 14 Cb 379/94.

2.   základné   ľudské   právo   sťažovateľa...   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zakotvené v Článku 48 ods. 2 ústavy a v Článku 6 ods. 1 dohovoru bolo porušené v súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Trenčíne pod číslom 8 Cob 193/01.

3.   Krajskému   súdu   v Trenčíne   sa   odníma   súdny   spis   pod   spisovou   značkou 8 Cob 193/01 a táto vec sa prikazuje k odvolaciemu konaniu a rozhodnutiu bez zbytočných prieťahov   buď   Krajskému   súdu   v Banskej   Bystrici,   buď   Krajskému   súdu   v Žiline   alebo Krajskému   súdu   v Nitre,   keďže   existujú   vážne   dôvody   na   zaujatosť   Krajského   súdu v Trenčíne a to už aj z pohľadu podanej sťažnosti.

4.   sťažovateľovi...   priznáva   sa   primerané   finančné   zadosťučinenie   ako   náhradu nemajetkovej   ujmy   v celkovej   sume   1   000   000,00   Sk...,   ktorú   sumu   je   povinný   rukou spoločnou a nerozdielnou zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia Okresný súd v Prievidzi a Krajský súd v Trenčíne.“

Ústavný   súd   18.   augusta   2004   predbežne   prerokoval   sťažnosť   sťažovateľa   na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) a uznesením č. k. III. ÚS 237/04-9 z 18. augusta 2004 rozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie.

Podľa § 29 ods. 6 zákona o ústavnom súde sa ústavný súd obrátil na predsedníčku okresného   súdu   so   žiadosťou   o   zaslanie   predmetného   spisu   a o vyjadrenie   k prijatej sťažnosti.   Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   podaní   doručenom   ústavnému   súdu 10. septembra   2004   uviedla,   že   spis   sa   nachádza   na   Krajskom   súde   v   Trenčíne. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti doručenom ústavnému súdu 1. októbra 2004 uviedla, že vec považuje za skutkovo zložitú vzhľadom na to, že bolo potrebné zabezpečiť znalecké dokazovanie z odboru účtovníctva a vo veci bolo nariadené aj kontrolné znalecké dokazovanie. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla aj   podrobný   prehľad   procesných   úkonov   okresného   súdu.   Podľa   jej   názoru   nemožno konštatovať, že by prvostupňový súd zavinil prieťahy v konaní. K dĺžke konania prispeli skutková   zložitosť   prípadu,   nutnosť   znaleckého   dokazovania,   nedostatok   znaleckých ústavov z príslušného odboru, nesúčinnosť odporcu, ktorú ovplyvnil aj jeho zdravotný stav, podanie   námietky   zaujatosti   voči   zákonnej   sudkyni,   ako aj podanie   odvolania právnym zástupcom sťažovateľa, pričom toto odvolanie zdôvodňoval až na výzvu súdu.

Ústavný   súd   podaním   z   31.   augusta   2004   žiadal   aj   Krajský   súd   v Trenčíne o vyjadrenie   k sťažnosti.   Predseda   Krajského   súdu   v Trenčíne   vo   svojom   vyjadrení doručenom ústavnému súdu 16. septembra 2004 uviedol stručný prehľad úkonov, ktoré vykonal Krajský súd v Trenčíne, a vyslovil názor, že v konaní Krajského súdu v Trenčíne neboli žiadne prieťahy a z toho dôvodu neboli ani porušené základné práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Predsedníčka okresného súdu podaním doručeným ústavnému súdu 1. októbra 2004 oznámila, že netrvá na ústnom prejednaní podanej ústavnej sťažnosti. Predseda Krajského súdu   v Trenčíne   vo   svojom   vyjadrení   doručenom   ústavnému   súdu   16.   septembra   2004 uviedol,   že   netrvá   na   ústnom   prejednaní   podanej   ústavnej   sťažnosti.   Právny   zástupca sťažovateľa   vo   svojom   podaní   doručenom   ústavnému   súdu   8.   októbra   2004   uviedol, že netrvá na ústnom prejednaní sťažnosti.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre naplnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Účelom   priznania   práva   podať   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   je   poskytnutie príležitosti   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený   porušením   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Pokiaľ   ide   o   prvé   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   bral   do   úvahy aj v predmetnom   prípade   skutkový   stav   veci   a   platnú   právnu   úpravu   (II.   ÚS   26/95, I. ÚS 92/97) relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci, pričom na základe týchto hľadísk predmetné konanie žalobcu Rudolfa Málika – GEOTLAK, P. (v konaní pred ústavným súdom sťažovateľa) proti žalovanému Ing. M. H. – STARP, B., o zaplatenie 494 558 Sk možno hodnotiť tak, že ide o vec, ktorá je z hľadiska dokazovania zložitá   vzhľadom   na   nutnosť   vykonania   rozsiahleho   znaleckého   dokazovania   z oblasti účtovníctva. Žalovanú sumu si žalobca uplatňuje proti žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia a náhrady škody, ktoré vznikli pri spoločnej podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovaného na základe zmluvy o združení (vzniku konzorcia) z 1. augusta 1991 podľa vtedy platného Hospodárskeho zákonníka.

Pri kritériu správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali spôsobovaniu prieťahov zo strany sťažovateľa.

Pokiaľ   ide   o   tretie   kritérium,   a   to   postup   okresného   súdu,   je   potrebné   uviesť, že ústavný súd sa zaoberal nielen tvrdeniami sťažovateľa, resp. jeho právneho zástupcu, ale aj celkovým priebehom predmetného konania.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. 14 Cb 379/94 ústavný súd zistil, že boli vykonané tieto úkony:

Dňa 18. apríla 1994 bola okresnému súdu podaná žaloba.Dňa 25. apríla 1994 bol žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku.Dňa 11. mája 1994 okresný súd vyzval žalovaného na zaslanie vyjadrenia k žalobe.Dňa 11. mája 1994 bol zaplatený súdny poplatok.Dňa 12. mája 1994 žalovaný zaslal okresnému súdu vyjadrenie k žalobe.

Dňa 30. mája 1994 bol daný pokyn kancelárii na pripojenie spisu sp. zn. 3 T 497/92 vo veci trestného stíhania Ing. M. H.

Dňa 4. júna 1994 bol nariadený termín pojednávania na 14. júl 1994.Dňa 14. júla 1994 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci boli prítomní).Dňa   8.   septembra   1994   sa   uskutočnilo   pojednávanie   (účastníci   boli   prítomní). Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom ďalšieho dokazovania.

Dňa 20. septembra 1994 došlo okresnému súdu podanie právneho zástupcu žalobcu, v ktorom oznámil údaje o svedkovi, ktorého navrhol vypočuť.

Dňa 26. septembra 1994 bol určený termín pojednávania na 15. november 1994. Dňa   15.   novembra   1994   právny   zástupca   žalobcu   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na vytýčenom pojednávaní.

Dňa 15. novembra 1994 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci boli prítomní okrem právneho zástupcu žalobcu).

Dňa   24.   novembra   1994   sa   uskutočnilo   pojednávanie   (účastníci   boli   prítomní). Na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok č. k. 14 Cb 379/94-66, ktorým sa žaloba zamietla.Dňa 19. decembra 1994 právny zástupca žalobcu podal odvolanie proti rozsudku.Dňa 13. januára 1995 bol právny zástupca žalobcu vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie.

Dňa 16. februára 1995 právny zástupca žalobcu doplnil svoje odvolanie.Dňa 17. februára 1995 bol spis predložený Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 22. januára 1997 bol okresnému súdu   doručený   spis sp.   zn. 14 Cb 379/94. Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol rozsudkom sp. zn. 42 Cob 26/95 z 31. októbra 1996, ktorým sa rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec sa mu vrátila na ďalšie konanie.Dňa 25. februára 1997 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci boli prítomní).Dňa 7. apríla 1997 navrhol právny zástupca žalobcu ďalší postup v konaní.Dňa 10. apríla 1997 bol určený termín pojednávania na 6. máj 1997. Dňa   6.   mája   1997   sa   uskutočnilo   pojednávanie   (účastníci   boli   prítomní). Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom znaleckého dokazovania.

Dňa   13.   mája   1997   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   právneho   zástupcu žalobcu, ktorým požiadal žalovaného o zaslanie účtovnej evidencie.

Dňa 19. mája 1997 okresný súd vyzval žalobcu a žalovaného na zaplatenie zálohy na znalecké dokazovanie.

Dňa   22.   mája   1997   došlo   okresnému   súdu   podanie   právneho   zástupcu   žalobcu, ktorým   požiadal   okresný   súd,   aby   žalovanému   uložil   povinnosť   predložiť   účtovnú dokumentáciu.

Dňa   28.   mája   1997   právny   zástupca   žalobcu   opäť   požiadal   okresný   súd,   aby žalovanému uložil povinnosť predložiť účtovnú dokumentáciu.

Dňa   4.   júna   1997   bolo   okresnému   súdu   doručené   odvolanie   právneho   zástupcu žalobcu proti uzneseniu, ktorým okresný súd uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Dňa 23. júna 1997 bol Krajskému súdu v Trenčíne predložený spis na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa   30.   júna   1997   bol   spis   vrátený   okresnému   súdu   ako   predčasne   predložený, pretože nebolo rozhodnuté o žiadosti žalobcu o oslobodenie od súdneho poplatku.

Dňa   9.   júla   1997   bol   právny   zástupca   žalobcu   vyzvaný   na   predloženie   dokladu o majetkových pomeroch žalobcu.

Dňa   9.   októbra   1997   požiadal   sťažovateľ   okresný   súd,   aby   zakázal   žalovanému skartovať účtovnú evidenciu za roky 1992 a 1993.

Dňa 13. novembra 1997 zaslal právny zástupca žalobcu okresnému súdu   daňové priznanie žalobcu.

Dňa   17.   novembra   1997   okresný   súd   vyzval   žalovaného   na   predloženie dokumentácie o činnosti združenia.

Dňa 17. novembra 1997 okresný súd uznesením priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 10. decembra 1997 bol uznesením ustanovený znalec.Dňa 10. decembra 1997 bola okresnému súdu doručená dokumentácia žalovaného o činnosti združenia.

Dňa 6. februára 1998 okresný súd zaslal predmetný spis Okresnému súdu Martin s tým, aby vyzval znalca na prevzatie spisu.

Dňa   27.   apríla   1998   znalkyňa   z odboru   ekonomiky   informovala   okresný   súd, že znalecký   posudok   spolu   s vyúčtovaním   odmeny   za   jeho   vypracovanie   predložila Okresnému súdu Martin 26. marca 1998.

Dňa 30. apríla 1998 bol znalecký posudok zaslaný na vyjadrenie právnym zástupcom žalobcu a žalovaného a bol nariadený termín pojednávania na 26. máj 1998. Uznesením okresný súd určil odmenu znalkyne.

Dňa 25. mája 1998 bol termín pojednávania zrušený z dôvodu práceneschopnosti žalovaného.

Dňa 4. júna 1998 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalovaného, aby oznámil, dokedy bude jeho klient práceneschopný.

Dňa 16. júna 1998 oznámil právny zástupca žalovaného, že jeho klient bol operovaný a práceneschopnosť bude trvať asi dva mesiace.

Dňa 24. júna 1998 bol určený termín pojednávania na 24. august 1998.Dňa 18. augusta 1998 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného k znaleckému posudku.

Dňa   24.   augusta   1998   sa   uskutočnilo   pojednávanie   (účastníci   boli   prítomní). Pojednávanie bolo odročené za účelom nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania.Dňa 24. augusta 1998 okresný súd priznal žalobcovi oslobodenie od platenia zálohy na znalecké dokazovanie.

Dňa 7. septembra 1998 došlo okresnému súdu vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu.Dňa   8.   septembra   1998   došlo   okresnému   súdu   podanie   právneho   zástupcu žalovaného, v ktorom formuloval otázky pre kontrolný znalecký posudok.

Dňa 28. septembra 1998 okresný súd vyzval Ekonomickú univerzitu v Bratislave na vyjadrenie, či patrí medzi ústavy špecializované na znaleckú činnosť.

Dňa   27.   októbra   1998   okresný   súd   urgoval   zaslanie   odpovede   na   svoju   výzvu z 28. septembra 1998.

Dňa   24.   novembra   1998   bolo   uznesením   okresného   súdu   nariadené   kontrolné znalecké dokazovanie.

Dňa   24.   novembra   1998   okresný   súd   zaslal   právnemu   zástupcovi   žalovaného podanie, v ktorom sa uvádza, že otázky, ktoré právny zástupca žalovaného navrhol, nie sú otázkami odbornými, ale právnymi.

Dňa 8. decembra 1998 došlo okresnému súdu vyjadrenie Národohospodárskej fakulty Ekonomickej   univerzity   v Bratislave,   v ktorom   sa   uvádza,   že   nie   je   špecializovaná na znaleckú činnosť.

Dňa   11.   januára   1999   okresný   súd   vyzval   Inštitút   controllingu,   analýz a ohodnocovania   majetku   pri   Centre   ďalšieho   vzdelávania   Ekonomickej   univerzity v Bratislave   (ďalej   len   „Inštitút“   alebo   „znalec“)   na   vyjadrenie,   či   je   špecializovaným ústavom na znaleckú činnosť.

Dňa   4.   februára   1999   okresný   súd   ustanovil   Inštitút   za   znalca   na   vypracovanie kontrolného znaleckého posudku.

Dňa 6. júla 1999 znalec požiadal okresný súd o zaslanie dokladov potrebných na vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 9. júla 1999 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobcu a žalovaného na predloženie dokladov.

Dňa   16.   júla   1999   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   právneho   zástupcu žalobcu, v ktorom sa uvádza, že požadované doklady nemá k dispozícii, pretože vedením účtovnej agendy bol poverený žalovaný.

Dňa   20.   júla   1999   boli   okresnému   súdu   doručené   požadované   doklady   od žalovaného.

Dňa   21.   júla   1999   boli   znalcovi   zaslané   doklady   na   vypracovanie   znaleckého posudku.

Dňa 23. novembra 1999 bol okresnému súdu zaslaný kontrolný znalecký posudok.Dňa 26. novembra 1999 okresný súd uznesením určil odmenu znalca za podanie kontrolného znaleckého posudku.

Dňa   26.   novembra   1999   okresný   súd   uznesením   vyzval   právneho   zástupcu žalovaného na úhradu doplatku zálohy na znalecký posudok.

Dňa   17.   januára   2000   sa   uskutočnilo   pojednávanie   (účastníci   boli   prítomní). Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom výsluchu znalca.

Dňa   17.   januára   2000   došlo   okresnému   súdu   vyjadrenie   právneho   zástupcu žalovaného k znaleckému posudku.

Dňa 10. februára 2000 okresný súd urgoval právneho zástupcu žalobcu na zaslanie vyjadrenia ku kontrolnému znaleckému posudku.

Dňa 1. marca 2000 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu k znaleckému posudku.

Dňa   14.   marca   2000   došlo   okresnému   súdu   vyjadrenie   právneho   zástupcu žalovaného.

Dňa   20.   marca   2000   okresný   súd   určil   termín   pojednávania   na   30.   máj   2000 za účelom výsluchu znalca.

Dňa 30. mája 2000 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci boli prítomní).Dňa 7. júna 2000 okresný súd vyzval žalobcu, aby konkretizoval dôvody námietky zaujatosti voči predsedníčke senátu, ktorú predniesol na pojednávaní 30. mája 2000.Dňa   13.   júla   2000   okresný   súd   urgoval   žalobcu   a jeho   právneho   zástupcu   pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty, aby doplnili dôvody námietky zaujatosti sudkyne.Dňa   31.   júla   2000   právny   zástupca   žalobcu   doplnil   dôvody   námietky   zaujatosti zákonnej sudkyne.

Dňa   4.   augusta   2000   sa   k námietke   zaujatosti   vyjadrila   zákonná   sudkyňa,   ktorá vyslovila, že vo veci nie je zaujatá.

Dňa   4.   septembra   2000   bol   spis   predložený   Krajskému   súdu   v Trenčíne   na rozhodnutie o námietke zaujatosti.

Dňa 10. januára 2001 rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 8 Ncob 8/00-204 o tom, že zákonná sudkyňa nie je zaujatá.

Dňa 19. januára 2001 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 23. januára 2001 okresný súd vyzval znalca na vyčíslenie odmeny za účasť na pojednávaní 30. mája 2000.

Dňa   5.   februára   2001   znalec   požiadal   o zaslanie   spisu   na   doplnenie   znaleckého posudku.

Dňa 9. februára 2001 okresný súd zaslal žalobcovi špecifikáciu otázok, ohľadom ktorých mal byť doplnený znalecký posudok.

Dňa 9. februára 2001 okresný súd oznámil žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi, že spis bol zaslaný znalcovi na doplnenie znaleckého dokazovania.

Dňa 21. februára 2001 bol Okresnému súdu Bratislava II doručený spis za účelom jeho prevzatia znalcom.

Dňa 9. apríla 2001 bol okresnému súdu doručený doplnok znaleckého posudku spolu s vyúčtovaním odmeny.

Dňa 27. apríla 2001 okresný súd požiadal znalca o vrátenie spisu.Dňa 17. mája 2001 sa spis vrátil okresnému súdu.Dňa 18. mája 2001 okresný súd priznal znalcovi odmenu za znalecký posudok.Dňa 18. mája 2001 okresný súd zaslal doplnený znalecký posudok na vyjadrenie právnym zástupcom žalobcu a žalovaného.

Dňa   12.   júna   2001   došlo   okresnému   súdu   vyjadrenie   žalovaného   k doplnenému znaleckému posudku.

Dňa 20. júna 2001 okresný súd určil termín pojednávania na 3. júl 2001.Dňa   3.   júla   2001   sa   uskutočnilo   pojednávanie   (prítomní   boli   právni   zástupcovia účastníkov konania). Pojednávanie bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti žalobcu.Dňa   9.   júla   2001   došlo   okresnému   súdu   vyjadrenie   právneho   zástupcu   žalobcu k doplnenému znaleckému posudku.

Dňa   10.   júla   2001   sa   uskutočnilo   pojednávanie   (účastníci   boli   prítomní). Na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok č. k. 14 Cb 379/94-229, ktorým sa návrh zamietol. Dňa 12. septembra 2001 došlo okresnému súdu odvolanie právneho zástupcu žalobcu proti rozsudku prvostupňového súdu s tým, že dôvody   doplní v lehote 15 dní z dôvodu nemožnosti stretnutia sa s klientom.

Dňa 18. septembra 2001 vyzval okresný súd právneho zástupcu žalobcu na doplnenie dôvodov odvolania v lehote 10 dní, inak konanie bude zastavené.

Dňa 10. októbra 2001 bolo odvolanie zaslané na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalovaného.

Dňa 9. novembra 2001 okresný súd urgoval u právneho zástupcu žalovaného zaslanie vyjadrenia k odvolaniu.

Dňa   12.   novembra   2001   došlo   okresnému   súdu   vyjadrenie   právneho   zástupcu žalovaného k odvolaniu.

Dňa   21.   novembra   2001   bol   spis   predložený   Krajskému   súdu   v Trenčíne   na rozhodnutie o odvolaní žalobcu. V predkladacej správe bolo uvedené, že odvolanie bolo podané oneskorene.

Dňa 26. novembra 2001 Krajský súd v Trenčíne vrátil spis okresnému súdu, pretože spis bol predložený predčasne.

Dňa 30. novembra 2001 bol spis opätovne predložený Krajskému súdu v Trenčíne spolu s predkladacou správou na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa   28.   augusta   2002   bolo   vydané   uznesenie   Krajského   súdu   v Trenčíne č. k. 8 Cob 193/01-248,   ktorým   odvolací   súd   odvolacie   konanie   zastavil   z dôvodu, že žalobca neodstránil vady odvolania v lehote stanovenej súdom a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Dňa 16. septembra 2002 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa   9.   októbra   2002   bol   do   spisu   založený   úradný   záznam.   Na   okresný   súd sa dostavil právny zástupca žalobcu a po nahliadnutí do spisu bolo zistené, že jeho podanie z 5. októbra 2001 doručené súdu 8. októbra 2001 sa v spise nenachádza. Fotokópia tohto podania   bola   pri   nahliadnutí   do   spisu   založená   do   spisu.   Vychádzajúc   z obsahu   spisu (č. l. 241) možno konštatovať, že vyjadrenie k odvolaniu bolo podané, pracovníčka súdu ho však   doručila   na   pokyn   sudcu   (č.   l.   241   spisu)   právnemu   zástupcovi   žalovaného na vyjadrenie a jeho kópiu do spisu nezaložila. Vyplýva to aj z doručenky založenej v spise pod č. l. 241. Vo veci chce právny zástupca žalobcu podať odvolanie.

Dňa   10.   októbra   2002   došlo   okresnému   súdu   podanie   žalobcu,   ktoré   adresoval Krajskému súdu v Trenčíne, v ktorom žiadal o kópiu zápisnice z pojednávania 28. augusta 2002, na ktorom bolo vydané uznesenie č. k. 8 Cob 193/01-248.

Dňa 22. októbra 2002 došlo okresnému súdu podanie žalobcu, v ktorom sa pýta, ako je možné, že zo spisu zmizol jeho list, ktorým doplnil dôvody odvolania.

Dňa   22.   októbra   2002   došlo   okresnému   súdu   dovolanie   žalobcu   proti   uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8 Cob 193/01-248 z 28. augusta 2002.

Dňa   24.   októbra   2002   okresný   súd   zaslal   dovolanie   na   vyjadrenie   právnemu zástupcovi žalovaného.

Dňa   6.   novembra   2002   došlo   okresnému   súdu   vyjadrenie   právneho   zástupcu žalovaného k dovolaniu.

Dňa   7.   novembra   2002   Krajský   súd   v Trenčíne   zaslal   okresnému   súdu   podanie z 25. októbra   2002,   ktorého   prílohou   je   list   žalobcu,   ktorým   žiada   o vrátenie   kolkovej známky v hodnote 50 Sk z dôvodu nevybavenia jeho žiadosti z 1. októbra 2002.

Dňa   12.   novembra   2002   došla   okresnému   súdu   žiadosť   Krajskej   prokuratúry v Trenčíne   o zapožičanie   spisu   za   účelom   jeho   preskúmania,   či   neprichádza   do   úvahy postup podľa § 243e Občianskeho súdneho poriadku.

Dňa 12.   novembra   2002 okresný   súd   zaslal Krajskej   prokuratúre v Trenčíne list, v ktorom   sa   uvádza, že spis nie je možné predložiť vzhľadom na to, že žalobca podal dovolanie a spis je potrebné predložiť najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní žalobcu.Dňa   12.   novembra   2002   bolo   vydané   uznesenie,   ktorým   okresný   súd   rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 50 Sk žalobcovi.

Dňa   12.   novembra   2002   okresný   súd   oznámil   právnym   zástupcom   žalobcu a žalovaného, že spis bol postúpený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní.

Dňa   21.   novembra   2002   bol   spis   predložený   najvyššiemu   súdu   na   rozhodnutie o dovolaní   žalobcu   proti   uzneseniu   Krajského   súdu   v Trenčíne   z 28.   augusta   2002 č. k. 8 Cob 193/01-248.

Dňa   10.   decembra   2003   najvyšší   súd   oznámil   účastníkom,   že   rozsudok   bude vyhlásený 17. decembra 2003.

Dňa   17.   decembra   2003   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Bol   vyhlásený   rozsudok sp. zn. 1 Obdo 21/02, ktorým sa uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8 Cob 193/01-248 z 28. augusta 2002 zrušilo a vec sa vrátila tomuto súdu na ďalšie konanie.

Dňa 18. marca 2004 bol okresnému súdu doručený spis.Dňa 19.   marca 2004 okresný   súd   doručoval   účastníkom   rozhodnutie   najvyššieho súdu o dovolaní.

Dňa 19. apríla 2004 bol spis doručený Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie.Dňa 21. apríla 2004 bol určený termín pojednávania na 9. jún 2004.Dňa 21. apríla 2004 Krajský súd v Trenčíne vyžiadal opisy živnostenských listov účastníkov konania.

Dňa   6.   mája   2004   boli   Krajskému   súdu   v Trenčíne   doručené   výpisy   zo živnostenského registra.

Dňa 9. júna 2004 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci boli prítomní). Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania.

Dňa 15. júla 2004 bolo Krajskému súdu v Trenčíne doručené cestou okresného súdu vyjadrenie žalobcu, ktoré bolo doručené okresnému súdu 9. júla 2004.

Dňa 11. augusta 2004 došiel Krajskému súdu v Trenčíne návrh právneho zástupcu žalobcu na doplnenie dôkazov.

Dňa   8.   septembra   2004   Krajský   súd   v Trenčíne   vytýčil   termín   pojednávania na 6. október 2004.

Na základe uvedeného ústavný súd zistil, že postupom okresného súdu a Krajského súdu   v Trenčíne   došlo   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   na   konanie   bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Prieťahy, ktoré ústavný súd pripočítal na ťarchu okresného súdu sú aj z dôvodu straty podania žalobcu. Zo spisu vyplýva, že v období od 8. októbra 2001 (dátum doručenia podania žalobcu okresnému súdu) do 17. decembra 2003   (rozhodnutie   najvyššieho   súdu   o dovolaní),   okresný   súd   nekonal   25   mesiacov. Keby nedošlo k strate podania žalobcu zo spisu, nemuselo dôjsť k dovolaciemu konaniu. Táto fáza konania by sa nemusela uskutočniť.

Ústavný súd skúmal aj postup v konaní Krajského súdu v Trenčíne, ktorý sťažovateľ namietal.   V tejto   súvislosti   je   potrebné   zdôrazniť,   že   vo   veci   konali   dva   krajské   súdy (z dôvodu reorganizácie súdov). V období od 17. februára 1995 do 22. januára 1997 konal Krajský   súd   v Banskej   Bystrici,   ktorého   postup   ústavný   súd   viazaný   petitom   návrhu neskúmal. V období od 30. novembra 2001 do 28. augusta 2002 a v období od 19. marca 2004 dosiaľ vo veci koná Krajský súd v Trenčíne. Aj postup tohto súdu je potrebné posúdiť v kontexte celého konania, ktoré trvá už 10 rokov a má znaky prieťahov, a tým aj porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže   k porušeniu   označených   práv   došlo   nekonaním   okresného   súdu   vo   veci vedenej pod sp. zn. 14 Cb 379/94 a Krajského súdu v Trenčíne vo veci vedenej pod sp. zn. 8 Cob 193/01, ústavný súd obom súdom prikázal konať bez zbytočných prieťahov, hoci v súčasnosti vo veci koná Krajský súd v Trenčíne, ale nie je vylúčené, že vo veci bude konať aj súd prvého stupňa.

Sťažovateľ   si   uplatnil   primerané   finančné   zadosťučinenie   spolu   vo   výške 1 000 000 Sk. Svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tak,   že   nekonaním   okresného   súdu   a   Krajského   súdu   v   Trenčíne   je   sťažovateľ   v stave právnej neistoty, doteraz sa nevedel domôcť legálnou cestou svojich práv, jeho osobný a rodinný život bol vystavený psychickej traume a jeho postavenie ako podnikateľského subjektu značne utrpelo.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľa a vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 14 Cb 379/94 a na Krajskom   súde   v Trenčíne   pod   sp.   zn.   8   Cob   193/01   a   prikázal   okresnému   súdu a Krajskému súdu v Trenčíne, ktoré jeho práva porušili, aby vo veci konali bez zbytočných prieťahov. Dovŕšením opatrení smerujúcich zo strany ústavného súdu k odstráneniu stavu právnej   neistoty   bolo   i priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vo   výške 20 000 Sk od okresného súdu a vo výške 15 000 Sk od Krajského súdu v Trenčíne. Ústavný súd vzal do úvahy predmet sporu, jeho zložitosť a dĺžku jeho trvania. Výšku zadosťučinenia stanovil   ústavný   súd   najmä   s ohľadom   na   zistené   obdobie   nečinnosti   okresného   súdu a Krajského   súdu   v   Trenčíne   a na   vyššie   uvedené   kritériá   riešenia   zisteného   porušenia základných práv, pričom vychádzal z predmetného spisu okresného súdu a spisu Krajského súdu v Trenčíne.

Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel.

Právny zástupca si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia podľa ustanovenia § 13 ods. 1 a § 16 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“) za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a napísanie sťažnosti), pričom za jeden úkon si uplatnil odmenu vo výške 4 533 Sk a režijný paušál vo výške 136 Sk, čo spolu predstavuje sumu 9 344 Sk.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o trovách   požadovaných   právnym   zástupcom sťažovateľa vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný   súd   môže   v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konaní uznesením   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ bol sčasti vo veci úspešný, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom a Krajským súdom v Trenčíne.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 8 citovanej vyhlášky, ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna tretina výpočtového základu.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením, ktoré predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2003 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 13 602 Sk. Ústavný súd priznal odmenu za dva úkony právnej pomoci, a to prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady a napísanie sťažnosti. Podľa takto určených kritérií sú trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci po zaokrúhlení podľa § 25 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. vo výške 9 340 Sk (odmena za jeden úkon je 4 534 Sk plus režijný paušál 136 Sk za každý úkon), ktoré ústavný súd zaviazal uhradiť oboch účastníkov konania, a to okresný súd vo výške 6 000 Sk a Krajský súd v Trenčíne vo výške 3 340 Sk, do dvoch mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   rozhodnutia   na   účet   právneho   zástupcu   sťažovateľa (bod 5 výroku nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. októbra 2004