znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 237/03-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. októbra 2003   predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   H.,   bytom   K.,   zastúpenej   advokátom JUDr. R. Ž., Advokátska kancelária, K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   v Rimavskej   Sobote   v konaní vedenom pod sp. zn. D 198/99, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. H.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2003   doručená   sťažnosť   M.   H.,   bytom   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátom   JUDr.   R.   Ž.,   Advokátska   kancelária,   K.,   ktorou   namieta   porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu v Rimavskej   Sobote   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. D 198/99.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uvádza,   že   podáva   sťažnosť   na   postup okresného súdu v dedičskej veci vedenej po nebohom T. K., ktorý mal vo vlastníctve viacero nehnuteľností. Podľa tvrdenia sťažovateľky dedičská vec nie je do dnešného dňa   skončená   aj   napriek   tomu,   že   vo   veci   poskytujú   dedičia   náležitú   súčinnosť. Nápravu sa snažila sťažovateľka dosiahnuť tým, že jej právni zástupcovia vyzývali konajúcu   notárku   na   konanie   v predmetnej   veci.   Naviac   1.   júla   2003   napísala   aj sťažnosť   predsedovi   okresného   súdu,   v ktorej   žiadala,   aby   sa   vo   veci   konalo. Postupom okresného súdu sa sťažovateľka nachádza v stave právnej neistoty, vážne sa zhoršili   jej   rodinné   vzťahy   a   trpí   aj   po   stránke   zdravotnej   a   psychickej. Na vybavovanie veci vynaložila podľa jej tvrdenia aj nemalé finančné prostriedky.

Výzvou   z   3.   septembra   2003   ústavný   súd   vyzval   právneho   zástupcu sťažovateľa, aby upresnil petit a aby uviedol, či sťažovateľka podala návrh na odňatie poverenia notárovi ako súdnemu komisárovi alebo či sa sťažovala na notára podľa zákona Slovenskej   národnej   rady   č.   323/1992 Zb.   o notároch   a notárskej   činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Notársky poriadok“). V odpovedi doručenej ústavnému súdu 16. septembra 2003 právny zástupca uviedol, že sťažovateľka sa sťažovala na okresnom súde sťažnosťou z 1. júla 2003, a petit sťažnosti upresnil v tom zmysle, že prieťahy boli v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D 198/99 spôsobené konaním notárky ako súdnej komisárky.

Podľa sťažovateľky bolo konaním okresného súdu porušené jej základné právo na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   tým, že v danej dedičskej veci nie je do dnešného dňa právoplatne rozhodnuté.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   navrhla,   aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Rimavskej Sobote v konaní vedenom pod sp. zn. D 198/99 porušil právo M. H., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   M.   H.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   Sk   50.000,- (slovom päťdesiattisíc korún slovenských), ktoré je povinný Okresný súd v Rimavskej Sobote zaplatiť do 2 mesiacov po právoplatnosti nálezu.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu v Rimavskej Sobote pôsobiť vo veci ďalšie prieťahy.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu v Rimavskej Sobote vo veci konať.“

Sťažovateľka   taktiež   žiadala   ústavný   súd   o   priznanie   úhrady   trov   právneho zastúpenia.

Ústavný súd vyzval okresný súd na zaslanie predmetného súdneho spisu. Spis okresného súdu bol doručený ústavnému súdu 10. októbra 2003 spolu s vyjadrením predsedu okresného súdu. Vo vyjadrení predsedu okresného súdu sa uvádza, že ide o dedičskú vec, v ktorej sú účastníkmi konania 22 dedičia, preto nebolo ani možné vec zo strany notárky prejednať a predložiť návrh uznesenia okresnému súdu po prvom pojednávaní, a to aj vzhľadom na tú okolnosť, že všetci dedičia sa ani nedostavili na   pojednávanie   k notárke.   Okrem   toho   bol   ustanovený   opatrovník   dedičovi na neznámom mieste. Súdna komisárka predložila okresnému súdu návrh uznesenia 31. decembra 2002 s tým, aby okresný súd vo veci rozhodol. Bolo potrebné zisťovať pobyt účastníkov dedičského konania. Po doplnení konania súdna komisárka zaslala súdu návrh uznesenia a okresný súd vo veci rozhodol 28. augusta 2003. Vec však nie je právoplatne skončená, pretože sťažovateľka, ako aj ďalšie dve účastníčky konania podali   proti   uzneseniu   odvolanie.   Podľa   názoru   predsedu   okresného   súdu   ide o   náročnú   vec,   kde   notárka   žiadala   množstvo   údajov   a   dokladov   z katastra nehnuteľností a jednala s 22 dedičmi, a preto nedošlo k prieťahom zo strany súdnej komisárky a ani zo strany konajúcej sudkyne.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným   dôkazom.   Verejnosť   možno   vylúčiť   len   v prípadoch   ustanovených zákonom.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   tejto   časti   sťažnosti   sťažovateľky podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   skúmal,   či   v danom   prípade   nejde o nedostatok právomoci ústavného súdu. Ústavný súd stabilne judikoval, že do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne (I. ÚS 24/00, III. ÚS 53/02). V nadväznosti na to je však nutné s ohľadom na okolnosti daného prípadu zdôrazniť, že aj taký zásah podlieha princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu a je preto podmienený tým, že zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne konanie všeobecného súdu nie je napraviteľné účinným procesným prostriedkom alebo postupom nadriadeného alebo inštančne vyššieho stupňa všeobecného súdu.

Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) súd poverí notára, aby ako súdny komisár prejednal dedičstvo, a v prípadoch, keď sú splnené podmienky uvedené v § 175zca, vydal   osvedčenie   o   dedičstve.   Poverenie   môže   súd   dodatočne   meniť.   Poverenie a zmena poverenia sú voči súdnemu komisárovi účinné, len čo mu ich súd oznámil. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd môže notárovi odňať poverenie. Podmienky, za ktorých súd môže odňať notárovi poverenie, sú ustanovené v § 175zb OSP.

Podľa   § 175zb   OSP súd môže odňať vec poverenému notárovi, ak napriek predchádzajúcemu   upozorneniu   spôsobí   zbytočné   prieťahy   v súdnom   konaní.   Súd potom poverí úkonmi v konaní o dedičstve iného notára podľa rozvrhu práce. Návrh na odňatie poverenia notárovi ako súdnemu komisárovi možno považovať za účinný prostriedok nápravy, pretože na základe tohto odňatia poverenia môže byť poverený úkonmi súdneho komisára iný notár, ak doterajší notár spôsoboval v konaní zbytočné prieťahy.   O odňatí   poverenia   notárovi   rozhoduje   súd   na základe   návrhu účastníka dedičského konania.

V danom prípade sa sťažovateľka listom z 1. júla 2003, teda 2 týždne pred podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu,   sťažovala   na   prieťahy   spôsobené   okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. D 198/99, avšak nenavrhla odňatie poverenia konajúcej notárke JUDr. J. A., Notársky úrad, R. S., v dedičskej veci vedenej pod sp. zn. Dnot 89/99 a ani sa na postup notárky nesťažovala na Notárskej komore Slovenskej republiky podľa Notárskeho poriadku. Vzhľadom na to, že postup podľa § 38 ods. 1 v spojení   s   §   175zb   OSP možno   považovať za   účinný prostriedok   nápravy,   ktorý zákon   poskytuje   sťažovateľke,   v dôsledku   nevyužitia   tohto   postupu   nie   je   daná právomoc ústavného súdu na konanie o tejto ústavnej sťažnosti. Právomoc ústavného súdu je daná až vtedy, keď sú vyčerpané všetky prostriedky nápravy, ktoré zákon sťažovateľke na ochranu jej základných práv účinne poskytuje.

V sťažnosti   sťažovateľka   namietala   aj   porušenie   svojho   základného   práva na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd.   V petite   sťažnosti   však   navrhla   vysloviť   iba porušenie čl. 48 ods. 2. ústavy. Vzhľadom na to, že ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona   o   ústavnom   súde   viazaný   petitom   sťažnosti,   zaoberal   sa   ústavný   súd   iba porušením čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   zistil   účinný   prostriedok   ochrany,   ktorý   predstavuje   postup v zmysle § 38 ods. 1 v spojení s § 175zb OSP spôsobilý poskytnúť súdnu ochranu základného   práva   sťažovateľky,   ktorého   porušenie   namieta,   a preto   je   vylúčená právomoc ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2003