SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 235/2023-23
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č. k. 1 C 60/2018 z 26. apríla 2021 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Ústavnému súdu bolo 2. augusta 2021 doručené podanie sťažovateľa označené ako „Sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces v súvislosti s podaním zo 6. augusta 2018. Zo sťažnosti bolo možné ďalej vyvodiť, že toto podanie malo byť návrhom na obnovu konania, zrejme vedeného na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 9 C 361/2014. Zároveň ale v tomto smere sťažovateľ uviedol, že toto podanie podal ešte pred ukončením konania sp. zn. 1 C 60/2018, zrejme tiež vedeného na Okresnom súde Rožňava.
2. Vzhľadom na to, že podanie sťažovateľa neobsahovalo všetky potrebné náležitosti, ústavný súd vyzval sťažovateľa na ich doplnenie.
3. Z doplnenia ústavnej sťažnosti možno vyvodiť nasledovný skutkový stav: Sťažovateľ podal 6. augusta 2018 okresnému súdu návrh na obnovu konania vedeného pod sp. zn. 9 C 361/2014 o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci. Toto konanie o obnovu konania bolo vedené pod sp. zn. 1 C 60/2018. Počas tohto konania o obnove konania podal sťažovateľ 27. augusta 2019 na okresnom súde ďalší návrh na obnovu toho istého konania. Okresný súd tento návrh nezaevidoval ako nové konanie o obnovu konania a podanie nedostalo novú vlastnú spisovú značku, ale toto podanie pripojil do prebiehajúceho konania o obnove konania vedeného pod sp. zn. 1 C 60/2018. Obsahom tohto druhého návrhu na obnovu konania bolo predloženie nového „dôkazu“, ktorým malo byť rozhodnutie ústavného súdu č. k. II. US 453/2018.
4. Okresný súd Rožňava návrh na obnovu konania rozsudkom z 26. apríla 2021 zamietol. V odôvodnení sa vysporiadal aj s argumentáciou sťažovateľa v podaní z 27. augusta 2019. Okresný súd uviedol, že sťažovateľ ako žalobca nepreukázal jediný zákonný dôvod, pre ktorý by mal byť tento rozsudok spochybnený a pre ktorý by sa malo o tomto konaní znovu konať. Taktiež súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobca mal možnosť podať riadny opravný prostriedok voči predmetnému rozsudku, čo však nevyužil, v dôsledku čoho rozsudok nadobudol právoplatnosť. Z predložených uznesení ústavného súdu žalobcom č. k. II. ÚS 698/2017-13 z 10. novembra 2017 a II. ÚS 453/2018-28 z 26. septembra 2018 nevyplývajú skutočnosti, ktoré by mali byť dôvodom prípustnosti žaloby o obnovu konania, pretože v týchto uzneseniach sa neuvádzajú nové skutočnosti, ktoré by privodili priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre žalobcu. Taktiež súd konštatuje, že predložené uznesenia ústavného súdu neosvedčujú žiaden dôvod, pre ktoré by malo byť obnovené konanie vo veci sp. zn. 9 C 361/2014. Navyše, obe rozhodnutia boli odmietajúce vo vzťahu k sťažnosti, teda boli vydané v neprospech žalobcu. V neposlednom rade súd poukazuje na rozsiahle a opakované vyjadrenia žalobcu, ktoré sú jednak zmätočné, nezrozumiteľné, vyplývajú z nich len invektívy a napádania rozhodnutí súdu, ako aj invektívy proti sudcom. V rozsiahlych písomných podaniach žalobcu nie sú uvedené žiadne skutočnosti a dôkazy, ktoré bez svojej viny žalobca nemohol použiť v pôvodnom konaní, dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a ktoré by mohli privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Podania žalobcu sú značne nezrozumiteľné a vecne bezobsažné a nie je žalobcom predložený žiaden zákonný dôvod na vydanie rozhodnutia o povolení obnovy konania.
5. Sťažovateľ teda svoju sťažnosť smeruje proti postupu okresného súdu, ktorý druhý návrh na obnovu konania z 27. augusta 2019 nezaregistroval ako nové konanie, ale pripojil ho k prebiehajúcemu súdnemu konaniu o obnove konania, keďže smerovalo proti tomu istému rozsudku. O tomto podaní bolo rozhodnuté napadnutým rozsudkom.
6. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ namieta porušenie svojho práva na súdnu ochranu tým, že nové podanie návrhu na obnovu konania z 27. augusta 2019 okresný súd nezaregistroval ako nové podanie, ktoré malo mať vlastnú spisovú značku, a tým o nej nerozhodoval zákonný sudca. Týmto postupom a rozhodnutím o ňom nebola vec ani riadne verejne prerokovaná a rozsudok nebol vyhlásený verejne. Podľa sťažovateľa má v tomto konaní ústavný súd možnosť vydať prelomové rozhodnutie, pretože na Okresnom súde Rožňava má ísť o tretie takéto pochybenie. Okresný súd podľa sťažovateľa postupoval nesprávne, ak argumentoval tým, že by vznikla prekážka litispendencie. Sťažovateľ navrhuje rozhodnúť o porušení jeho práv a zakázať súdom spájať podania.
II.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
7. Ústavný súd sa najskôr zaoberal tým, či ústavná sťažnosť sťažovateľa je prípustná. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ napáda rozsudok okresného súdu, ktorým súd zamietol návrh na obnovu konania. V rámci tohto konania napáda to, že jeho druhý návrh na obnovu konania podaný počas už prebiehajúceho konania o obnovu konania týkajúceho sa toho istého rozsudku súd neposudzoval ako samostatný návrh v rámci samostatného konania, ale ho pripojil do už prebiehajúceho konania sp. zn. 1 C 60/2018.
8. K tomu treba uviesť, že sťažovateľ, pokiaľ z určitého dôvodu s rozsudkom súdu o jeho podaní (návrhu) nesúhlasí, môže podať voči tomuto rozsudku odvolanie (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V odvolaní môže odvolací súd namietané vady posúdiť a o nich rozhodnúť v rámci sústavy všeobecného súdnictva.
9. Podľa § 132 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“) ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd. Vzhľadom na to, že sťažovateľ buď nepodal odvolanie alebo ho podal a nebolo o ňom ešte rozhodnuté, ústavná sťažnosť sťažovateľa nie je prípustná.
10. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde odmietol pre jej neprípustnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. mája 2023
Robert Šorl
predseda senátu