znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 235/2016-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Mariannou Lechmanovou,Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnuochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdnekonanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôduznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2 To 123/13-308 zo 16. januára 2014a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Tdo 45/2014z 22. augusta 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola25. novembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušeniezákladného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajskéhosúdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. 2 To 123/13-308 zo 16. januára 2014a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)sp. zn. 5 Tdo 45/2014 z 22. augusta 2014.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súduBrezno (ďalej len „okresný súd“) uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1a ods. 2 písm. d) Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom porušovaniadomovej slobody podľa § 194 ods. 1 a 2 písm. b) a ods. 3 písm. a) Trestného zákona, za čomu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov. Namietanýmuznesením krajský súd zamietol odvolanie sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu. Protiuzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, ktoré najvyšší súd odmietol.

Sťažovateľ namietal, že konajúce súdy rozhodli iba na základe svedeckej výpovedesvedkov ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, ktoré považuje za nepravdivé, pričomtvrdí, že skutok, za ktorý bol uznaný vinným, nespáchal. Krajskému súdu sťažovateľ vyčítaodmietnutie vypočutia svedka, ktorého sťažovateľ navrhol odvolaciemu súduvypočuť počas verejného zasadnutia o jeho odvolaní 16. januára 2014. Rovnako tak vytýkaokresnému súdu nepredvolanie ním navrhovanej svedkyne a rozporuje tiež„mentálne schopnosti“svedkov, ktorí ho z trestnej činnosti usvedčovali, čím argumentujenedôveryhodnosť usvedčujúcich dôkazov. Sťažovateľ poukázal aj na neodstránenierozporov vo svedeckých výpovediach, ako aj na nezákonný postup príslušníkov Policajnéhozboru pri jeho zadržaní. Podľa názoru sťažovateľa mala byť v jeho prípade uplatnenákonajúcimi súdmi zásada„in dubio pro reo“, keďže jeho vina nebola preukázanábez pochybností.

V závere svojej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil„nezákonnosť“namietaných rozhodnutí všeobecných súdov a aby:

„1. zrušil uznesenie najvyššieho súdu SR č. k. 5Tdo 45/2014 zo dňa 22.8.2014 a boli použité ustanovenia podľa § 321 ods. 1 písm. g, i, Tr. por. a boli vykonané zákonným spôsobom.

2. podľa § 386 ods. 1 Tr. por. Najvyšší súd SR vyslovil svojim rozhodnutím, že napadnutým uznesením krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2 To 123/2013 zo dňa 16.1.2014 bol porušený zákon v ustanovení § 319 Tr. por. a v konaní ktoré mu predchádzalo a to ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a to v neprospech odsúdeného...

3. podľa § 386 ods. 2 Tr. por. uznesenie krajského súdu v B. Bystrici č. k. 2To/123/13 zo dňa 16.1.2014 a rozsudok okresného súdu v Brezne č. k. 3T 25/2011 zo dňa 21.10.013 zrušil vo výroku o vine a treste.

4. podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal okresnému súdu Brezno, aby vec znova v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.“

Ústavnému súdu bolo 22. februára 2016 doručené podanie nazvané ako„doplnenie sťažnosti“vypracované advokátkou ⬛⬛⬛⬛, ktorá týmtopodaním oznámila ústavnému súdu, že rozhodnutím Centra právnej pomoci, KancelárieBanská Bystrica sp. zn. 4 N 399/2016-KaBB z 27. januára 2016 bol sťažovateľovi priznanýnárok na poskytovanie právnej pomoci, a zároveň predložila plnú moc na zastupovaniesťažovateľa v konaní pred ústavným súdom z 11. februára 2016.

V ďalšom právna zástupkyňa sťažovateľa zosumarizovala dôvody sťažovateľompodanej ústavnej sťažnosti v rozsahu zodpovedajúcom sťažnostným námietkam uvedenýmuž v sťažnosti sťažovateľa doručenej ústavnému súdu 25. novembra 2014 a poukázalana ústavnú neudržateľnosť a arbitrárnosť namietaného uznesenia krajského súdu. V záveresvojho podania navrhla, aby ústavný súd„po vykonaní dokazovania rozhodol svojim nálezom tak, ako to navrhol sťažovateľ“, a zároveň navrhla„aby rozhodol aj o trovách právneho zastupovania sťažovateľa pod novým bodom 4.)“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákonneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, čidôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)zástupca.

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhomna začatie konania. Ústavný súd môže prijať na ďalšie konanie len taký návrh na začatiekonania, ktorý obsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde.

Z hľadiska predbežného prerokovania sťažnosti je podstatný najmä § 20 ods. 3zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konaniaokrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhomna začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorejsťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde),čím zároveň vymedzí rozsah predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavkyna poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom,čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktoréhooznačil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľzastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že text uvedený mimo petitupokladá za súčasť odôvodnenia sťažnosti, ktorý nemôže doplniť petit (I. ÚS 316/09,I. ÚS 8/2011, II. ÚS 103/08, II. ÚS 154/09, III. ÚS 235/05, IV. ÚS 174/2011).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti v prvom rade konštatuje, žesťažovateľ je v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátom, ktorý je v súlade § 18ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinnýdôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmyklienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnejslužby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilévyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to plnenézákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovenénáležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05,III. ÚS 236/07, IV. ÚS 267/08).

V odôvodnení sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľom 25. novembra 2014sťažovateľ namieta postup konajúcich súdov a orgánov činných v trestnom konaní, avšakv petite sťažnosti označuje ako porušovateľa svojich práv iba najvyšší súd, proti ktorémuvšak žiadna argumentácia nesmeruje. Navyše, petitom sa sťažovateľ domáha rozhodnutípodľa ustanovení Trestného poriadku, čo však nie je v právomoci ústavného súdu. Sťažnosťpôsobí zmätočne a nezrozumiteľne, pričom pre ústavný súd bolo problematickéjednoznačne ustáliť predmet námietok, ako aj subjekty, voči ktorým sťažnosť smeruje.Tieto nedostatky spočívajúce v zmätočnosti podania neodstránila ani právnazástupkyňa sťažovateľa svojím doplňujúcim podaním doručeným ústavnému súdu22. februára 2016. Právna zástupkyňa sťažovateľa v doplnení sťažnosti v časti II„Porušené základné právo alebo sloboda“uvádza, že sťažovateľ vymedzil porušenie svojhozákladného práva alebo slobody„v bode III. svojej sťažnosti zo dňa 26.11.2014, a to konkrétne na strane 4 a 5 svojej sťažnosti“. Z obsahu prvotnej sťažnosti sťažovateľa jezrejmé, že táto je z 21. novembra 2014, doručená bola ústavnému súdu 25. novembra 2014a bod III neobsahuje. Na stranách 4 a 5 sťažnosti sťažovateľ nijako konkrétne nevymedzujeporušenie svojich základných práv alebo práv, iba popisuje rozpory vo svedeckýchvýpovediach a nesprávnosť v postupe orgánov činných v trestnom konaní v rámciprípravného konania. Vo vzťahu k petitu sťažnosti právna zástupkyňa v celom rozsahupoukázala na petit formulovaný sťažovateľom v jeho prvotnom podaní z 21. novembra 2014a navrhla v jeho intenciách rozhodnúť.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľav predloženom znení nemožno považovať za kvalifikovanú sťažnosť, ktorú by ústavný súdmohol prijať po jej predbežnom prerokovaní na ďalšie konanie. Neobsahuje jasnýa zrozumiteľný petit ako východisko pre rozhodnutie ústavného súdu, čo je jednouzo všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa § 20ods. 1 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd pritom opakovane zdôrazňuje, že taký rozsahnedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie jepovinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právnehozastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačnevyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaníúčastníkov konania (IV. ÚS 409/04). Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osobypráva znalé (napr. advokáta).

Ústavný súd už v tomto rozhodnutí zdôraznil, že pre posúdenie návrhu na začatiekonania je rozhodujúce, ako sťažovateľ, resp. jeho právny zástupca vymedzí predmetkonania v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite, preto ústavný súd v rámci predbežnéhoprerokovania sťažnosti pri posudzovaní, či návrh obsahuje zákonom predpísané náležitosti,mohol vychádzať iba zo sťažovateľom formulovaného petitu. Ústavný súd s poukazomna uvedené konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký nedostatok náležitostí predpísanýchzákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konaniapred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnomprerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že s ohľadom na obsah odôvodneniasťažnosti, ktorý je primárne orientovaný na skutkové otázky trestnej veci sťažovateľa, akoaj s ohľadom na petit sťažnosti, ktorým sťažovateľ napáda iba rozhodnutie najvyššiehosúdu, voči ktorému však nesmeruje žiadna z jeho sťažnostných námietok, by bolo možnésťažnosť aj v prípade, ak by obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti, odmietnuťako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2016