znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 235/2012-41

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   12.   septembra   2012 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti D., s. r. o., Š., zastúpenej advokátom JUDr. J. G.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 116/07 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   obchodnej   spoločnosti   D.,   s.   r.   o.,   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 116/07   p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 116/07 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti D., s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Dunajská Streda p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Dunajská Streda j e   p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti D., s. r. o., trovy konania v sume 323,50 € (slovom tristodvadsaťtri eur a päťdesiat centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. J. G., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením sp. zn. III. ÚS   235/2012   z   13.   júna   2012   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   obchodnej spoločnosti D., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 116/07.

Predsedníčka   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadrila k sťažnosti   podaním   sp.   zn.   Spr   587/2012   doručeným   ústavnému   súdu   27.   júla   2012, v ktorom ku skutkovej a právnej zložitosti sporu uviedla:

„Navrhovateľ   sa   svojím   návrhom   domáhal   zaplatenia   faktúr,   ktorými   účtoval odporcovi   dodávku   pitnej   vody   z   verejného   vodovodu   a   odvádzanie   odpadovej   vody (stočné), keďže tieto faktúry odporcom uhradené neboli. Z tohto pohľadu by vec právne ani skutkovo zložitá nebola. V priebehu konania odporca spochybnil správnosť vyúčtovania dodávky pitnej vody. Namietal, že suma vodomerom načítaná sa nezhoduje so skutočnou spotrebou pitnej vody jeho firmou. Namietal, že je to v rozpore so zmluvou o dodávky pitnej vody a odvode stočného. Namietal, že celé roky platil vo faktúrach viac ako mali. Sám s odbornými firmami začal pátranie po príčine tak veľkej spotreby a zistil, že za hranicami pozemkov   areálu   amfiteátra,   v   opustených   záhradách   je   výtoková   rúra,   z   ktorej nekontrolovateľne vytekala pitná voda. Uvedené zistenia oznámil aj polícii a bolo začaté trestné stíhanie proti neznámemu páchateľovi. Následne podal aj vzájomný návrh, ktorým sa domáhal o zaplatenie 519.908,- Sk. Tvrdil totiž, že navrhovateľ sa obohatil o túto sumu, lebo nepostupoval korektne, pričom bolo zistené, že nejde o odber vnútorný, v rámci areálu amfiteátra, ale o odber nelegálny mimo areálu amfiteátra. Svoj nárok si uplatňuje, keď tvrdí,   že   navrhovateľ   mu   účtoval   neúmerne   vysokú   spotrebu.   Navrhol   aj   znalecké dokazovanie, tiež preskúmanie vodomeru. V dôsledku všetkých týchto argumentácii odporcu už   nemožno   hovoriť   o   skutkovo   jednoduchej   veci   ale   o   veci   skutkovo   zložitej,   lebo   si vyžadovala   rozsiahle   dokazovanie   listinami   o   dodávkach   z   rôznych,   pomerne   dlhých časových období ako aj znalecké dokazovanie aj doplnenie znaleckého dokazovania. Preto bolo a je potrebné vysporiadať sa so všetkými týmito námietkami a zisteniami odporcu. Naviac pre postupné zámeny účastníkov na strane navrhovateľa, v dôsledku opakovaného postupovania pohľadávky, sa vec stala aj právne zložitou, keď žalobcom o zaplatenie bola pôvodne B. a voči nej odporca smeroval aj svoj vzájomný návrh o vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom momentálne je už účastníkom na strane navrhovateľa iný účastník, ale je tu vzájomný návrh odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý podal voči v. Vzhľadom na uvedené, som toho názoru, že táto vec postupne sa stala skutkovo ako aj právne zložitou...“

Súčasťou vyjadrenia bola chronológia procesných úkonov okresného súdu, z ktorej okrem iného vyplýva:

«- dňa 4. 9. 2006 bol na súd podaný návrh, ktorý bol zapísaný do registra Rob pod sp. zn. 5 Rob 434/2006,

- dňa 8. 9. 2006 úprava VSÚ - výzva na zaplatenie súdneho poplatku a výzva na predloženie plnej moci na zastupovanie, úprava realizovaná dňa 17. 10. 2006...

- dňa 20. 11. 2006 úprava VSÚ - opätovná výzva na predloženie plnej moci... - plná moc zaslaná dňa 07. 12. 2006,

- dňa 23. 01. 2007 vydaný platobný rozkaz... dňa 12. 02. 2007 odporca podal odpor proti platobnému rozkazu...

- dňa 30. 4. 2007... - výzva na zaplatenie súdneho poplatku za odpor... dňa 28. 5. 2007 podané odvolanie odporcom proti uzneseniu o zaplatení súdneho poplatku + žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- dňa 28. 5. 2007... spis zaevidovaný v registri Cb pod sp. zn. 5 Cb/116/2007,

- dňa 6. 6. 2007 úprava sudcu - výzva o stave trestného konania uvádzaného v odpore odporcu + predloženie spisu VSÚ na rozhodnutie o návrhu odporcu o oslobodenie od súdnych poplatkov - úprava realizovaná dňa 18. 06. 2007, dňa 27. 6. 2007 OR PZ zaslalo spisový materiál,

- dňa 13. 8. 2007 vydané uznesenie o priznaní oslobodenia odporcu od súdnych poplatkov, úprava realizovaná dňa 20. 08. 2007...

- dňa 23. 10. 2007 určenie termínu pojednávania na deň 22. 01. 2008...

- dňa 18. 01. 2008 bola na súd doručená žiadosť odporcu o odročenie pojednávania vytýčeného   na   deň   22.   01.   2008   z   dôvodu   práceneschopnosti   konateľky,   pripojené potvrdenie od lekára

-   dňa   22.   01.   2008   pojednávanie   odročené   na   12.   2.   2008   z   dôvodu práceneschopnosti   konateľky   odporcu,   pričom   sa   nedostavil   ani   navrhovateľ   ani   jeho právny zástupca, dňa 11. 02. 2008 odporca zaslal na súd vzájomný návrh označený ako vznesenie a uplatnenie pohľadávky a domáhal sa ním o zaplatenie 519.908,- Sk,

- dňa 12. 02. 2008 pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom doručenia vzájomného návrhu odporcu navrhovateľovi na vyjadrenie...

-   dňa   13.   02.   2008   úprava   sudcu   na   výzvu   pre   odporcu   na   zaplatenie   súdneho poplatku zo vzájomného návrhu... dňa 26. 2. 2008 podaná žiadosť odporcu o oslobodenie od súdnych poplatkov...

-   dňa   28.   3.   2008   VSÚ   vydal   uznesenie   o   priznaní   oslobodenia   od   súdnych poplatkov...

- dňa 22. 4. 2008 sudca určil termín pojednávania na deň 04. 09. 2008...

- dňa 4. 9. 2008... pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že právnemu zástupcovi navrhovateľa bola uložená povinnosť predložiť rozpis vyúčtovaných odberov za predchádzajúce   roky,   zástupcovi   odporcu   povinnosť   doložiť   kópiu   pozemkovej   mapy, kolaudačné rozhodnutia, aby bolo možné vyžiadať si spis o kolaudačnom rozhodnutí od príslušného úradu, bola určená lehota na predloženie do 20. 09. 2008...

- dňa 31. 10. 2008 súd nariadil znalecké dokazovanie o stanovenie ročnej spotreby vody,   či   množstvo   účtované   zodpovedalo   rozsahu   používaných   zariadení   v   objekte, porovnanie   množstva   v   roku   2005   s   rokmi   1995   až   2004...   účastníkom   bola   uložená povinnosť zaplatiť preddavok na trovy dôkazu... dňa 10. 11. 2008 bola na súd doručená žiadosť odporcu o oslobodenie od preddavku na trovy dôkazu, ustanovený súdny znalec dňa 18.   11.   2008   podal   odvolanie   proti   uzneseniu   s   tým,   že   nie   je   oprávnený   na   podanie znaleckého posudku v zmysle uznesenia,

- dňa 21. 11. 2008 súd do konania pribral iného znalca... znalecký posudok na súd predložil dňa 31. 01. 2009,

-   dňa   9.   2.   2009   sudca   dal   úpravu   na   doručenie   znaleckého   posudku   právnym zástupcom účastníkov konania na vyjadrenie do 28. 2. 2009... Odporca dňa 19. 2. 2009 zaslal vyjadrenie k znaleckému posudku...

- dňa 9. 3. 2009 sudca určil termín pojednávania na deň 28. 04. 2009... VSU dňa 11. 3. 2009 vypracoval uznesenie o priznaní odmeny znalcovi...

- dňa 28. 4. 2009... súd vypočul zástupcov účastníkov konania a pojednávanie bolo odročené s tým, že spis bude vrátený znalcovi, aby sa vyjadril, či v rámci ohliadky zistil ďalšie vodomery, či je možné zistiť či ide o vodomery legálne namontované navrhovateľom alebo boli osadené nečierno a tiež, aby sa vyjadril ako dospel k vyčíslenému množstvu spotreby

-   dňa   28.   4.   2009   súd   nariadil   doplňujúce   znalecké   dokazovanie...   doplňujúci znalecký posudok bol vypracovaný 24. 6. 2009 a na súd doručený 29. 6. 2009...

- dňa 6. 10. 2009 úprava sudcu, aby navrhovateľ predložil všetky zmluvy o dodávke vody a odvádzania odpadových vôd...

- dňa 23. 12. 2009 úprava sudcu na doručenie podkladov zaslaných navrhovateľom na vyjadrenie sa odporcovi...

- dňa 20. 1. 2010 úprava sudcu na vydanie výzvy na vyjadrenie sa, či bol daný súhlas právneho predchodcu navrhovateľa pre viac nehnuteľností podľa § 10 ods. 3/ vyhl., nech uvedie   výrobcov   a   dodávateľov   elektromerov   v   rokoch   1979   až   1980   a   žiadosť   na predloženie faktúr pre inú spoločnosť v rozhodnom období...

- dňa 7. 4. 2010 úprava sudcu na vytýčenie termínu pojednávania na deň 07. 05. 2010... odporca dňa 27. 4. 2010 zaslal súdu vyjadrenie, ktoré bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené dňa 30. 04. 2010...

-   dňa   7.   5.   2010   súd   na   pojednávaní   vyhlásil   rozsudok,   písomné   vyhotovenie rozsudku zo súdu bolo vyexpedované 7. 6. 2010. Dňa 23. 6. 2010 odporca proti rozsudku podal odvolanie...

-... spis v období od 24. 08. 2010 do 09. 05. 2011 sa nachádzal na Krajskom súde v Trnave, dňa 31. 3. 2011 Krajský súd... zrušil rozsudok a vec vrátil súdu na ďalšie konanie...

- dňa 01. 07. 2011 úprava sudcu na vytýčenie termínu pojednávania na deň 11. 10. 2011...

- dňa 11. 10. 2011 pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že od pôvodného navrhovateľa   bude   vyžiadané   vyjadrenie   a   na   ďalšie   pojednávanie   bude   predvolaný   aj pribratý súdny znalec...

- dňa 31. 10. 2011 predsedníčka súdu postúpila do spisu podanie odporcu zo dňa 26. 10. 2011 označené ako „vznesenie námietky zaujatosti“, dňa 4. 11. 2011 zákonná sudkyňa... sa vyjadrila   k námietke   zaujatosti   a dňa   9.   11.   2011 dala   pokyn   na predloženie spisu Krajskému súdu   na   rozhodnutie   o   námietke   zaujatosti...   Krajský súd   dňa   15.   11.   2011 rozhodol   o   námietke   zaujatosti   a   zákonnú   sudkyňu   nevylúčil   z   prejednávania a rozhodovania veci...

- dňa 26. 10. 2011 bolo na tunajší súd doručené oznámenie navrhovateľa o zmene veriteľa   a   zároveň   bol   podaný   návrh   na   pripustenie   vstupu   účastníka   na   strane navrhovateľa namiesto doterajšieho navrhovateľa...

- dňa 9. 1. 2012 bolo rozhodnuté o zámene účastníka...

-   dňa   2.   2.   2012   bol   na   súd   doručený   návrh   na   vylúčenie   veci   na   samostatné konanie...

-   dňa   2.   4.   2012   úprava   sudcu   na   urgovanie   dožiadania   o   vypočutie   konateľky odporcu a svedkyne dožiadaným súdom... dňa 12. 4. 2012 súdu bola doručená zápisnica o informatívnom výsluchu,

- dňa 3. 5. 2012 úprava sudcu na vytýčenie termínu pojednávania na deň 26. 06. 2012...

- dňa 26. 6. 2012 pojednávanie bolo odročené na neurčito, vzájomný návrh odporcu bol vylúčený na samostatné konanie, konanie bolo prerušené do právoplatného rozhodnutia o vzájomnom návrhu odporcu. Uznesenie zo súdu bolo vyexpedované 17. 7. 2012...»

Okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení   v   závere   uviedol,   že «Do   dňa   26.   06.   2012 neexistovali žiadne prekážky postupu súdu podľa ust. § 107 a nasl. O. s. p. Dňa 26. 06. 2012   bolo   na   pojednávaní   vydané   uznesenie   o   prerušení   konania   do   právoplatného rozhodnutia   o   vzájomnom   návrhu   odporcu,   ktorý   bol   vylúčený   na   samostatné   konanie. Uznesenie ešte nie je právoplatné...

Prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobil sťažovateľ. Prvé   pojednávanie   vytýčené   na   deň   22.   01.   2008   sa   nemohlo   uskutočniť,   lebo odporca požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti konateľky, pričom odporca mal svojho zástupcu. Nedostavil sa nikto, preto pojednávanie muselo byť odročené. Dňa 12. 02. 2008 druhé pojednávanie muselo byť tiež odročené, lebo odporca deň pred   pojednávaním   doručil   na   súd   vzájomný   návrh,   ktorý   bolo   potrebné   doručiť navrhovateľovi ako účastníkovi, ktorý však na pojednávaní nebol prítomný.

Odporca   vzniesol   námietku   zaujatosti   voči   zákonnej   sudkyni,   ktorá   však   ako   to vyplýva   aj   z   rozhodnutia   nadriadeného   súdu   nebola   dôvodná,   lebo   sudkyňa   vylúčená nebola.   Spis   však   v   dôsledku   vznesenej   námietky   zaujatosti   musel   byť   predložený nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti vznesenej odporcom...

Prieťahy, ktoré boli spôsobné súdom. Podľa môjho názoru súd doteraz vo veci konal plynulé... Nezistila som také obdobie, v ktorom by súd bol nečinný. Súd podľa môjho názoru prieťahy v tejto veci nespôsobil... Ani prieťahy, ktoré boli spôsobené sťažovateľom, nepovažujem za zbytočné... Dĺžka konania je daná rozsahom dokazovania, predmetom konania a to vzhľadom na namietané okolnosti ohľadne platnosti zmluvy, rozsahu dodávky pitnej vody, množstva jej spotreby,   či   nelegálnych   odberných   miest,   dokazovania   potrebného   na   tieto   okolnosti, vrátane   dokazovania   znaleckého   a   doplnenia   znaleckého   dokazovania.   Je   daná   aj opakovanou zámenou účastníkov, o ktorých musí súd rozhodovať skôr, ako by ďalej konal a rozhodoval vo veci samej.

Sťažovateľ uviedol dĺžku trvania prieťahov, ktoré podľa neho spôsobil súd. V tomto smere je nutné uviesť, že jeho argumentácia nie je správna. Navrhovateľ podal návrh, ale pri podaní návrhu súdny poplatok nezaplatil. Bez zaplatenia súdneho poplatku nie je možné v takejto veci ako bola táto vydať platobný rozkaz ani inak konať, len vyzvať navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh. Vo výzve musí byť účastníkovi poskytnutá lehota na jeho zaplatenie. Okrem toho navrhovateľ pri podaní návrh nepredložil plnú moc na zastupovania i keď v návrhu zastupovanie uvádza. Aj uvedený nedostatok bolo potrebné odstrániť a vyzvať na predloženie plnomocenstva a poskytnúť lehotu na jeho predloženie... Uvedené úkony musel súd vykonať, aby mohol v konaní ďalej pokračovať. Nemožno preto hovoriť o zbytočných prieťahoch...

Po podaní odporu proti platobnému rozkazu odporcom taktiež nemožno hovoriť o zbytočných   prieťahoch   súdu,   lebo   podaním   odporu   nebol   zaplatený   súdny   poplatok   za podaný   odpor   zo   strany   odporcu.   Takže   bolo   potrebné   vyzvať   odporcu   na   zaplatenie súdneho poplatku. Aj tu bolo potrebné poskytnúť účastníkovi primeranú lehotu na splnenie tejto povinnosti. Odporca podal žiadosť o oslobodenie, bolo potrebné o tom rozhodnúť. Úkony v tomto smere potrebné boli vykonané a aj realizované v primeranej lehote, takže nejde o zbytočné   prieťahy.   Naviac   bolo   potrebné   skúmať doručenie   cez   poštu,   lebo   sa nevrátila doručenka. Dátum doručenia je pritom dôležitý, pretože súd musí skúmať či odpor proti platobnému rozkazu je alebo nie podaný v zákonom danej lehote. Od toho je závislé potom ďalšie konanie (či odmietnuť ako oneskorene podaný alebo či sa včas podaným odporom platobný rozkaz zrušil ). Za zbytočné prieťahy nemožno považovať ani obdobie od dátumu vytýčenia toho ktorého pojednávania do termínu pojednávania. Týka sa to každého z pojednávaní v tejto veci... Naviac ani jedno pojednávanie nebolo vytyčované dvakrát, ako to tvrdí sťažovateľ ohľadne pojednávania vytýčeného na deň 04. 09. 2008. Ako už bolo uvedené, odporca deň pred pojednávaním doručil súdu vzájomný návrh. Pojednávanie tak mohlo byť len odročené, lebo na pojednávaní nebol prítomný navrhovateľ a vzájomný návrh mu musel byť doručený tak, ako to ukladajú zák. ust. O. s. p.

Nemožno preto hovoriť o zbytočných prieťahoch tak, ako to tvrdí sťažovateľ. Vo veci sa ako potrebné dokazovanie ukázalo dokazovanie znalcom a tiež doplnenie dokazovania znalcom.   Doručenie   doplnenia   znaleckého   posudku   účastníkom,   aby   sa   s   ním   mohli oboznámiť nemožno taktiež považovať za zbytočné prieťahy v konaní. Ak účastník podá návrh na zámenu účastníka, ide o procesný úkon, o ktorom musí súd konať a rozhodnúť skôr, ako bude v konaní ďalej pokračovať. Musí však zachovať aj plynutie zákonnej lehoty na odvolanie, ktoré je proti rozhodnutiu súdu o zámene prípustné. Preto opätovne nemožno tvrdiť, že súd nekonal bez zbytočných prieťahov, lebo o týchto procesných návrhoch mal zákonnú povinnosť rozhodnúť skôr, ako by ďalej konal vo veci samej.

Pod Spr. 867/2011 bolo vedené podanie odporcu označené ako „vznesenie námietky zaujatosti“, ktoré bolo adresované predsedníčke súdu. Sťažovateľ v tomto podaní výslovne vzniesol námietku zaujatosti voči konajúcemu sudcovi. Ani z obsahu podania nevyplývalo, že ide o sťažnosť na prieťahy v konaní. Toto podanie sťažovateľa nebolo odmietnuté, ale sťažovateľovi bolo zaslané oznámenie o ďalšom postupe. Na ďalšie podanie odporcu, ktoré bolo adresované opäť predsedníčke súdu a označené ako „porušenie ustanovení O. s. p.“, opäť   bolo   sťažovateľovi   predsedníčkou   súdu   zaslané   oznámenie,   v   ktorom   už   bol upovedomený o tom, že vo veci vznesenia námietky zaujatosti rozhodol nadriadený súd. K tejto poznámke sú pripojené oznámenia predsedníčky súdu a podanie sťažovateľa zo dňa 23. 11. 2011, nakoľko jeho pôvodné podanie sa nachádza v spise na čl. 378 - 384. V tejto veci sťažnosť na prieťahy v konaní ako predsedníčka súdu neriešila, nakoľko nebola podaná.

Zhrnúc všetky tieto okolnosti som toho názoru, že v konaní doteraz nie sú zbytočné prieťahy, ktoré by zapríčinil súd.

Ospravedlňujem sa za nedodržanie určenej lehoty, ale od 29. 6. 2012 do 13. 7. 2012 som čerpala riadne plánovanú dovolenku...».

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 5 Cb 116/07 ústavný súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd, preto ich považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré   smeruje   k   právoplatnému   rozhodnutiu   vo   veci   alebo   k   odstráneniu   jeho   právnej neistoty   zákonom   dovoleným   spôsobom.   K   vytvoreniu   právnej   istoty   preto   dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory o zaplatenie   peňažnej   sumy   vyplývajúce   z   občianskoprávnych,   resp.   obchodnoprávnych vzťahov   tvoria   bežnú   súčasť   rozhodovacej   agendy   všeobecných   súdov   a   v   zásade   ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti síce uviedol, že zo skutkového hľadiska ide o zložitejší spor, s čím sa ústavný súd čiastočne stotožňuje,   pretože   v   priebehu   konania   odporkyňa   spochybnila   správnosť   vyúčtovania „dodávky pitnej vody“, ktoré bolo „v rozpore so zmluvou o dodávky pitnej vody a odvode stočného“, a vo veci muselo byť nariadené aj znalecké a kontrolné znalecké dokazovanie, avšak   doterajší   zdĺhavý   priebeh   napadnutého   konania   ústavný   súd   nemôže   pripísať   iba na vrub prípadnej faktickej náročnosti prerokovávanej veci. Ústavný súd súčasne nezistil, že by išlo o právne zložitú vec „z dôvodu zámeny účastníkov“, preto vyjadrenie okresného súdu v tomto smere neakceptoval.

2.   Pri   posudzovaní   druhého   kritéria,   t.   j.   hodnotenia   prípadných   zbytočných prieťahov   v konaní,   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   k   dĺžke   posudzovaného   konania podstatne   neprispeli   okolnosti   na   strane   sťažovateľky.   Sťažovateľka   síce   požiadala o odročenie   prvého pojednávania určeného na 22.   január 2008   pre   nemoc a jej právny zástupca sa pojednávania tiež nezúčastnil, ale táto okolnosť spolu s podanou nedôvodnou námietkou zaujatosti nemala výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku konania, ktoré by mohol ústavný súd pripísať na jej ťarchu. K predĺženiu posudzovaného konania prispelo čiastočne aj to, že sťažovateľka podala odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu, o ktorom musel rozhodovať   Krajský   súd   v   Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“),   pričom   spis   sa   nachádzal na odvolacom súde viac ako 9 mesiacov, ale na druhej strane ústavný súd pri hodnotení postupu   sťažovateľky   bral do   úvahy to,   že   ako   účastníčka   konania nesporne   má právo na tieto   procesné   úkony,   ktoré   urobila.   Za   prieťahy   vzniknuté   v   dôsledku   uplatnenia procesných   práv   účastníkom   konania   neznáša   zodpovednosť   oprávnená   osoba,   ale zodpovednosť   v   takomto   prípade   nemožno   pripísať   ani   na   vrub   štátnemu   orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03). V súlade s touto judikatúrou preto dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľkou uplatnených procesných právach ústavný súd nezapočítal do   doby   zbytočných   prieťahov   v   konaní   okresného   súdu   (obdobne   III.   ÚS   242/03, IV. ÚS 218/04).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania takmer 6 rokov (na okresnom súde bolo začaté 4. septembra 2006) je už samo osebe neprimerané.

Okresný   súd   vykonal   síce   množstvo   jednoduchých   procesných   úkonov,   ako   to vyplýva   z   predloženého   prehľadu,   nariadil   viac   pojednávaní,   vo   veci   samej   rozhodol rozsudkom 7. mája 2010 a ústavný súd nezistil väčšie obdobia jeho úplnej nečinnosti, ale napriek tomu ústavný súd poukazuje na to, že postup okresného súdu v napadnutom konaní bol   neefektívny,   čo   vyplýva   predovšetkým   z   toho,   že   krajský   súd   uznesením   sp.   zn. 21 Cob/348/2010 z 31. marca 2011 zrušil rozsudok okresného súdu č. k. 5 Cb/116/2007-329 zo 7. mája 2010 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Z   odôvodnenia   zrušujúceho   uznesenia   krajského   súdu   je   zrejmé,   že   okresný   súd rozhodol bez toho, aby dostatočne zistil skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil a tiež sa   prakticky   žiadnym   relevantným   spôsobom   nevysporiadal   so   vzájomným   návrhom sťažovateľky z februára 2008.

Okresný súd teda v konaní nepostupoval podľa ustanovenia § 152 ods. 2 OSP, keď nerozhodol o celej prejednávanej veci, t. j. aj o vzájomnom návrhu sťažovateľky, ktorý bol ňou prednesený ešte v roku 2008 (obdobne IV. ÚS 249/04, III. ÚS 31/08).

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Keďže   všeobecný   súd   v   rozsahu   svojej   právomoci   nesie   zodpovednosť   aj za zabezpečenie efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej   sa   sťažovateľka   v   predmetnej   veci   počas   súdneho   konania   nachádzala,   čo   je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02) a jeho neefektívna činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania, ústavný súd preto nemohol akceptovať vyjadrenie okresného súdu, že vo veci samej konal a zbytočné prieťahy v konaní neboli zistené.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 5 Cb 116/07, došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Pretože   ústavný   súd   zistil   porušenie   označeného   základného   práva   sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 116/07, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 500 € z dôvodov v nej uvedených.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   aj   priznanie finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančné zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný   súd   vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 116/07 berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci považoval priznanie sumy 2 000 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj o   úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli   v   dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom.   Právny   zástupca sťažovateľky trovy konania vyčíslil sumou 338,62 €, ktoré však bližšie nešpecifikoval.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia je vyššia ako suma vypočítaná   ústavným   súdom   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“)   a   odporuje   tejto   vyhláške. Základom   pre   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   je v   danom   prípade   priemerná mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v   prvom   polroku   2011 v sume 763 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu   trov   konania   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané   v   roku   2012   (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 127,16 €. Ďalej má právny zástupca sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,63 € za jeden úkon podľa vyhlášky. Právny zástupca je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľke, spolu predstavuje sumu 323,50 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2012