znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 235/2011-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2011 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia svojich základných práv podľa čl. 19 a čl. 46 v spojení s čl. 1 a čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky a jeho práv podľa čl. 8 v spojení s čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 52/03 pri zisťovaní   jeho   majetkových   pomerov   v súvislosti   s   posudzovaním   jeho   žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   I.   K.   K. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 20. apríla   2011   doručená   sťažnosť   I.   K.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v ktorej   namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 a čl. 46   v spojení s čl. 1 a čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a jeho práv podľa čl. 8 v spojení s čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu   Bardejov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom   pod   sp. zn.   4   C   52/03   pri zisťovaní   jeho   majetkových   pomerov   v súvislosti   s   posudzovaním   jeho   žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie.

Vo svojej sťažnosti sťažovateľ uviedol ako porušovateľa svojich práv okresný súd (vyššieho súdneho úradníka tohto súdu), ktorý ho výzvou zo 14. januára 2011, a to „v rámci šetrenia   mojich,   osobných,   rodinných,   majetkových,   sociálnych   finančných,   zdravotných a iných pomerov, zo strany súdu pre účely ustanovenia mi práv. zástupcu v dovolacom konaní", vyzval na doplnenie jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu o také osobné údaje, ktoré „požívajú zvláštnu ochranu“.

Sťažovateľ tvrdí, že „Takéto údaje osobného, charakteru nemusím dokonca povedať ani svojej vlastnej žene, nie to ešte cudzím osobám!..., a preto sa domnieva, že okresný súd „v osobe vyššieho súdneho úradníka prekročil svoje kompetencie v danej veci a vedno s nimi aj sudcovskú etiku, pretože, ako som už predom spomenul, oficiálnym spôsobom chcel odo mňa získať aj moje vyložene osobné údaje, ktoré sú chránené nielen našimi zákonmi a Ústavou SR, ale aj medzinárodným právom a teda i Európskym Dohovorom, ktorý takisto chráni takúto ľudskú dôstojnosť a v tejto súvislosti i fyzické osoby pred ich ponižujúcim zaobchádzaním, za čo je možné podľa mňa považoval aj tento skutok, ktorý tu nastal...“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že: „základné a ľudské práva I. K. K. podľa čl. 19 Ústavy SR v spojení s jej čl. 46 a v kontexte s jej čl. 1 i 12, ako aj čl. 8 a 3 Dohovoru neoprávneným úradným vyžadovaním osobných údajov sťažovateľa a od neho zo strany Okresného sudu v Bardejove, a to pri šetrení jeho pomerov pre účely právneho zastúpenia v dovolaní u kauzy vedenej u tohto súdu pod č. k. 4C 52/03, súdnou výzvou, zo dňa 14. 1. 2011, porušené boli.

Súčasne v sťažnosti žiada o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 33 000 €, úhradu trov konania a ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   vo   viacerých   svojich   rozhodnutiach   uviedol,   že   zásadne   nie   je oprávnený prijať sťažnosť na ďalšie konanie, ak existuje všeobecný súd, ktorý v súlade so všeobecnou   právomocou   podľa   čl.   142   ods.   1   ústavy   má   aj   zákonom   vymedzenú právomoc   konať   o ochrane   konkrétneho   základného   práva   alebo   slobody.   Prijatie   takej sťažnosti vylučuje nedostatok právomoci ústavného súdu vyjadrenú v čl. 127 ods. 1 ústavy ako princíp subsidiarity (napr. II. ÚS 130/02).

Ústavný   súd   sa   vo   veci   svojej   právomoci   riadi   zásadou,   že   všeobecné   súdy sú ústavou   povolané   chrániť   nielen   zákonnosť,   ale   aj   ústavnosť.   Všeobecné   súdnictvo zabezpečuje fyzickým osobám a právnickým osobám presadzovanie svojich práv, zaväzuje sa   poskytnúť   im   účinnú   ochranu   pred   neoprávnenými   štátnymi   zásahmi,   pritom   má prednostne   chrániť   a   presadzovať   individuálne   základné   práva   a   slobody.   Príslušný procesný   poriadok   [v   tomto   prípade   Občiansky   súdny   poriadok   (ďalej   len   „OSP“)]   je zárukou   účinnosti   tejto   právnej   ochrany,   aj   zárukou   ochrany   zákonného   prístupu k uplatňovaniu základných práv a slobôd. Z uvedeného dôvodu je právomoc ústavného súdu v tejto veci subsidiárna a nastupuje až vtedy, keď nie je daná právomoc všeobecných súdov (napr. II. ÚS 13/01).

Podstatou sťažnosti je skutočnosť, že vyšší súdny úradník okresného súdu vo výzve zo   14.   januára   2011   žiadal   od   sťažovateľa,   aby   preukázal   zostatok   disponibilných finančných   prostriedkov   na   svojich   účtoch,   výšku   nákladov   na   bývanie,   stravu   a lieky, výšku príjmov z nehnuteľností a špecifikoval aj to, na aké účely využil finančné prostriedky získané   na   základe   rozhodnutí   ústavného   súdu.   Sťažovateľ   tvrdí,   že   požadované   údaje požívajú zvláštnu ochranu podľa osobitných právnych predpisov, preto došlo k porušeniu jeho označených práv.

Ústavný   súd   k tomu   poznamenáva,   že   zo   sťažnosti   nezistil   žiadne   skutočnosti preukazujúce, že by sťažovateľ svoje námietky týkajúce sa porušovania jeho základných práv podľa ústavy, resp. dohovoru uplatnil najprv na okresnom súde. Vyšší súdni úradníci sú zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva podľa osobitných právnych predpisov,   a   to   zákona   č.   549/2003   Z.   z.   o   súdnych   úradníkoch   v znení   neskorších predpisov, ale i vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské   súdy   v znení   neskorších   predpisov.   Vyšší   súdni   úradníci   v zmysle   týchto predpisov   majú   tiež   oprávnenie   v   občianskom   súdnom   konaní   rozhodovať   na   základe poverenia   sudcu   aj   o   ustanovení   zástupcu   účastníkovi   konania   podľa   §   30   OSP.   Ak sťažovateľ nebol alebo nie je spokojný s postupom vyššieho súdneho úradníka mohol jeho postup namietať najprv v odpovedi na jeho výzvu, alebo neskôr aj v opravnom prostriedku, ktorý môže uplatniť podľa § 374 ods. 4 OSP proti každému rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, (okresného súdu), ak by jeho žiadosti v konečnom dôsledku nebolo vyhovené. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ túto možnosť pred okresným súdom nevyužil, ale   priamo   sa   obrátil   so   svojou   sťažnosťou   na   ústavný   súd.   Keďže   o jeho   žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu pre dovolacie konanie sa na okresnom súde stále koná a   sťažovateľ svoje námietky týkajúce sa porušovania jeho základných práv podľa ústavy resp.   dohovoru   proti   údajnému   nezákonnému   postupu   vyššieho   súdneho   úradníka nepredniesol najprv v rámci prebiehajúceho konania na okresnom súde, ústavný súd jeho sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti zároveň požiadal aj o ustanovenie právneho zástupcu v konaní   pred   ústavným   súdom.   Vzhľadom   na   zrejme   bezúspešné   uplatňovanie   nároku sťažovateľa   na   ochranu   ústavnosti   bolo   rozhodovanie   o tejto   žiadosti   sťažovateľa   už bezpredmetné.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2011