znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 235/09-38

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   10.   novembra   2009 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka vo veci   sťažnosti   I.   K. K.,   B., zastúpeného spoločnosťou   E.   P.   Advokátska   kancelária, s. r. o., P., v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. E. P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 468/01 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo I. K. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu   Bardejov v konaní vedenom   pod sp.   zn. 3 C 468/01 p o r u š e n é   b o l i.

2.   Okresnému   súdu   Bardejov v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3   C   468/01 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. I. K. K.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré   j e   Okresný   súd   Bardejov   p o v i n n ý   vyplatiť   mu do dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho   zastúpenia   I.   K.   K.   v sume 292,38   €   (slovom   dvestodeväťdesiatdva   eur a tridsaťosem centov) na účet spoločnosti E. P. Advokátska kancelária, s. r. o.,... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5.   Okresný   súd   Bardejov   j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy   právneho   zastúpenia I. K. K. v sume 292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením zo 7. októbra 2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného spoločnosťou   E.   P.   Advokátska   kancelária,   s.   r.   o.,   P.,   v mene   ktorej   koná   advokátka a konateľka   JUDr.   E.   P.,   v ktorej   namietal   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom   Okresného   súdu   Bardejov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 468/01.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že je v procesnom postavení žalobcu v právnej veci proti žalovanému Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny B., o vydanie pôvodne 14 932 Sk z dôvodu   bezdôvodného   obohatenia.   Konanie   začalo   na   jeho   návrh   21.   júna   2001 a je vedené okresným súdom pod sp. zn. 3 C 468/2001. Sťažovateľ uvádza: „Ešte menej ako za 3 mesiace bude tomu už presne 8 rokov (21. 6. 01) čo som bardejovskému súdu osobne do jeho   podateľne doručil   svoju   žalobu   na   vydanie   mi   mojich vlastných peňazí v celkovej výške 14 932,- Sk právnym predchodcom terajšej žalovanej strany,   ktorý bol pôvodne Národný úrad práce – Okresný úrad práce v B. No napriek tak dlhej dobe a tak banálnemu súdnemu sporu dodnes neexistuje na papiere žiadne rozhodnutie vo veci samej ani len zo strany prvostupňového súdu. Preto je potrebná táto ústavná sťažnosť, keďže bardejovský   súd   za   takmer   celých   8   rokov   sa   nečinil   tak,   ako by   sa   mal.   Je   to   vidieť z chronológie jeho úkonov v tejto kauze, na ktoré som ako žalobca reagoval od podania mojej žaloby až po dnešné dni.“

V sťažnosti   ďalej uvádza   chronológiu   úkonov,   ktoré   okresný   súd   zatiaľ   vykonal, a dodáva: „Som   presvedčený,   že v danom   prípade   mnou   označený   porušovateľ   – bardejovský prvostupňový súd nekonal v súlade s ods. 2, čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky a tiež   nenaplnil   požiadavku   na spravodlivý   súdny   proces   v zmysle   Eur.   Dohovoru, pokiaľ ide o prejednanie veci v primeranej lehote v zmysle jeho ods. 1, čl. 6.“

Postupom všeobecného súdu, ktorý od podania návrhu na začatie konania v priebehu troch   rokov   neuskutočnil   ani   jedno   pojednávanie,   dochádza   vo   veci   podľa   sťažovateľa k porušovaniu jeho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe žiadosti sťažovateľa mu bola ústavným súdom ustanovená advokátka, ktorá doplnila jeho sťažnosť takto:

„Sťažovateľ zotrváva na sťažnosti proti postupu Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 468/2001 a namieta ňou porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy a práva čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zároveň sťažovateľ zdôrazňuje, že k porušeniu jeho označených práv došlo najmä v období   od   podania   návrhu   na   začatie   konania   t.   j.   v   roku   2001   doposiaľ.   Analýza predmetného   súdneho   spisu,   ktorý   sťažovateľ   navrhuje   ako   dôkaz   ukazuje,   že   v   tomto období nebola činnosť súdu plynulá, pričom vykazuje aj dlhšie obdobia nečinnosti súdu, čím došlo k zbytočným prieťahom v konaní zo strany súdu a teda k porušeniu označených práv sťažovateľa, pričom sťažovateľ poukazuje najmä na obdobie v rokoch 2005, 2006, 2007 a 2008, keď bol súd bez akéhokoľvek právne relevantného dôvodu nečinný, hoci mu nič nebránilo v tom, aby vydal rozhodnutie.

Toto svoje tvrdenie sťažovateľ opiera aj o vyjadrenie Okresného súdu v Bardejove zo dňa 13. 05. 2009, ktorým súd tieto skutočnosti potvrdil.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil tento nález:„1.   Základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov upravené   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prerokovanie   jeho záležitosti v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 468/2001 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Bardejov   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 3 C 468/2001 konal v ďalšom období bez prieťahov.

3. I. K. K. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,- € (slovom dvetisíc EUR),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bardejov   povinný   vyplatiť   do dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. I. K. K. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vo výške 438,57 €, ktoré je Okresný súd Bardejov povinný uhradiť na účet spoločnosti E. P. Advokátska kancelária s. r. o.... do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Priznanie   a   navrhovaný   rozsah   požadovaného   primeraného   finančného zadosťučinenia   odôvodňuje   sťažovateľ   tým,   že   sa   v   dôsledku   zbytočných   prieťahov okresného   súdu   dostal   do   stavu   dlhotrvajúcej   právnej   neistoty,   a   stratil   tým   dôveru v nestrannosť   súdov,   ako aj   presvedčenie,   že   sa   súdnou   cestou   možno   v   Slovenskej republike   dovolať   spravodlivosti.   Dlhodobý   stav   právnej   neistoty   sa   prejavil   negatívne aj na jeho zdravotnom stave.

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k sťažnosti   podaním sp. zn. Spr. 447/09 doručeným ústavnému súdu 18. mája 2009, v ktorom predseda tohto súdu uviedol:

„Vychádzajúc z obsahu spisu a chronológie úkonov konštatujem, že v konaní došlo k prieťahom zavinených súdom a to v období od 12. 8. 2005 do 8. 6. 2007 a v období od 18. 9. 2007 do 23. 10. 2008. Je nutné pripustiť, že prieťahy mali vplyv na celkovú dĺžku konania, avšak vzhľadom na obsah spisu, celkovú dĺžku konania výraznou mierou ovplyvnil aj samotný sťažovateľ. V tomto smere poukazujem najmä na písomné podanie sťažovateľa zo dňa 27. 3. 2003 (č. l. 33 spisu) a zo dňa 15. 4. 2003 (č. l. 35 spisu), ktorým reagoval na výzvu súdu odstrániť vady jeho dovolania zo dňa 21. 3. 2003 (č. l. 31 spisu), ale tiež na skutočnosť, že sťažovateľ sa bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie dňa 16. 2. 2009, hoci bol naň riadne a včas predvolaný (5. 1. 2009). Nezodpovedá pritom skutočnosti tvrdenie   sťažovateľa,   že   vo   veci   nebolo   doposiaľ   meritórne   rozhodnuté   ani   len prvostupňovým súdom, lebo prvostupňový súd vo veci meritórne rozhodol na pojednávaní dňa 18. 3. 2009, ktorého sa sťažovateľ osobne zúčastnil a tak o tejto skutočnosti v čase vypracovania sťažnosti (26. 3. 2009) vedel. Záverom dodávam, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti na Ústavný súd SR, nevyužil iné možnosti na odstránenie prieťahov a dosiahnutie nápravy, najmä nevyužil inštitút sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993 Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný   súd   zisťoval   z obsahu   sťažnosti   a zo   spisu   okresného   súdu   sp.   zn. 3 C 468/01   priebeh   a stav   konania,   ktoré   začalo   návrhom   podaným   na   okresnom   súde 21. júna 2001. Okresný súd uskutočňoval priebežne procesné úkony a na základe žiadostí samotného sťažovateľa konal o procesných otázkach (oslobodenie od súdnych poplatkov, vylúčenie sudkyne z konania a povinné právne zastúpenie). Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo   27. septembra 2002,   na   ktorom   sťažovateľ   vzniesol   námietku   zaujatosti sudkyne okresného súdu, o ktorej 4. novembra 2002 rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“). Dňa 21. marca 2003 podal sťažovateľ proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie a 24. marca 2003 ho okresný súd vyzval na doplnenie dovolania. Po vrátení spisu   z Najvyššieho súdu   Slovenskej republiky (ďalej   len „najvyšší súd“)   23. júna 2003 okresný súd   sťažovateľa   opätovne   vyzval   na   doplnenie   dovolania,   23.   júla 2003 a 3. septembra 2003   ho   vyzval   predložiť   potvrdenie   o   osobných,   majetkových a zárobkových   pomeroch.   Dňa   1.   októbra   2003   okresný   súd   sťažovateľovej   žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku nevyhovel. Dňa 15. októbra 2003 podal sťažovateľ proti tomuto rozhodnutiu odvolanie a následne 7. júna 2004 krajský súd napadnuté uznesenie okresného   súdu   potvrdil.   Dňa   3. augusta 2004   okresný   súd   neustanovil   sťažovateľovi právneho   zástupcu   na dovolacie   konanie.   Sťažovateľ   podal   20.   septembra   proti   tomuto uzneseniu   odvolanie   a 4.   októbra   2004   odvolanie   proti   opravnému   uzneseniu,   ktorým sudkyňa   opravila   zle uvedený   dátum   uznesenia.   Krajský   súd   v odvolacom   konaní 25. novembra 2004 potvrdil napadnuté uznesenia okresného súdu. Okresný súd rozhodoval 22.   marca   2005   o vylúčení   vyššieho   súdneho   úradníka   pre   jeho   zaujatosť.   V dôsledku pridelenia   veci   inému   sudcovi   bol   sťažovateľ   14.   júna   2007   vyzvaný,   aby   sa   vyjadril, či trvá na   podanom   dovolaní.   O sťažovateľovom   späťvzatí   dovolania   a zastavení dovolacieho   konania   rozhodol   najvyšší   súd   22.   augusta   2007.   Pojednávanie   vo   veci nariadené na 16. február 2009 bolo odročené pre neprítomnosť účastníkov a pre prekážky na strane zákonného sudcu. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 18. marca 2009, na ktorom okresný   súd   rozsudkom   žalobu   sťažovateľa   zamietol.   Sťažovateľ   sa   30.   apríla   2009 proti tomuto rozsudku odvolal.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov, v kontexte medzinárodných záväzkov Slovenskej   republiky   garantovať   účastníkom   súdneho   konania   právo   na   prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru), je zabezpečiť odstránenie stavu právnej   neistoty   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu   v primeranej   dobe (III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníkov   konania a spôsobu,   akým   v konaní   postupoval   súd   (II.   ÚS   74/97).   Tieto   tri   kritériá   zohľadňuje pri namietaní   porušenia   práva   na   prejednanie   veci   súdom   v primeranej   lehote   podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

1.   Predmetom   posudzovaného   konania   pred   okresným   súdom   je   rozhodnutie o vydaní plnenia z bezdôvodného obohatenia. Ústavný súd nezistil, že by doterajší priebeh konania bol poznamenaný skutkovou zložitosťou veci. Po právnej stránke tvoria návrhy tohto   typu   častú   agendu   okresných   súdov,   a preto   vec   nemožno   považovať   za   právne zložitú.

2. Kritériom, ktoré ústavný súd posudzoval, bolo aj správanie účastníka konania. Sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti, o ktorej musel rozhodovať nielen odvolací súd, ale aj dovolací súd. Uplatňovanie námietky zaujatosti zo strany sťažovateľa je síce právom účastníka   konania   [§   15   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“)], ak sa však námietka ukáže ako nedôvodná, nemožno v dôsledku jej uplatnenia vzniknutý prieťah   pričítať   súdu.   Plynulý postup   okresného   súdu   ovplyvnilo   aj   to,   že   podania sťažovateľa v napadnutom konaní vykazovali aj procesné nedostatky, ktoré bolo potrebné priebežne   odstraňovať.   Po zvážení   týchto   skutočností   ústavný   súd   konštatuje, že sťažovateľovi   možno   pričítať   značný   podiel   na   namietanej   dĺžke   konania,   pretože nedostatok   procesného   návrhu   je okolnosťou,   na   ktorú   ústavný   súd   musí   prihliadať pri posudzovaní postupu všeobecného súdu.

3.   Pokiaľ   ide   o hodnotenie   postupu   súdu,   v posudzovanom   prípade   konanie okresného   súdu   nebolo   plynulé   a v jeho   postupe   sa   vyskytli   obdobia   nečinnosti,   ktoré ústavný   súd   posúdil   s prihliadnutím   na   celkovú   dĺžku   konania   ako   zbytočné   prieťahy v konaní.

Ústavný súd posúdil všetky úkony okresného súdu a konštatoval, že okresný súd bol v   právnej   veci   sťažovateľa   nečinný   v   období   od   doručenia   vyjadrenia   sťažovateľa (25. septembra 2001)   do   4. marca 2002.   Toto   obdobie   predstavuje   prieťahy   v   trvaní 5 mesiacov.

V ďalšom období bol však už procesný postup okresného súdu plynulý, sústredený, bez prieťahov, čo pretrvávalo až do 22. marca 2005. Od tohto obdobia do 8. júna 2007 bol okresný súd vo veci sťažovateľa nečinný, čo predstavuje prieťahy v trvaní prevyšujúce 2 roky.   Dňa   18.   septembra   2007   dal   zákonný   sudca   pokyn   na   doručenie   rozhodnutia najvyššieho   súdu.   Od   tohto   pokynu   do   pojednávania   dňa   16.   februára   2009   možno konštatovať ďalšie obdobie nečinnosti a prieťah v konaní v trvaní 1 roka a 5 mesiacov.

Okresný súd neposkytol sťažovateľovi v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 468/01 rýchlu a účinnú ochranu jeho práv podľa § 6 a § 100 ods. 1 OSP, a preto ústavný súd rozhodol, že okresný súd v tomto konaní porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   a právo   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   (bod   1   výroku   nálezu),   a zároveň mu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ   žiadal   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   2 000 €, čo odôvodnil pretrvávajúcim stavom právnej neistoty.

Ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa a v záujme nápravy porušenia   základného   práva   priznal   sťažovateľovi   po   zohľadnení   všetkých   okolností prípadu aj primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (bod 3 výroku nálezu).

Sťažovateľovi   vznikli   trovy   konania   z   dôvodu   právneho   zastúpenia   v konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľ si prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uplatňoval sumu 438,57 € za tri úkony právnej pomoci, režijný paušál a 19 % DPH.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   v odôvodnených prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania, aby úplne   alebo   sčasti   uhradil   inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy.   Úspešnému sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou. Ústavný súd   priznal   advokátke   odmenu   za   dva   úkony   právnej   pomoci   –   prevzatie   a prípravu zastupovania a doplnenie sťažnosti z 29. septembra 2009. Oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia (vrátane vyjadrenia sťažovateľa a vyčíslenia trov právneho zastúpenia) ústavný súd   neposúdil   ako podanie   vo   veci   samej,   a teda   ako   jeden   samostatný   úkon   právnej pomoci.

Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   je   1/6   z   výpočtového základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2009 patrí advokátke odmena 115,90 € a režijný   paušál   6,95   €,   teda   spolu   122,85   €.   Odmena   advokátke   za poskytnuté   služby v konaní pred   ústavným   súdom   predstavuje   celkovú   sumu   245,70   €.   Pretože   právnická kancelária právnej zástupkyne sťažovateľa je platcom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa celková   odmena   advokátke   o 46,68   €   a   celkovo   predstavuje   sumu   292,38   €,   ktorú je okresný súd   povinný   zaplatiť.   Ústavný   súd   preto   priznal   náhradu   trov   právneho zastúpenia v tejto sume (body 4 a 5 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2009